Denník N

Hovoriť o neprihlásení sa k cirkvi nie je nenávisť.

Sčítanie obyvateľov v roku 2021 sa napokon ukázalo ako neobvykle citlivá spoločenská téma. Mimo iné aj pre údaj, ktorý zisťuje naše vierovyznanie. Zatiaľ čo sa aktivizujú skupiny ľudí, ktorí chcú cikvi za uplynulú dekádu vystaviť účet v podobe formálneho neprihlásenia sa k vierovyznaniu z rôznych dôvodov, reagujú na nich kampane, kde sa hovorí, že prihlásiť sa k Ježišovi nie je hanba a do toho cirkev hovorí, že nevyplniť údaj o vierovyznaní je marenie sčítania obyvateľov. Prečo je to tak?

Nuž celý konflikt vzniká pre jeden jednoduchý rozpor. Zatiaľ čo sčítanie sa pýta na naše vierovyznanie, jeho skutočná funkcia je zisťovať členstvo, či príslušnosť ku konkrétnej cirkvi. V praxi sa teda k cirkvám hlásilo mnoho ľudí, ktorí sa považujú napríklad za katolíkov, lebo sú pokrstení, počas života ich táto tradícia viac, či menej formovala, no v súčasnosti sa necítia byť cirkvou viazaní a nezúčastňujú sa ani na cirkevnom živote. Mnohí z nich by k cirkvi dokonca zaujali negatívny postoj.

Oveľa férovejšie by bolo pýtať sa na vierovyznanie a členstvo v cirkvi zvlášť. Cirkvi by takto získali lepší prehľad o tom, ako sa menia počty veriacich a čo je podstatnejšie, ako sa menia počty tých, ktorí do cirkvi patria.

V roku 2021 je tento problém o to výraznejší, že v uplynulej dekáde na Slovensku prebehlo niekoľko rezonujúcich polemík o témach, ktoré zjednodušujúco (a ja si dovolím povedať aj nesprávne) nazývame kultúrno-etické a hrala v nich výraznú úlohu najmä tá najväčšia cirkev, Rímsko-katolícka. Taktiež aspom čiastkovo prebiehali zmeny vo financovaní cirkvi a aj s tým spojené diskusie o tom, aký model by bol pre nás správny.

Napokon, ako vždy v týchto témach, osobné presvedčenie konkrétneho jednotlivca sa zdá byť tým najdôležitejším. Ak to zovšeobecním, mnohí presvedčení veriaci nevidia nijaký problém, ak cirkev aj prekračuje nejaké nepísané pravidlá napríklad vyjadrovania sa k politickým stranám, či kandidátom, priamo na kázni, lebo to vnímajú ako súčasť slobody prejavu a vierovyznania. My ostatní zase občas tŕpneme, lebo vidíme nekritickú mieru dôvery, ktorú mnohí účastníci bohoslužieb majú voči duchovným a vidíme ako sa dá takáto dôvera zneužívať aj na politickú reklamu, zastrašovanie, či šírenie neprávd. Navyše presvedčení veriaci dnes k cirkvi nezaujmú kritické stanovisko. Nechce sa im do toho a prieči sa to fundamentálnemu usporiadaniu cirkvi, aj ich samotnej viere. Tak to často ostáva na nás ostatných.

V reakcií na sčítanie teda vzniklo niekoľko iniciatív, ktoré sa na tento problém snažili upozorniť. Menovite iniciatíva #bezvyznania, ktorá oslovuje ľudí, ktorí vierovyznanie vypĺňali často automaticky, zarezonovala aj medzi veriacimi nie v najlepšom svetle. Hoci vo všeobecnosti súhlasím s mnohými ich tézami, nevyhýbajú sa aj zjednodušovaniu a aj bulvarizácií problému. Samozrejme, je na každom, aké konkrétne dôvody prevážia, ale asi nie je úplne fér, cirkev na Slovensku v 21. storočí obviňovať za križiacke výpravy, či inkvizíciu.

