Ja rozumiem

V ostatnej dobe najčastejšie počujeme v reakcii pani ministerky spravodlivosti na pripomienky k  jej reformným návrhom slovíčko „nerozumiem“.  Jeho pričasté opakovanie z úst ministra môže evokovať dojem o jeho nekompetentnosti.

Napriek tomu  my až pridobre rozumieme.

Spôsob, pre ktorý sa rozhodla pri presadzovaní svojich reforiem, je využitie ústavnej väčšiny súčasnej vlády, využitie núdzového stavu, prípravu návrhu zákonov za zavretými dverami v spolupráci s užším tímom jej názorovo blízkych alebo jej podriadených osôb, alebo tých, ktorí budú za svoj prístup odmenení v jej novom systéme kariérnym rastom.

O pravdivosti tohto všetkého sa  máme možnosť presvedčiť už aj dnes a nominácie jej blízkych ľudí na dôležité posty nás o tom presvedčia v blízkej budúcnosti.

Súčasťou taktiky je eliminácia akýchkoľvek pripomienok od kohokoľvek, lebo tieto by mohli zabrzdiť reformný proces, ktorý má vyzerať tak, ako si ho predstavuje tím pani ministerky a to bez zásahov „zvonka“.

Ak za týchto podmienok na akékoľvek námietky, výhrady a pripomienky tých, ktorých sa zákony a reformy bezprostredne dotýkajú reaguje slovom nerozumiem, skrýva sa za tým problém oveľa vážnejší, než je spochybnenie jej odbornosti a kompetentnosti.

To na čo narážam v tomto blogu, a čo by malo vyvolávať naše znepokojenie, uvediem stručnou rekapituláciou prístupu ministerky od nástupu do jej funkcie k advokátom ( podrobnejšie som sa tejto téme venovala v blogu „Lebo preto“ zo dňa 17.01.2021).

Advokáti sú na Slovensku najväčšou samosprávnou stavovskou organizáciou, a  ako od štátnej moci nezávislé, slobodné povolanie, plnia nezastupiteľné miesto ako garanti reálneho presadzovania princípov právneho štátu v praxi.

Ministerka, ktorá je sama advokátkou, a podľa advokátskeho poriadku, etického kódexu advokátov, je povinná aj vo verejnom, aj v občianskom živote presadzovať záujmy a hodnoty, ktoré advokácia chráni, správať sa tak, aby neznižovala dôstojnosť advokátskeho stavu, a to aj v prípade, ak má pozastavený výkon advokácie,

v programovom vyhlásení vlády ( apríl –  máj 2020) deklarovala záujem, aby do právomoci novo kreovaného Najvyššieho správneho súdu patrila aj disciplinárna právomoc nad etickým výkonom povolania členov právnických profesií, okrem právomoci nad advokátmi.

Advokáti neboli do právomoci tohto súdu zahrnutí, práve kvôli  zachovaniu vysokého štandardu ich nezávislosti od štátu, ako jednej z garancií vymožiteľnosti práva na Slovensku a zachovania princípov právneho štátu.

Z obsahu programového vyhlásenia vlády vyplývalo, že s advokátmi a ich zástupcami o svojom zámere podriadiť ich pod disciplinárnu právomoc súdu vôbec nerokovala. Čo je logické,  keďže sa ich to nemalo týkať.

17.12.2020 uzrel svetlo sveta návrh zámeru Disciplinárneho poriadku, s termínom jeho pripomienkovania do 19.1.2021, v ktorom sa „zrazu“ ( z pohľadu advokátov, ktorí nepatria do okruhu blízkych spolupracovníkov pani ministerky) objavila zmena, že tento disciplinárny poriadok sa má vzťahovať na advokátov.

Ako by si milý čitateľ pomenoval situáciu, keď by si sa s obchodným partnerom, zamestnávateľom, zamestnancom, alebo s kýmkoľvek, s kým máš spolupracovať, na niečom dohodol, a potom by si zrazu zistil, že bez upozornenia na verejnosti vystúpi s presne opačnou verziou, než na akej ste sa dohodli ?

