Vysoká pokuta hriňovskej mliekarni Koliba pomôže prírode aj podnikateľom.
V prípade vysokej pokuty hriňovskej mliekarni za znečisťovanie rieky Slatina nejde o spor príroda vs. biznis. Udelenie vyššej pokuty je riešením pre životné prostredie, ale prinesie benefity aj pre podnikateľov a celkovo pomôže skvalitniť podnikateľské prostredie na Slovensku.
Minister hospodárstva na prosbu majiteľa hriňovskej mliekarne Koliba zaslal list ministrovi životného prostredia, kde si pýta zdôvodnenie výšky pokuty za mimoriadne znečistenie vôd stanovenej na 135 000 eur. Pozrime sa na túto otázku bližšie a skúsme ohodnotiť výšku škôd, ktoré spôsobilo znečistenie vody.
Kvantifikovať škodu v prípade životného prostredia je niekedy zložité. Najľahšie počítame spoločenskú hodnotu uhynutých živočíchov – rýb, hadov, vodného hmyzu, mäkkýšov či vtákov. Znie to možno cynicky, ale všetky zvieratá majú v danom ekosystéme svoju úlohu a jej finačné vyčíslenie môže pomôcť prírodu dostať aj do ekonomických rovníc. Napríklad mihuľa ukrajinská, ktorá v rieke Slatina žije, je ohodnotená na 690 eur. Užovka fŕkaná 550 eur, žaba kunka žltobruchá je menej ohrozená, tak si ju „ceníme“ len na 90 eur. Ak si pozriete fotografie, ktoré dokumentujú stav rieky po znečistení mliekarňou, uvidíte, aké obrovské množstvá živočíchov uhynuli a nadobudnete celkom dobrú predstavu o škodách.
Ešte dôležitejší je ale pohľad na celý ekosystém. Ak sa znečisťuje príroda, nejde len o jednotlivé úhyny živočíchov a odumretie rastlín. Destabilizuje sa celý riečny ekosystém, ktorý je najlepšou a najlacnejšou prevenciou povodní aj sucha. Zdravá rieka v nepozmenenom stave zmierňuje povodňovú vlnu, takže do obce dorazí už menšia a menšie budú aj škody. Zároveň sa takto dopĺňajú aj klimatickou krízou ohrozené zdroje vody. Živá rieka chráni ľudí, ich zdravie aj majetok.
Ale pozor, v prípade podzemnej vody nejde len o to, koľko jej máme a či nám nevysychajú studne. Dôležitá je aj kvalita. Na Slovensku má stále množstvo ľudí ako primárny zdroj pitnej vody práve tú zo studne. Situácia v povodí rieky Slatina nie je v ničom výnimočná. Na koľko by ste ohodnotili znečistenie desiatok, stoviek studní? Na takúto situáciu, ktorá sa už na mnohých miestach Slovenska odohrala, sú akékoľvek pokuty Slovenskej inšpekcie životného prostredia krátke a škody často trvalé.
Pozrime sa aj na turistický potenciál tohto miesta. Údolie Slatiny je čarovné. Rieka sa vinie pomedzi kopce, les splýva s riekou a jedinečnými brehovými porastami sa tiahne chodník až od Zvolena. Môžete sa okúpať, pozorovať zver, fotiť, behať a šum rieky pomôže aj na duševnú pohodu. Ak vám ale tieto zážitky každodenne poznačí biela pena vo vode a občasne aj väčší úhyn rýb, garantujem vám, že si vyberiete inú destináciu. A tak skončí aj potenciál podnikať tu v oblasti prírodného turizmu. Žiadna reštaurácia v závere doliny, žiadni sprievodcovia, žiadne meditačné pobyty či fotografické kurzy a žiadna zážitková škola v prírode.
Zamerajme sa ešte na druhú stranu rovnice – správanie podniku. Podľa informácií SIŽP firma podnikateľa Malatinca v rokoch 2013-2018 dostala 7 pokút. To je viac ako jednu za rok. Dokopy vo výške 34 200 EUR s priemernou pokutou takmer 5 000 EUR. Doteraz nič nezabralo, nič nepomohlo, ani pokuta 14 000 EUR z roku 2016 nie. Pomohlo by 20 000 EUR? 30 000 EUR? S takouto históriou asi sotva.
Podnikateľ sa pri každej havárii tvári, že ide o mimoriadnu situáciu, ktorej sa nedalo pomôcť. Toto má ale od normálnej výroby ďaleko. Povedzme si to otvorene, tu si niekto robí biznis na tom, že vypúšťa odpad z vlastnej zárobkovej činnosti do prostredia, ktoré je spoločné a aj škoda je spoločná. Privatizácia zisku, socializácia škody. Je jednoduchšie zaplatiť pokutu, ako platiť náklady vlastnej výroby. A nedá sa okrajovo nespomenúť, že ten istý podnikateľ dostal od roku 2014 celkovo od štátu 6,7 milióna eur ako dotácie na modernizáciu.
Nenechajte sa pomýliť, v prípade znečisťovania Slatiny nejde o akýsi spor príroda vs. biznis. Udelenie vyššej pokuty je riešením pre životné prostredie, pretože pre podnikateľa prestane byť výhodnejšie platiť pokuty a konečne prevezme zodpovednosť za dôsledky vlastnej výroby. Vysoká pokuta ale bude prínosom aj pre podnikateľské prostredie a podnikateľov – tých poctivých. Ak štát rozdáva miliónové dotácie podniku, ktorý znečisťuje prostredie na úkor nás všetkých, ale zároveň nerieši systematické porušovanie zákona, nečestný podnikateľ tak získava nespravodlivú kompetitívnu výhodu oproti tým, ktorí podnikajú zodpovedne. Vyššia pokuta okrem férovejšej súťaže navyše podnikateľské prostredie aj skvalitní a motivuje opustiť štandardy minulého storočia. Tie dnes neslúžia nikomu okrem samotného majiteľa – prírode ani ľuďom žijúcim v tejto oblasti.
