Hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť? Pre MPRV SR to neplatí?

„Zo štátneho rozpočtu, ktorý bol pripravený na to, aby bol akosi spolufinancovaním vecí, ktoré sú možné urobiť v druhom pilieri, ale nie sú v druhom pilieri. Druhý pilier sa nezmenší ani o euro, takže pán predseda Macho, informácia o tom, že niečo presúvame z druhého do prvého piliera je absolútne nepravdivá,“ povedal v diskusii TA3 minister Ján Mičovský.

Keď ste sa v tom stratili, nie ste sami. Ale skúsme pochopiť, čo by to mohlo znamenať. Aktuálne sme v prechodnom období, roky 2021 a 2022. Čiže staré pravidlá, nové peniaze. Ale toto nie je nateraz podstatné.

Podstatou je toto Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022. Tu sa okrem iného uvádza: „Vzhľadom na bezprecedentné výzvy, ktorým v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 čelí odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie, by sa dodatočné zdroje poskytnuté v rámci nástroja EURI mali použiť na financovanie opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, čím sa pripraví pôda pre odolné, udržateľné a digitálne oživenie hospodárstva v súlade s cieľmi obsiahnutými v záväzkoch Únie v oblasti životného prostredia a klímy a s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode.

37 % dodatočných zdrojov poskytnutých z nástroja EURI ba sa malo vyčleniť na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu, ako aj na otázku dobrých životných podmienok zvierat a na iniciatívu LEADER. Aspoň 55 % týchto dodatočných zdrojov by sa malo vyčleniť na opatrenia, ktorými sa podporuje hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a to na investície do hmotného majetku, rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, podporu základných služieb a obnovu dedín vo vidieckych oblastiach a na spoluprácu.

Tých 37 % dodatočných zdrojov predstavuje konkrétne ekologickú poľnohospodársku výrobu; zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vrátane znižovania emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva; ochranu pôdy vrátane zvyšovania úrodnosti pôdy prostredníctvom sekvestrácie uhlíka; zlepšenie využívania vody a hospodárenia s ňou vrátane úspory vody; vytváranie, zachovávanie a obnovu biotopov priaznivých pre biodiverzitu; znižovanie rizík a vplyvov používania pesticídov a antimikrobiálnych látok; dobré životné podmienky zvierat a činnosti spolupráce v rámci iniciatívy LEADER.

55 % dodatočných zdrojov by malo byť použitých na krátke dodávateľské reťazce a miestne trhy; efektívne využívanie zdrojov vrátane precíznej a inteligentnej poľnohospodárskej výroby, inovácie, digitalizácie a modernizácie výrobných strojov a zariadení; bezpečnostné podmienky pri práci; energiu z obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo a biohospodárstvo a prístup k vysokokvalitným IKT vo vidieckych oblastiach.

Zdroje na to určené sú vo výške 8 070 486 840 EUR, na rok 2021 je to suma 2 387 718 000 EUR   a na rok 2022 suma 5 682 768 840 EUR.

Pre Slovensko to predstavuje na rok 2021 sumu 48 286 370 EUR a na rok 2022 sumu 114 921 561 EUR. Či je to veľa, alebo málo je na posúdení každého z vás. Čo je ale podstatné, na tieto na operácie financované z dodatočných zdrojov, môže členský štát prispieť ďalšími 100 %. Členské štáty môžu stanoviť jednotnú osobitnú mieru príspevku z EPFRV uplatniteľnú na všetky tieto operácie. Čiže ak Maďarsko dostane 298 342 991 EUR a k tomu doloží, čo určite spraví, ďalších 298 342 991 EUR, určite sa niekam posunie.

