Denník N

Potrebujeme vôbec štát ?

Tento blog vôbec nesúvisí s (ne)bezpečnosťou ruskej vakcíny.

Spor okolo ruskej vakcíny otvoril veľmi zaujímavú otázku.

Má sa štát vôbec starať do nášho zdravia ? Má sa angažovať v otázkach bezpečnosti liekov, vakcín, potravín, liečebných postupov, výrobkov, ktoré sú predávané na trhu, alebo to má ponechať na našu úvahu a zodpovednosť ?

Ako kúpanie sa v jazere označenom tabuľou „len na vlastnú zodpovednosť.“

Ak je liek, alebo liečebná metóda, u ktorej nepanuje zhoda o tom, či sa dá „garantovať“ ich bezpečnosť pre naše zdravie, ale niektorí sú presvedčení, že im pomôže, má sa im umožniť, aby ich  na vlastnú zodpovednosť použili ?  Má štát právo niekomu vo voľbe lieku alebo liečby brániť ?

Takéto diskusie vyvolávali pôsobenia rôznych ľudových liečiteľov ponúkajúcich alternatívne spôsoby liečby ku klasickej medicíne. Viaceré alternatívne spôsoby liečby pritom niektorým pomohli. Iné zdravie ľuďom zhoršili alebo aj priamo ohrozili.

Naša skúsenosť so šírením mnohých nehanebných klamstiev zo strany ľudí majúcich zodpovednosť, vedie k tomu, že strácame dôveru v odborníkov, v autority, v lídrov.

Pri mnohých otázkach je pre naše rozhodovanie kľúčová práve dôvera. Koľkí z nás majú možnosť si sami overiť, či je liek alebo vakcína, ktorú dostaneme ako bezpečnú, naozaj bezpečná ? Koľkí sme sa osobne zúčastňovali jeho vývoja, výroby a prípravy na distribúciu do lekární alebo k lekárom ?

A predsa asi každý z nás už užil aspoň jeden liek, o ktorého pôvode sme nič nevedeli na základe dôvery, že niekto za nás dbal na naše zdravie.

Sme natoľko zrelí, informovaní, zodpovední, že sme pripravení znášať aj negatívne dôsledky svojho rozhodnutia ? Ak by napríklad po očkovaní vakcínou, ktorá európskou liekovou agentúrou nebola registrovaná, nastali závažné vedľajšie účinky (napriek jej uznaniu domácou inštitúciou),  neobviňovali by sme štát, že to povolil ? Neobviňovali by médiá vládu a neprihodili by podozrenia z korupčného alebo inak motivovaného správania zodpovedných z vlády a  ŠUKL  a inde ?

Právo voľby patrí k slobode a rovnako k nej patrí aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Ale je tu aj zodpovednosť za druhých, ktorí možno nie sú tak dobre informovaní o možných nebezpečenstvách.

Tak si vyberte.

P.S. Jedna pripomienka k spôsobu vládnutia našej vlády. Pán premiér urazene konštatuje, že pani podpredsedníčka vlády zmarila dodávku vakcín už na budúci týždeň, hoci on to už vyjednal. Natíska sa otázka, prečo o tom záväzne  vyjednával, keď ešte nevedel, či to vláda schváli ? Ako vlastne funguje spolupráca v tejto vláde ? Kedy pán premiér pochopí, že jeho emotívne výstupy a nervy drásajúce divadlá Don Quijota už ľudí nezaujímajú?

Nikdy.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..