Denník N

Ako MŽP zaviedlo spornú reguláciu o kuchynskom odpade a čo s tým

Radovan Kazda
Radovan Kazda

Regulácia má byť jednoduchá a umožniť efektívne riešenia. Aj keď ide o bioodpad.

Ministerstvo životného prostredia vydalo na sklonku minulého roka vyhlášku k zákonu o odpadoch.

Až po skončení pripomienkového konania sa samosprávy, ale aj zberové spoločnosti a spracovatelia kuchynského odpadu dozvedeli, že ministerstvo pre nich určilo minimálne požiadavky na frekvenciu odvozu a druh zberných nádob na zber biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) z domácností.

V čom je problém?

Niektoré mestá a obce už majú vybudovaný svoj systém na zber BRKO a drvivá väčšina si ho už buduje, nakoľko zber kuchynského a zeleného odpadu v samostatnom kontajnery musia zaviesť už tento rok.

Samosprávy sa teraz dozvedeli, že ak budú zbierať tento odpad v upravených nádobách v objeme od 8 do 240 litrov, budú zvýhodnené voči tomu, ak ich budú zbierať v neupravených nádobách a čiastočne upravených nádobách, nižšou povinnou frekvenciou zvozu.

Upravené nádoby musia spĺňať niektoré prísne parametre. Napríklad musia mať vetracie otvory na tele nádoby, systém vetrania na veku a mriežku na dne nádoby oddeľujúcu tekutú časť od pevnej časti.

Sú teda podstatne drahšie, než klasické neupravené “kuka” kontajnery, ktoré sú osadené na sídliskách na zber zmesového komunálneho odpadu (čierne), alebo triedeného zberu obalov (farebné). Zároveň ich však ministerstvo zvýhodnilo lacnejšou, už spomenutou nižšou frekvenciou vývozu.

Kontajner na bioodpad. Táto klasická neupravená „kuka“ nádoba, ktorá sa využíva na zber zeleného aj kuchynského odpadu, je reguláciou MŽP znevýhodnená. | Ilustračné foto: R. Kazda

Samosprávy sú z takéhoto postupu ministerstva zmätené a Únia miest Slovenska proti tomu postupu už aj oficiálne protestovala. Mnohé zodpovedné obce si totiž budujú systémy zberu v klasických kontajneroch a budú odteraz povinné voziť kuchynský odpad v letnom období dvakrát týždenne oproti zvozu jedenkrát týždenne z upravených nádob.

Podobne v prípade BRO (20 02 01 biologicky rozložiteľný odpad) stačí upravené nádoby odvážať v lete minimálne jedenkrát za 14 dní, zatiaľ čo ostatné nádoby min. jedenkrát za 7 dní.

Sporná tabuľka z novely vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch

Podobný zvýhodňujúci mechanizmus pre upravené nádoby zvolilo MŽP SR aj v zimnom období od decembra do februára.

Túto problematiku som konzultoval s viacerými profesionálmi z odvetvia odpadového hospodárstva. Niektorí z nich poukazujú na to, že tieto upravené nádoby, ktoré sú vyhláškou zvýhodnené, sú paradoxne pre zber BRKO najmenej vyhovujúcim riešením. Zvozové spoločnosti tvrdia, že tieto nádoby budú spôsobovať vznik priesakov mimo nádoby počas nakladania s nimi, spracovatelia v bioplynových staniciach poukazujú na riziko degradácie zdrojovej suroviny.

Tento druh skladovania BRKO je podľa nich zároveň problematický z hľadiska hygieny stojísk, najmä v letnom období, kedy hrozí, že tekutá časť komunálneho odpadu z domácností začne vytekať z perforovaných stien.

Pracovné stretnutie

Spolu s kolegyňami poslankyňami zo strany Sloboda a Solidarita Annou Zemanovou a Jarmilou Halgašovou, ktoré sú členkami parlamentného výboru pre životné prostredie, sme preto oslovili ministerstvo s návrhom na zmenu vyhlášky, ktorá by nemala znevýhodňovať samosprávy, ktoré už systém zberu kuchynského odpadu majú zavedený, alebo zavádzajú, či zavádzať budú, ale s neupravenými nádobami.

