Denník N

Kap. 10 – Nákup

Mrholiace mraky a do sivej zababušené paneláky a ulice. Všade psičkári, čo blúdia ulicami za nosmi svojich miláčikov. Skoro žiaden nezbiera ich granulové hovná, takže pustiť decko v parku mimo chodník znamená zmieriť sa s čistením polotvrdého smradu z topánok. Nik  nerešpektuje tabule s preškrtnutým psom či preškrtnutým sracím psom. A, keď to psičkárovi poviete, jediné, čo ľutuje je, že nemá namiesto pinča pitbula. Všade samé hovno, krčí Frederik čelo a skriví ústa, keď prechádza po blate k preliezkam a ďalej okolo oblámanej jarabiny, pomedzi kontajnery na ulicu vedúcu k obchodu.
Pred Otravinami stojí notabenetista a chladne od nezáujmu okoloidúcich. Frederik mu dáva nejaké drobné a rýchlo si nastrieka ruky dezinfekciou. Lepšie teraz ako po nákupe. Dnu v predajni berie košík a kľučkuje pomedzi nakupujúcich. Všetci sa motajú pomedzi police s jedlom a vyhýbajú sa každému kontaktu. Konečne sa naučili slušne počkať, kým si ten či tá pred nimi naberie rožky. Aj v radoch pred pokladňami stoja aspoň pol metra od seba. Je priam zázrak, že si prestali vozíkmi vytláčať ľadviny z tela a liezť kamsi na chrbát, myslí si Frederik. Rýchlo naberie, čo treba a, kým stojí a čaká či sa rad pohne, prezerá titulky novín a časopisov. Jojo, s novým účesom sa nadšene naťahuje s Excelektorom s konštantnou plešinou, obyvateľstvo mrie zvýšeným tempom, minister Miništrant tvrdí, že nemal odkiaľ vedieť, že k očkovaniu sú nutné striekačky a ihly. Keď zistil, že narodených zachrániť nevie, tak aspoň zachraňuje nenarodené deti. A medzitým upiera prosebný pohľad hore, kde asi zase krúži nejaká relikvia a rozosieva požehnanie na všetkých pravých veriacich dokonca aj protestantov, ba v takejto kritickej chvíli nebodaj i Židov… Ak, teda nie sú náhodou práve oni zodpovední za tento mor. Už len chýba, aby ich vinu zistila nezávislá parlamentná komisia na čele s Miňom Novonacistom. Lenže Miňo má teraz na chvíľu iné problémy. Iné deje zaujali jeho nepokojnú a zvedavú hlavu. S Uhrom sa sťažuje na nedostatok demokracie a apelujú na svojich bývalých kolegov, aby sa nesprávali ako primáty. No neviem, smeje sa Frederik, neviem koľkí z nich vedia, čo je primát. Len, aby si nepomysleli, že im škaredo nadávaš. A k tomu Judr, doživotný egopremiér a akožepremiér Pele- Mele, dvaja predsedovia dvoch politických strán, vymysleli div divúci politického marketingu: apolitické referendum. Referendum o voľbách. To s politikou nemôže mať nijakovsky nič spoločné.
Rad sa pohne a namiesto infa o politikoch Frederik číta najdôležitejšie body rozhovoru s nejakou pani čo je asi často v telke. Pani sa veľmi neprirodzene usmieva a odhaľuje dokonalý asexuálny silikónový dekolt. Tvrdí, že našla svoje ja. Asi ho stratila v kúpeľni. Je fajn, že ho našla ( v koši medzi použitými tyčkami do uší, rolkami toaleťáku a chumáčmi vlasov?) ale čo ja s tým, myslí si Frederik. A teraz si ešte budem pamätať jej meno, kristepane. Vedľa nej, iná pani či skôr slečna otvorene rozpráva o svojom novom vzťahu. Jej nový Vzťah sedí na fotke vedľa a díva sa na ňu zbožným pohľadom psa, ktorý vidí, ako sa mu nesie jedlo. Na ďalšej fotke predvádzajú bozk. Vo všetkej počestnosti. A pod tým foto anonymnej pláže niekde v púšti, kde teraz nový pár utužuje nový PR cit – hešteg: naserte