Čiže zhrňme si to:

1. II. pilier sa v podstate nezmenší, lebo sa tam dostanú dodatočné zdroje.
2. Ak by Slovensko prispelo 100 percentami, resp. nejakými percentami, II. pilier by sa zväčšil. Otázkou je ten presun-nepresun.
3. Zaujímavé je, že sa nehovorí o tom, či a koľkými percentami Slovensko prispeje.
4. Je presun-nepresun zásterkou, že by MPRV SR nevyčerpalo tieto dodatočné zdroje a radšej časť peňazí z II. piliera použije ako vrtuľníkové peniaze a urobí si PR.

Na margo celého, už sa šíria reči, že aj záhradkári by si zaslúžili podporu od 1 m2, veď sa starajú o pôdu, pestujú, zásobujú svoje rodiny a blízkych. Prečo by mali byť ukrátení? Ide o podstatu veci. Cieľom poľnohospodára je produkcia, resp. mala by byť, ktorú umiestni na trh, kde si ju kúpia spotrebitelia. A aby bol konkurencieschopný, potrebuje pomoc – podpory a dotácie.

Takáto je štruktúra pestovateľov zeleniny na ornej pôde:

Výmera osiatej plochy zeleniny na ornej pôde podľa počtu pestovateľov

Prameň: ŠÚ

Ak vychádzame z údajov ŠÚ, v roku 2019 bolo 19 pestovateľov s výmerou nad 100 ha, ktorí spolu pestovali zeleninu na  celkovej výmere 3356,59 ha. Z celkovej výmery osiatej plochy zeleniny na ornej pôde to bolo 52,52 %. Počet pestovateľov zeleniny v roku 2019 s výmerou nad 50 ha bolo 18 a v percentuálnom vyjadrení pestovali zeleninu na  19,63 % plochy osiatej zeleniny. Spolu teda 37 pestovateľov v roku 2019 pestovalo zeleninu na ploche 4611,2 ha, čo je z celkovej výmery osiatej plochy zeleniny 72,2 %. To, že ešte vôbec nejaký veľkí pestovatelia zeleniny na Slovensku sú, je vcelku prekvapivé.

Kde je problém? V počte stredných a malých pestovateľov. Ak si niekto myslí, že pestovateľ rapídne zvýši svoje pestovateľské výmery, keď dostane navyše niekoľko desiatok EUR, je na omyle. Prilepší si, ale štruktúru pestovaných plodín nezmení. Bude ešte menej motivovaný, robiť niečo navyše, veď prečo by mal ísť do rizika? Náklady na osivo cibule na 1 hektár predstavujú cca 1500 EUR, pri cesnaku sa bavíme o sume okolo 4500 EUR, pri melónoch sa dostávame na sumu takmer 5000 EUR. A k tomu je potrebné ešte prirátať náklady na prípravky na ochranu rastlín (či už konvenčné, alebo bio) a náklady na hnojenie. O technike a ani nehovorím. Keď si prečítate tretí odstavec, resp. celé nariadenie, dostali sme prakticky hotový návod, ale nie, my si ideme vlastnou cestou. Potrebuje diverzifikovať poľnohospodársku výrobu a keď máme na to príležitosť, nevyužijeme ju, ale ideme cestou tvrdého populizmu. Potrebujeme pomôcť mladým a malým poľnohospodárom, ktorí chcú pestovať zeleninu, ovocie, bylinky,… A aj veľkým, aby pri pestovaní zeleniny a ovocia zostali. Ale reálne, to znamená, že potrebujú takú hektárovú podporu, vypočítanú na základe skutočných nákladov, ktorá im zabezpečí konkurencieschopnosť. Taktiež vypísanie výziev na obstaranie techniky a technológií. A v neposlednom rade poradenstvo a pomoc s odbytom. Vieme, čo potrebujeme, aktuálne máme na to zdroje a skutočne nie sme v situácii, keď môžeme plytvať.

Už len na záver. Hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť. Kto obstarával tovary či služby, ten to pozná. Zdá sa ale, že pre MPRV SR to neplatí. Peňazí nikdy nie je dosť, ale keď sú, mali by sa využiť, nie premrhať.