Neusporiadanosť je kľúčový pojem vedy, ktorý ale možno použiť i na pochopenie našich životov

Prírodné vedy a formálne vedy (matematika, logika, štatistika, teória informácie…) pracujú s pomerne komplikovaným a komplexným chápaním pojmu entropia. Vo fyzike napríklad Stephen Hawking hovorí o tzv. termodynamickej šípke času, ktorá popisuje, ako má usporiadanosť počiatočného stavu systému tendenciu časom klesať. Evolučná teória chápe život ako neustály boj proti narastajúcej neusporiadanosti. Našim krátkym životom prisudzuje schopnosť na chvíľu vzdorovať smrti, ktorú označuje práve narastajúca neusporiadanosť, tým, že na zachovanie seba samých dokážeme získavať a vynakladať energiu.

V tomto kontexte je dôležitý aj pojem informácie. Informáciu si možno predstaviť ako usporiadaný zhluk prvkov systému, ktorý dokážeme odlíšiť od neusporiadaného zhluku práve tým, že mu je daná určitá zmysluplná forma (lat. informare – utvárať, formovať). Vznik a existencia informácie je vo vesmíre pomerne zriedkavý jav. I vo svete ľudí je existencia takých usporiadaných prvkov, ktoré nesú nejakú informáciu, skôr výnimka. Dobrým príkladom je Borgesov koncept Babylonskej knižnice, ktorá obsahuje zväzky všetkých možných kníh, ktoré vznikli kombináciou určitého počtu znakov (písmená, interpunkčné znamienka a pod.). Len zanedbateľné množstvo z týchto kníh budeme považovať za čitateľné, teda za také, ktoré obsahujú zmysluplné slová a majú korektný gramatický obsah. Je nepomerne ľahšie zaplniť stranu náhodne usporiadanými písmenami, než vytvoriť zmysluplný text.

Dejiny ľudstva sú vlastne zbierkou viac-menej úspešného boja s neusporiadanosťou a zároveň predstavujú rastúcu schopnosť rozlišovať a vytvárať rôzne typy informácii. Začiatok i väčšia časť trvania ľudstva boli temné. Obrovská neusporiadanosť, ktorá na Zemi vládla (Zem sa však v kontexte vesmíru javí ako usporiadaný systém) viedla k tomu, že ľudia sa bežne rodili do biedy a nevedomosti. („Prizrite sa na život zblízka. Je tak uspôsobený, že všade v ňom cítite trest. Sotva jeden deň zo sta je v znamení plnej radosti a plného slnečného jasu. A to ste ešte z toho malého počtu, čo má šťastie! Nad tými ostatnými visí nehybná noc.“ V. Hugo – Bedári). To bol prirodzený stav. Bol to Adam Smith, ktorý upozornil, že chudoba je normálny stav, to čo treba vysvetliť je bohatstvo. Inými slovami, je potrebné pochopiť, čo musel niekto urobiť, aby sa dostal z pazúrov chudoby a temnoty. Musel teda vlastnou aktivitou nejako narušiť túto neusporiadanosť.

Za touto aktivitou stojí i mozgová činnosť čiže rozum, či už ho chápeme ako princíp vesmíru, Boží dar alebo iba ako náš nástroj na orientáciu vo svete. Steven Pinker či Hans Rosling nás nedávno začali svojimi publikáciami presviedčať, že by sme mali byť rozumu vďační za to, že nás doviedol do dnešného stavu, keď neusporiadanosť registrujeme poväčšine len vtedy, ak zanedbáme domáce upratovanie (a veci prirodzene začnú tiahnuť k neusporiadanosti) alebo nám niečo naruší organizovaný/usporiadaný program dňa. Rosling to pripomína konštatovaním, že v minulosti sme nielenže nežili v rovnováhe s prírodou, ale naopak v rovnováhe s prírodou sme umierali. Skutočnosť, že momentálne je to príroda, ktorá sa dostáva do nevýhody, samozrejme nemožno popierať.

Okrem takéhoto druhového chápania boja proti neusporiadanosti môžeme využiť tento spôsob uvažovania aj v individuálnom živote. Jan Patočka predstavil vo svojej tvorbe koncept vzmachu a úpadku, v ktorého základe sa nachádza klasická hegelovská dialektika pána a otroka. Úpadok je v živote človeka prirodzený, k vzmachu je potrebné vypätie síl, fyzických i duševných. Tento postoj k životu, zameraný na jeho rozvoj, nie je nijako elitársky alebo exkluzívny, týkajúci sa len niektorých. Možno ho uplatniť v pracovnom, rodinnom, telesnom i duševnom živote. Upadať budú tie oblasti nášho života, ktorým nebudeme venovať starostlivosť – čo je kľúčový pojem pri odstraňovaní neusporiadanosti. Zároveň si ale je potrebné uvedomiť, že starostlivosť nedokážeme venovať všetkým sféram skutočnosti a tieto je preto lepšie prenechať tým, ktorí v nich majú viac usporiadané.

Toto vynakladanie starostlivosti ja často ťažké a nepríjemné. Oveľa prirodzenejšie je podvoliť sa tomu, čo je jednoduché a príjemné. Prirodzenosť je krásny pojem a má v našom myslení dôležité miesto. No nie je absolútny, a proti prirodzenosti úpadku je potrebné postaviť starostlivosť o vzmach.