Denník N

Melóny vo fontáne… aneb prvé dojmy z Moskvy

Pred pár dňami som dorazil do Moskvy na pracovnú stáž. Plný očakávaní, ako vyzerá život pracujúceho v Moskve som sa na druhý deň navliekol do obleku a vyrazil.

 

 

Prve co som videl po vystupeni z vlaku z letiska.
Prvé čo som videl po vystúpení z vlaku z letiska.

Mám to štastie, že bývam relatívne v centre Moskvy. Znamená to, že do práce môžem, ale nemusím ísť metrom. Hoci lístok na metro pri kúpe pasu na 20 vstupov vyjde cca 40-50 centov, chodím peši. Mám tak skvelú možnosť užiť si raňajší zhon počas 30-minutovej prechádzky. Na druhej strane, Moskovské metro má nezameniteľnú atmosféru.

V noci si môžete nejednu stanicu vychutnať v klude.
V noci si môžete nejednu stanicu vychutnať v klude.

Napriek tomu, že do práce dorazím o 9:30 – som tam prvý. Väčšina zamestnancov firmy, v ktorej robím, ako aj ostatných firiem sídliacich v komplexe, prichádza do práce medzi 9:30 a 11:00. Moskva je sakramensky veľká, a cesta do práce trvá mnohým hodiny.

Všetci moji kolegovia sú Rusi. Chvíľu mi trvalo kým som sa adaptoval na tamojšiu pracovnú klímu. Veľa toho nenahovoria. Väčšinu času mlčky sedíme a pracujeme na svojom. Výraz ich tváre určite nepatrí k najdynamickejším javom, čo som kedy videl. Niekedy mám pocit, že pracujem s pokrovými hráčmi.

Avšak, trochu aktívnejší prístup z mojej strany pomáha a často z nich dostanem niekoľko viet. Hlavne na obede. Ten väčšinou mávame v susednom biznis komplexe – v útulnej jedálni. Cena obedu sa tu pohybuje od 260 do 500 rubľov – teda v súčasnosti asi 3,5 – 7 EUR.

Zaujímavé je, že sem chodia popri bežných ľuďoch s priemerným platom aj takí, ktorí si na výplatnej páske nájdu viac než 3 nuly – v eurách. Cena je teda super, horšie je to s chuťou. Uvidím, čo mi v tomto smere prinesú nasledujúce týždne.

Me and fountain
Keď je horko, tak prečo nechladiť melóny vo fontáne?

 

Poďme však k celkovým dojmom. Priznávam. Po tých pár dňoch – po väčšie strávených v práci – sú moje dojmy limitované a vysoko subjektívne. Sám som zvedavý ako sa to vyvinie v nasledujúcich týždňoch.

Takže, najhorší dojem mám určite z premávky. Z vlakovej stanice domov (cca 6km) to trvalo taxikom 2 hodiny. Miestni vodiči sú docela crazy, porovnateľne napríklad s tými tureckými. V meste si človek nemôže nevšímnúť nekonečné množstvo starých budov. Ako tých historických zrenovovaných, tak opustených a zničených.

V centre na každom kroku stretnete príslušníkov polície. Tu otvorene priznám, že zrejme prevláda moja skepsa voči akýmkoľvek vládnym zložkam v akejkoľvek krajine -a hlavne v bývalom ZSSR. Hoci sa vraví, že centrum je zato bezepčné. Z nejakého dôvodu sa až tak bezpečne necítim. Môže zato aj fakt, že polícia v súčasnosti kontorluje strašne veľa ľudí. Aj keď teda hlavne tých po-ázištených. No ak mi padnete do rany, je určite lepšie mať určite kópiu pasu, než originál, pretože je slušná šanca, že by ste si ho museli naspäť z ich rúk „kúpiť“.

Každopádne, prvé dni mi viacmenej potvrdili moje očakávania – to že Moskva je jedinečné mesto plné kontrastov a vecí, na ktoré nie je väčšina európanov zvyknutá. Aké to sú, si budete môcť prečítať čoskoro.

до свидания!

 

Teraz najčítanejšie

David Stancel

Študent Medzinárodných vzťahov a Hospodárskej politiky na Masarykovej univerzite v Brne, a člen výkonnej rady Europeans Student For Liberty.