Denník N

J. Ortberg: Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja (Čitateľský denník 11/2021)

„Pavol nám tiež káže plakať s plačúcimi. Nehovorí: ‚Dávajte rady plačúcim.‘ Nehovorí: ‚Pripomeňte plačúcim, že by mali víťaziť skrze vzkriesenie, a preto ich smútok musí znamenať nedostatok viery.‘ Nehovorí: ‚Vysvetlite plačúcim, že Boh má vždy dobrý dôvod pre to, čo sa deje, a tak by Mu mali len veriť.‘ Nehovorí: ‚Napravte plačúcich.‘

On hovorí: ‚Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.‘ Zármutok je jedným z tých bremien. Keď plačeme s druhými, nesieme s nimi bremeno ich zármutku. Nič sa nemení. Nič sa nenapravilo. Žiadny problém sa nevyriešil, okrem jedného: nie sú sami vo svojom zármutku. A tým sa mení všetko.

Filozof Nicholas Wolterstorff poznamenáva, že táto rada sa veľmi líši od múdrosti starovekého sveta, keď píše: ‚Stoici v staroveku hovorili: Buď pokojný. Odpútaj sa. Nesmej sa ani neplač. Ježiš hovorí: Buď otvorený voči ranám tohto sveta. Plač s plačúcim ľudstvom, smúť so smútiacim ľudstvom, znášaj rany ľudstva, buď v agónii nad agóniou ľudstva. Čiň tak však s dobrým vedomím, že deň pokoja prichádza.‘“

Kto bude plakať na našom pohrebe? Budú to naši klienti, šéf z bývalej práce, banková úradníčka, premiér tejto krajiny? Alebo skôr naši partneri, deti, priatelia, sestry a bratia? Nazdávam sa, že väčšina z nás by za správnu odpoveď zvolila tú druhú možnosť. Prečo sa vo svojom živote ale správame tak, ako keby to bola tá prvá? Prečo venujeme svoju pozornosť a čas zväčša ľuďom, ktorým na nás nezáleží, a s ktorými máme minimum vzťahov? Nemali by sme investovať niekde inde?

Toto je len jedna z tém (ilustrovaná asi najzapamätateľnejším prirovnaním), ktorú nájdete v knihe s dlhým názvom Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja. John Ortberg v nej spojil viacero drobných námetov, ktoré by sa dali zhrnúť pod jedno spoločné slovo — intimita. Budovanie tejto krehkej vecičky s partnerom, priateľmi, kolegami i Bohom samotným rozoberá ako psychológ a pastor z mnohých strán — a na úspornom počte strán (to sa mi teda podarilo).

Ortberg píše o vlastnom živote, umne prepája svoje zážitky a skúsenosti s Bibliou a klasickými autormi — čo je štýl, ktorý veľmi dobre poznáme od iných pisateľov, ale napriek tomu stále funguje celkom dobre. Nenájdete tu žiadne bombastické vety amerického typu (autor má švédskych rodičov) ani motivačné blbosti, knižka príjemne plynie a pripomenie vám mnohé dôležité veci. A, aby som nezabudol, Ortberg je vtipný. Takým tým európskym spôsobom, samozrejme.

Pointu celej knihy by som zhrnul asi takto: Ak chceme s niekým budovať hlboký vzťah, musíme s ním prežívať zážitok — darovať mu svoj čas, byť plne prítomný. Nie len telom. Veď nikto z nás si asi na tej smrteľnej posteli nebude chcieť ešte naposledy skontrolovať účet v banke, zhodnotiť vývoj burzy a postnúť posledné selfie na Instagram. Budeme riešiť niečo úplne iné. Tak aby sme na to boli pripravení.

J. Ortberg: Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja
EVS, 2020
278 strán
*
80 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.