Pandémia dezinformácií.
Sú dezinformácie chcené, kedy autor úmyselne niečo podsúva, nechcené, kedy autor niečo nedomýšľa, dvojzmyselné a per-partes, kedy nám autor postupne (po častiach) odhaľuje celú (ne)pravdu. Pre potreby blogu nám toto delenie postačí.
Na úvod samotný Igoropremiér ako absolvent (mis)managementu, nepolitik Kollár, ktorému máme veriť, že je prvý (akože) mafián s vytríbeným sociálnym cítením, minister Mičovský, ktorý nás presviedča, že minister Krajčí plní na 130% iné intergalaktické úlohy (priam sputnikových rozmerov) a nemôže sa plne venovať tým prízemným (pozemským) a nakoniec minister Sulík, ktorý cez disciplinovanú poslušnosť, súkromné cesty počas lockdownu, ochotu nekandidovať (na predsedu) a zelený balík obnovy pripravuje svoje okolie na prechod do podnikateľskej sféry, na ktorý má ako minister hospodárstva ideálne predpoklady.
Skôr ako upokojujúce analgetikum doteraz pôsobiaca prezidentka, primátor Kollár apelujúci, že sizyfovská úloha samospráv pri testovaní nie je jedinou kompetenciou, ktorú dostali do vienka … a opozícia, ktorá priamočiarosťou sebe vlastnou aktivizuje zneistený elektorát. Fundamentalitické krídlo Matovičovho elektorátu ešte viac zneprehľadňujúce situáciu, “kozmická“ príležitosť pripomenúť Veronike neveru s Kiskom …
Predpôrodné šestonedelie slovenského plánu obnovy, kým šťastný otec Heger neoznámi, že práve narodený dokument majúci X kapitol a Y strán bol po náročnom pôrode odoslaný do Bruselu a autorský kolektív sa teší dobrému zdraviu. “Glokálny“ svet obnovy, ktorý by mal zohľadňovať lokálne špecifiká regiónov a na druhej strane obhajovať (rešpektovať) globálne záujmy Únie vo veľkom svete. Prvá reakcia Bruselu ukáže, ako (veľmi) sa líšia naše predstavy o účelnosti vynaloženia disponibilných prostriedkov od predstáv únijných kapitánov priemyslu, ako veľmi sa líši naša predstava o konkurencieschopnosti Únie voči okolitému svetu (kooperácii Únie s okolitým svetom) a ako veľmi ju bude treba korigovať, kým bude kompatibilná s predstavami ideových tvorcov celoeurópskeho balíka pomoci …
Úspech vraj spočíva v tom, že človek (štát) má presne tie schopnosti a znalosti, ktoré sú v danom momente žiadané. Dnes je to o prenastavení myslenia spoločnosti masovej mobility na súzvuk inovačných skokov v elektronike s kolektívnou túžbou po udržateľnosti a ochrane klímy. O úlohe štátu v tomto procese, o hĺbke a dosahu tejto zmeny (aj) na úkor jej rýchlosti.
Akoby pandémia už nebol ten najväčší problém … ďalšie dezinformácie čoskoro.