si chudáci! Sú milí, tí naši slávni rodáci, to sa im musí uznať. Keď je vonku guberniálna zima a všetkým už z pandémie preskakuje viac ako z chemtrails, rýchle sa snažia pozdvihnúť národu náladu teplými fotkami. Stačí sa na fotky pozrieť a hneď je človek akosi šťastnejší…Teda, okrem mňa, myslí si Frederik. Mňa to akosi neberie. Celý koncept dovolenky ako času stráveného tak, že niekde ležím a nič nerobím, je pre mňa nepochopiteľný. Pravdupovediac vo mne ničnerobenie vzbudzuje hrôzu. A ničnerobenie, ktoré mám ešte k tomu fotiť je nepochopiteľnou aberáciou, ak si môžem dovoliť takýto slovník. Okrem toho, myšlienka, že by ma malo či vôbec mohlo zaujímať, kde je nejaká slečna na dovolenke a s kým, to je velice odvážny konštrukt. Kladie na mňa veľké nároky, ktoré asi nenaplním. Jedine ak by tou slečnou bola moja dcéra, pomyslí si Frederik a čelo pokrčí ako papier. No neviem, uzaviera dumku a sleduje ako pán pred ním, s rúškom pod nosom, ako je dobrým zvykom takýchto pánov, vyberá akciové pivo a kladie ho do košíka. Impulzívny nákup tesne pred pokladňou? Frederik si okamžite predstaví, ako doma pije pivo. Hneď berie šestku a aby Žena nemala dojem, že na ňu nemyslí, tak prikladá nejaký cider. Najskôr ho vypijem ja, ale úmysel sa cení, myslí si, pretože už nemyslí. Potom už len stojí a stojí až si vystojí účet, zaplatí a vylezie von, dezinfikuje si ruky a míňa notabenetistu, ktorý ho nemôže prosiť ani pohľadom, pretože charitu už majú za sebou. Už sú v obyčajnom a normálnom vzťahu dokonalej ľahostajnosti. Hladina kaluží sa kýve vo vetre a trasie ako asfaltové zrkadlo. Pani, ktorá kráča pred ním cinká fľašami vína v taškách úvod Rachmaninovej klavírnej dvojky. Frederik si spomenie na to, ako posledný týždeň na nete skoro všetci pyšne oznamujú suchý február. Akoby ich mesiac bez pitia zachránil od alkoholizmu. Ešte aj abstinovať musia pokope… Zabočí k uličke s kontajnermi, prejde okolo jarabiny a preliezok a dúfa, že v tme minie hovná. Ide ako Old Shatterhand, po svojich vlastných stopách a pošmykne sa iba raz a hneď, ako sa to stane, má nedobré tušenie, že to nebolo iba také obyčajné nevinné pošmyknutie. Zvyšok cesty mu čosi na podrážke zavadzia. Alebo nie? Namýšľa si to? Pred bránou zistí, že sa šmykol na jednom z čerstvých. Otiera si topánku do obrubníka a nadáva. Všetkých psičkárov by postrieľal a spravil by z nich psie konzervy. Predstavuje si továreň na takéto konzervy. Spomenie si na knihu, ktorú čítal, keď mal asi 9 rokov. Volalo sa to … hm … niečo s andromedov? Z ľudí tam robili konzervy vody. Premýšľa, ako dlho ľudstvu potrvá, kým sa to realizuje. Predpokladá, že ak všetko pôjde tak, ako to ide tak niekedy okolo prelomu storočí. To už budú mať psi rovnaké práva ako ľudia. A ľudia ako psi… Hľadá na popraskanom betóne nejakú paličku či konárik, ktorým by vyšťúral hovno z dezénu. Ech, keby som tak teraz stretol toho hovnotratiča a jeho nevychovaného pána či pani. Po desiatich minútach úsilia nastupuje do výťahu, hlavu má plnú nádherných násilných predstáv. Po tom, čo sa sám so sebou dohodol, že najdefinitívnejšie bude, keď zbaví Svet psičkárov, tak, že cestovaním v čase prekazí domestifikáciu psa vraždou prvého psa a prvého pána, sa v predsieni vyzuje, topánky vyloží pred dvere a ide vybaľovať nákup.

Teraz najčítanejšie