Denník N

Nastáva ťah žeriavov popolavých

Veľké, impozantné kŕdle žeriavov, letiace v pravidelných klinovitých útvaroch, ozývajúce sa tajomnými, akoby záhrobnými hlasmi, sú inšpiráciou pre básnikov od staroveku až podnes. Karel Jaromír Erben napísal krásne verše, ktoré sú súčasťou balady Záhořovo lože:

Šedivé mlhy nad lesem plynou
jako duchové vlekouce se řadem
jeřáb ulétá v krajinu jinou – pusto a nevlídno ladem i sadem.

Podobnú poetickú spomienku na kŕdle vtákov letiacich v iskrivom vzduchu kamsi do neznáma, mám z detstva vďaka sovietskemu špionážnemu seriálu Sedemnásť zastavení jari. Hneď na začiatku prvého dielu agent Isajev alias Otto von Stierlitz, kráča zvoľna jarným lužným lesíkom, zdvihne hlavu k oblohe a s meditatívnym zaujatím pozoruje kŕdeľ letiacich žeriavov, pričom v pozadí nám brnká na city Tariverdjevov romantický klavír. Dovolím si jeden ornitologický postreh: v prvom zábere sa síce ozývajú žeriavy, ale na oblohe vidno pelikány, žeriavy sú až na druhom zábere. V každom prípade, dodnes sa mi vybaví tento pôsobivý obraz do všetkých podrobností, keď vidím na oblohe hoc aj kŕdle letiacich husí.

Žeriav osobne

Žeriavy sú nesmierne elegantné vtáky. V Číne sú symbolom dlhovekosti, nesmrteľnosti a múdrosti. So sivo-čiernou farbou tela kontrastuje biele záhlavie, pričom všetkému dodáva decentný akcent červeno sfarbené temeno hlavy. Žeriavy sú vyššie ako bociany a volavky popolavé, rozpätie ich krídel dosahuje takmer dva a pol metra. Žeriav popolavý je doma v Palearktíde, teda oblasti siahajúcej zhruba od severnej Európy až po Áziu k úpätiu Himalájí). Hniezdi v močaristých biotopoch tundry, tajgy, v lesostepiach a stepiach. Najpočetnejšie Európske populácie hniezdia v Rusku (až 40 tisíc párov), pričom celoeurópska populácia sa odhaduje na 90 tisícok párov. V Európe teda nejde o extrémne vzácny druh, no na Slovensku patrí k druhom chráneným. U nás totiž v podstate nehniezdi, len zriedkakedy urobí výnimku, ako napríklad v roku 2009, keď jeden pár vyviedol mladé v oblasti Senianskych rybníkov. Vzácne hniezdi napríklad aj na Záhorí.

 

Žeriavy nad Slovenskom

Veľké migrácie zvierat pôsobia impozantne. Či už sú to stáda pakoní trieliace v oblakoch prachu po africkej savane, motýle monarchy letiace do zimovísk v Mexiku alebo masa tisícok sobov v severoamerickej tundre. V preľudnenej Európe sa veľké migrácie živočíchov obmedzujú najmä na vzdušný priestor. Koncom februára, ale väčšinou až v marci a apríli sa európske žeriavy popolavé objavujú aj u nás, vracajúc sa zo svojich zimovísk cestou späť na sever. Cez naše územie putujú väčšinou takzvanou balticko-maďarskou (juhovýchodnou) cestou, ktorá vedie zo subsaharskej Afriky cez Blízky východ (sčasti aj cez Taliansko), Turecko, Balkán, Veľkú uhorskú nížinu, Karpaty až do severnej Európy, kde majú tieto vtáky hniezdiská. Východné Slovensko zohráva v tomto migračnom koridore úlohu akéhosi lievika – tam sa stretávajú vtáky z celej tzv. Sahelskej oblasti. Medzi obcami Senné a Iňačovce je jedno z miest, kde si unavené vtáky potrebujú oddýchnuť. Žeriavy postupne pristávajú na okolitých lúkach, ozývajúc sa pri tom typickým hlasom. Ornitologické združenia organizujú každoročné jarné vítanie žeriavov, čo je, povedzme si na rovinu, sympatickejšie ako vítanie Si Ťin-pchinga, Putina alebo Kim-Čong-una. Na strednom či západnom Slovensku sa žeriavy zastavujú pomenej, ale môžete ich pri troche šťastia stretnúť napríklad na Trnavských rybníkoch, prípadne na zaplavovaných lúkach pri rieke Morave.

Divadlo v puste

Na prelome augusta a septembra sa žeriavy opäť vydávajú na cestu do teplejších dovolenkových destinácií. Najpopulárnejším odpočinkovým miestom je pre ne oblasť národného praku Hortobágy v Maďarsku. Tu odohrajú žeriavy každoročne, spolu s inými ťažnými vtákmi, veľkolepé divadelné predstavenie. Približne v polovici septembra sa sem začnú hrnúť ornitológovia, birdwatcheri, amatérski prírodovedci a fotografi z celej Európy, lebo práve vtedy sa sem zlietajú desaťtisícové kŕdle žeriavov. V posledných rokoch si tú dáva rande 80-90 tisíc jedincov, po niektoré roky prekročí ich počet číslo 100 tisíc!

Žeriaví deň začína brieždením. Pred východom slnka sa nocujúcich kŕdľov zmocní nepokoj a vtáky sa začnú hlasno ozývať. Potom vzlietnu a rozletia sa všetkými smermi. V jednej chvíli je nebo plné žeriavov. Za hlasitého kriku krúžia okolo ornitologických pozorovateľní a sadajú na okolité polia, kde vyjedajú najmä zvyšky zožatej kukurice. Zberom potravy trávia vtáky väčšinu dňa, v podvečer opäť začínajú tvoriť zhluky a vracajú sa s veľkou pompou späť na nocoviská.

Švédsky birdwatching

Ak by ste sa napriek pandemickým opatreniam dostali na jar do južného Švédska, určite za zastavte pri menšom jazere menom Hornborga (Hornborgasjön), ktoré nájdete medzi známymi jazerami Vänern a Vättern. Hlavné ornitologické pozorovacie miesto sa nachádza na jeho južnom cípe, na dohľad od cesty číslo 184. Zaujímavý je vznik tradície tejto vtáčkarskej zastávky. Pôvodne sa tu žeriavy živili zaorávanými zvyškami zemiakov z miestneho liehovaru. Po jeho zániku začali ľudia nielen žeriavy prikrmovať, čo viedlo k tomu, že sa tu koncom marca a začiatkom apríla vyskytujú tisícky vtákov. Môžete ich pozorovať relatívne zblízka, takže ak si nepotrpíte na detaily jednotlivých vtáčích pierok, nebudete potrebovať ani ďalekohľad. V noci im tu sypú jačmeň zo špeciálne skonštruovaného vozidla pre pohyb po mäkkých rašeliniskách.

Sťahovanie žeriavov predstavuje jeden z veľkých zážitkov, ktoré nám poskytuje starý kontinent. Do Švédska je to zo Slovenska pomerne ďaleko, na jesenné zhromaždiská do Hortobágyskeho národného parku to však nie je ďaleko pre nikoho, kto chce vidieť toto veľkolepé prírodné divadlo na vlastné oči.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.