A navyše by tak urobil bez rozumného odôvodnenia, a zatají to,  na čom ste sa dohodli.

Považoval by si to za čestné, férové, kultivované,  zodpovedné a slušné  vystupovanie ? Niekto by použil slovo podraz, podvod, klamstvo a iné, možno silnejšie výrazy. Evidentne  takýto prístup nasvedčuje  problému súvisiacemu s morálkou a hodnotovým nastavením partnera.

Je takýto prístup zo strany najvyššieho predstaviteľa štátnej správy voči občanom tohto štátu akceptovateľný ?

Advokátska komora celkom prirodzene kultivovane namietala a odoslala pani ministerke pomerne podrobnú reakciu, na jej prekvapivý zákonný zámer, v ktorej opäť zdôraznila dôležitosť zachovania nezávislosti advokácie, ale uviedla aj podrobné dáta a štatistiky na podporu toho, že disciplinárne konania voči advokátom, podľa ich zákona a disciplinárneho poriadku riadne a efektívne prebiehajú.

Reakcia pani ministerky bola, že NEROZUMIE advokátom, keďže na disciplinárnom poriadku sa ešte len pracuje,  a že disciplinárne konania vedené komorou nepovažuje za efektívne. S dôkazmi pre svoje tvrdenia sa neobťažovala.

Vo svete, v ktorom sa pohybujem ja, a veľmi veľa slušných kolegov, klientov a občanov, rozumieme výhradám niekoho, o kom sme tvrdili, že pod  nový zákon spadať nebude, a potom ho bez upozornenia, v termíne, v ktorom si to možno nevšimne, do neho  v tichosti zahrnieme.

Európske združenie advokátskych komôr pritom písomne upozornilo pána premiéra na riziká oslabovania nezávislosti advokácie listom z konca novembra 2020.

Iniciatíva pani ministerky ohrozuje vnímanie Slovenska ako krajiny rešpektujúcej princípy právneho štátu aj v zahraničí.

Pripadá vám normálne takéto správanie ? A pripadá vám normálne pripraviť niečo, čo môže ohroziť reputáciu Slovenska v rámci Európskej únie, a nielen tej (minimálne vo vzťahu k advokátom), a ex post,  potom, ako prídu námietky voči tomuto kroku si žiadať stanovisko od „Benátskej komisie“ (Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva založenej 1990 Výborom ministrov Rady Európy) ?

Nevelí zodpovedný prístup opačný postup, najprv stanovisko a potom návrh zámeru zákona ?

Čo také dramatické sa odohralo od mája do decembra, že ministerka bez diskusie s advokátmi, musela pristúpiť k radikálnemu obratu ?

V skutočnosti nič. Vždy chcela advokátov podriadiť  právomoci súdu v disciplinárnych postihoch a zasiahnuť do tejto  časti ich samosprávy (a možno nielen do nej ), ale nechcela o tom otvorene komunikovať. Prečo ? Aby sa takticky vyhla odporu, námietkam a pripomienkam.

Riadenie štátu a rozhodovanie o otázkach, ktoré sa dotýkajú miliónov občanov, je vážna vec. Najťažšie pri  tejto úlohe je, že všetko so všetkým súvisí. Vzťahy, fungovanie rôznych oblastí  spoločnosti je tak úzko a zložito poprepájané, že pri radikálnom zásahu je nielen mimoriadne zložité, ale až nemožné predvídať všetky dôsledky. A tie môžu byť fatálne a nezvratné.

Z týchto dôvodov je absolútne neakceptovateľný prístup tejto vlády, ktorá dáva najavo, že sa ani nesnaží negatívne dôsledky predvídať ( neplatí to len pre reformy spadajúce pod ministerstvo spravodlivosti,  „pekným“ príkladom je reforma predškolského vzdelávania z dielne ministra školstva, reforma verejného obstarávania a mnohé ďalšie).

Po roku pôsobenia tejto  vlády už možno konštatovať, že sa jedná o zvolený spôsob vládnutia, založený na vylúčení odbornej diskusie a vylúčení ingerencie verejnosti (samozrejme v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktoré sľubovalo presný opak a mnohí sme žiaľ na tieto sľuby naleteli a brali ich vážne).