Na základe nášho podnetu sme boli prizvaní na pracovné stretnutie dotknutých strán aj odborníkov k týmto ustanoveniam vyhlášky.

Čím obhajuje prísnu reguláciu ministerstvo?

Na pracovnom online stretnutí ministerstvo argumentovalo najmä tým, že do tohto drahšieho kontajnera odkladajú občania viac biologického odpadu, pretože odvetranie spôsobuje menší zápach aj menší výskyt hmyzu po niekoľkých dňoch skladovania.

Teda, že vo výsledku končí na skládkach menej odpadu.

K environmentálnym výhodám drahších nádob počítajú predstavitelia ministerstva aj výstupný kvalitnejší produkt pre následné zhodnotenie.

Prípad Parma

Aj keby sme uznali environmentálne výhody drahšej nádoby voči riešeniu v klasickom prevedení, tak chýbajú racionálne argumenty v prospech ich striktného zavedenia do praxe.

Upravené kontajnery sú drahšie, nepraktické a podľa informácií, ktoré zazneli aj na pracovnom stretnutí, nepoužívajú sa na takéto komplexné riešenia kuchynského odpadu ani v zahraničí.

Príkladom za všetky je talianske mesto Parma, ktoré vyzdvihujú ako ukážkové „zero waste mesto“ aj popredné environmentálne združenia, či weby.

Parma má kvalitne prepracovaný systém zberu a zvozu aj kuchynského odpadu, vďaka ktorému vyzbierajú od každého občana ročne v priemere až 100 kg potravinového (kuchynského) odpadu.

Dosiahli to aj napriek tomu, že odpad zbierajú len do klasických neupravených “kuka” nádob, ktoré naše ministerstvo znevýhodňuje.

Systém triedenia odpadu v Parme | Obrázok – zdroj: Beyond Food Waste – http://bit.ly/2LSpDF5
V uliciach Parmy | Foto – zdroj: Google Maps (http://bit.ly/3qqsqUT)

Čo ďalej?

Zdá sa byť zjavné, že ministerstvo sa bez toho, aby sa poradilo s ľuďmi z praxe, odhodlalo presadiť extrémne ekologické riešenie s nepochopiteľne prísnou reguláciou.

Takéto riešenie má ešte jednu osobitnú nevýhodu. Hoci na Slovensku existuje viacero dodávateľov zvýhodnených upravených nádob, tak ich neuvážené zvýhodňovanie na trhu celkom zbytočne zvyšuje podozrenie z klientelisticky motivovanej regulácie v prospech drahšieho zariadenia. Zavedenie regulácie by malo byť jednoduché a umožňovať jej vykonávateľom zvoliť si vlastné efektívne riešenie.

Mrzí ma, že pri príprave vyhlášky ministerstvo opätovne pristúpilo k zavedeniu prísnej regulácie bez možnosti zúčastnených strán vyjadriť sa k nej vopred.

Oceňujem však rýchlu reakciu ministerstva na podnety dotknutých strán a zorganizovanie stretnutia, na ktorom zazneli všetky podstatné výhrady oponujúcich.

V strane SaS očakávame výsledok posudzovania vyhlášky na ministerstve a následne zvážime ďalšie kroky v jednaní.

Našim cieľom je dosiahnuť takú formu regulácie, ktorá povedie k environmentálne hodnotnejšiemu nakladaniu s kuchynským aj zeleným odpadom z domácností, no zároveň bude rešpektovať zavedené a fungujúce systémy a ponechá samosprávam, zvozovým spoločnostiam aj spracovateľom voľnosť rozhodovania o tom, ktorý spôsob nakladania s kuchynským odpadom aj bioodpadom je pre nich najefektívnejší.

Radovan Kazda
Autor je poslanec NR SR za SaS, podpredseda Výboru pre hospodárske záležitosti.

Teraz najčítanejšie

Radovan Kazda

Poslanec NR SR za SaS. Venujem sa hospodárstvu a environmentálnym reguláciám. Som členom Občianskej konzervatívnej strany.