Či už to bol úmysel alebo nie, týmto iniciatívam začala venovať pozornosť nakoniec aj samotná RKC, ktorá vo vyhlásení z online plenárneho zasadnutia hovorí: „Vyzývať dnes ľudí, aby sa k svojmu vierovyznaniu neprihlásili, je nielen prejavom intolerancie voči náboženstvu, formou útoku na náboženskú slobodu, ale aj zámerným úsilím o znehodnotenie sčítania.“ V nasledujúcich riadkoch, dokonca prirovnáva neprihlásenie sa k cirkvi k popretiu národnosti. Nuž vierovyznanie je osobným rozhodnutím a vyjadruje ho pocit príslušnosti k nejakej s organizovaných cirkví na základe momentálneho presvedčenia, ktoré sa počas života môže ľahko meniť. Nie je ani povinné a pevne verím, že stále všetci rozumieme, že je na báze dobrovoľnosti.

Pojem dobrovoľnosť pre mňa rezonuje od začiatku aj pri mnohých defenzívnych reakciách napr. k iniciatíve #bezvyznania, z ktorých sú mnohé napísané zo snahou o zodpovedné a vecné odpovede. Nikto ale na tomto svete nemá takú moc, aby presvedčených veriacich prinútil zaprieť svoju vieru, ak navštevujú cirkev. Tieto aktivity tu nie sú preto, aby veriacich od niečoho odhovárali. Uvažovanie o takomto konaní vychádza vždy s osobného postoja jednotlivca. Ak niekto nemá pochyby o cirkvi, ktorej je súčasťou, žiadna iniciatíva na tomto svete jeho názor nezmení. Na druhej strane je veľké množstvo ľudí, ktorí tento údaj v minulosti vypĺňali bez hlbšieho zamyslenia sa nad tým, že v skutočnosti k cirkvám nepatria a ani to nemajú v úmysle. A práve to bol dôvod vzniku iniciatív, ako bez #vyznania.  Toto nie o tom, či si cirkvi formálne zdôvodnia napríklad vyjadrovanie počas kázne z pozície cirkevnej autority ku konkrétnym kandidátom na prezidenta. Je to o tom, či sa mne, ako ne/členovi, takéto vyjadrenia pozdávajú a prídu vhodné.

Takisto považujem úplne za scestné, ak RKC vyzýva, že sa k nej majú zahlásiť ľudia, na základe toho, že sú pokrstení, pretože do tejto skupiny spadám aj ja. Pokrstený som a do istého veku som vnímal vieru ako niečo, čoho som súčasťou. To sa však (akoto už často býva) mení, keď je človek konfrontovaný s realitou, ktorá často hovorí proti tomu, čomu máme podľa cirkví veriť. A nie je to predsa prejavom žiadnej zášti, nenávisti, či marenia počítania, ak sa fakticky a po pravde priznám k tomu, že k cirkvi nepatrím. A to hovorím otvorene ako človek, ktorý si bez problémov prizná, že nejakú tú zášť na cirkev za mnohé jej vyjadrenia a konanie pociťujem.

Často sa pri polemikách stretávam s argumentom, že obsah kázní, či vyjadrenia cirkvi, nie sú určené mne, ale veriacim. Tak to nemám počúvať, čítať, či sa k tomu vôbec vyjadrovať. Prečo ale odrazu, keď sa jedná o sčítanie členov, ma cirkev s otvorenou náručou pozýva k formálnemu prihláseniu sa k spoločenstvu cirkvi, ktoré za bežných okolností nerešpektuje moje názory a na nesúhlas s učením, či kritické postoje často reaguje, ako keby to bola nejaká nenávisť.

Naozaj nechcem, aby tento blog vyznel ako nejaké povrchné hejtovanie cirkvi. Nemôžem si ale nepoložiť otázku, prečo keď sa jedná o počty prihlásených veriacich, odrazu cirkvi nevadia papieroví veriaci, ktorí jej hodnoty neuznávajú. Prihlásenie sa k cirkvi by predsa nemalo byť len o vyplnení nejakého údaja, ale skutočnej príslušnosti ku konkrétnej cirkvi, no nie?

 

Teraz najčítanejšie

Martin Hajšo

Mám 33 rokov, pracujem ako grafik a žijem v Prahe. Zaujíma ma kultúra, životné prostredie a spoločenské témy.