Prečo nie je otázka úpravy disciplinárnych konaní vedených advokátmi, len kabinetnou témou, a prečo sa nejedná o vec, v ktorej nezáleží na tom, či v nej majú alebo nemajú dotknutí (advokáti) jasno ?

Okrem toho, že súvisí s garanciami právneho štátu, súvisí aj s ústavným právom advokáta na slobodný výkon povolania, ktoré si zvolil. Súvisí s jeho právnou istotou, s tým, že zásadné zákonné podmienky a predpoklady, pri ktorých medzi advokátov vstupoval, sa nebudú meniť, teda, že sa nebudú meniť pravidlá hry uprostred rozohraného zápasu. Navyše bez pribratia advokátov k dialógu.

Nemyslím tým na to, čo možno napadne niekoho, kto sa stotožnil s celoplošnou nenávisťou a prezumpciou viny na všetkých príslušníkov právnických profesií, že sa advokáti boja vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti za svoje etické prešľapy.

Myslím na to, že advokáti si z vlastných prostriedkov, sami prispievajú na chod a riadenie advokátskej samosprávy, bez zaťažovania štátneho rozpočtu.

Disciplinárne „súdy“, ktorých úlohu chce teraz prevziať štát, si hradia z vlastných prostriedkov, nezaťažujú štátny rozpočet.

„Sudcov“ týchto súdov – disciplinárnych senátov, si volia všetci advokáti každé štyri roky na konferencii advokátov, na ktorej schvaľujú aj predpisy, podľa ktorých sa pri výkone svojej profesie budú riadiť. Plné aktívne a (v určitých veciach obmedzené) pasívne volebné právo majú všetci advokáti zapísaní do zoznamu advokátov komory, vrátane advokátov s pozastaveným výkonom činnosti.

Slovenská advokátska komora ako plnoprávny a uznávaný člen Európskeho združenia advokátskych komôr (CCBE) a jej členovia sa riadia predpismi, ktoré sú plne v súlade s európskymi štandardmi v štátoch usilujúcich sa o udržanie a presadzovanie princípov právneho štátu.

Pri súčasnom počte advokátov, ktorých je viac ako 5600, je zorganizovanie konferencie, mimoriadne nákladnou záležitosťou, ktorá  zaťaží spoločné prostriedky advokátov kumulované z ich práce. Najbližšia konferencia advokátov sa má konať  v júni 2021, teda o pár mesiacov.

Na tejto konferencii sa bude opäť rozhodovať o voľbe členov disciplinárnych komisií prvého a druhého stupňa ( teda „sudcov disciplinárnych konaní“) a tiež o schválení znenia disciplinárneho poriadku na ďalšie 4 roky. Prvé volebné kolo do orgánov komory (aj disciplinárnych komisií)  by sa už malo v najbližších dňoch začať.

Ak legislatívny zásah ministerky zásadne zmení právomoci advokátskej samosprávy, priamo anuluje alebo ohrozí výsledky najbližšej konferencie advokátov.

V tomto prípade nebudú spôsobené len škody na princípoch právneho štátu, ale aj vysoké materiálne škody advokátom, za ktoré bude niesť plnú zodpovednosť štát. Zásah do advokátskej samosprávy a ohrozenie nezávislosti advokácie sa neprejaví len v otázkach, ktoré sú dnes verejne komunikované (možnosť postihu advokáta nepohodlného vládnucej garnitúre), ale aj v rozvrate advokátskej samosprávy ako takej, jej podrobeniu štátnej moci, ekonomického oslabenia a ďalších dnes ešte nie jasne odhadnuteľných následkoch.

Požiadavka predvídateľnosti krokov exekutívy pre budúcich adresátov ňou pripravovaných právnych noriem je  viac ako legitímna.

A je, jednoducho ľudsky povedané, prejavom slušnosti a ohľaduplnosti vo vládnutí.

Časté opakovanie slova nerozumiem zo strany strojcu zásadných zásahov do práv iných je neakceptovateľné.