Denník N

Tolerancia, ignorancia, hlúposť alebo zbabelosť? Vyberte si.

Približne štyri mesiace vystavuje jeden z poslancov v parlamente na obdiv svoju originálnu plastovú paródiu na protiepidemickú ochranu. Konečne až 16. februára priniesol Denník N „senzačné“ odhalenie o tom, že jeho priehľadná maska nie je povolená*. Nevieme, či sa máme tešiť, plakať alebo sa smiať. Je tu ešte jedna možnosť, ironicky poznamenať, že odhalenie bolo výsledkom dlhodobej investigatívnej práce celého kolektívu redaktorov. Bolo by to však k autorovi článku určite nespravodlivé.

Sústavné porušovanie nariadenia o nosení rúška nie je súkromná vec jedného poslanca z toho dôvodu, že sa stáva príkladom veľmi efektívneho bojkotu úsilia o zastavenie šírenia epidémie. On vie veľmi dobre, že má nosiť rúško a vedia to aj všetci ostatní. Tu totiž nejde ani tak o to, že by niekto úplne stratil rozum a podľa tohto príkladu sa chránil touto maskou napríklad v obchode, u lekára alebo v autobuse, ale o to, že toto správanie sa stáva symbolom neúcty k súčasným pravidlám elementárnej respiračnej hygieny a tým zároveň aj bezohľadnosti k svojmu okoliu vrátane svojich ideovo najbližších. Nezaoberajme sa morálnym aspektom takého počínania a jeho súvislosti s terajšou katastrofou na Slovensku. Venujme pozornosť radšej tomu, čo sme urobili proti tomu, aby sme mu v tom zabránili.

Čo sme urobili?

Vyššie spomenuté odhalenie o priehľadnej maske pochádza z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorej dodržiavanie kontroluje príslušný úrad, resp. polícia. Je teda zásadnou otázku, prečo toto porušovanie nik z kompetentných doteraz neriešil a prečo je otvorenie tejto kauzy iba výsledkom úplnej náhody**. Je to teda tolerancia, ignorancia, zbabelosť, sympatie k tomuto správaniu, alebo nebol na to akosi čas? Jedno vysvetlenie je horšie ako druhé.

Inou otázkou je, či skutočne niekto potrebuje nejakú vyhlášku na to, aby pochopil, že táto maska neposkytuje takmer žiadnu ochranu. Určite nie. Podvedome to totiž chápe asi každý. Bolo by zaujímavé vedieť, ako asi bežní ľudia vnímajú ochrannú hodnotu tejto masky na pozadí takmer každodennej diskusie o kvalitách rôznych rúšok a respirátorov s veľkosťou otvorov na úrovni tisícin milimetra. Netvrdím, že túto masku je potrebné vyhodiť. Určite sa zíde v prípade, ak náš vírus zmutuje do veľkosti golfovej loptičky.

Je tiež zaujímavé, ako sa k tejto maske vyjadril infektológ Pavol Jarčuška: „Čiastočná ochrana to je, ale nie je veľmi dokonalá“. Určite nechcem pána doktora obviniť zo zbabelosti vyjadriť pravdu o tejto maske, ale jeho vyjadrenie dáva na jednu úroveň najlepšie rúška a respirátory na jednej strane, s týmto groteskným čudom na strane druhej. Totiž ani najdrahšie respirátory nie sú úplne dokonalé, pretože nezanedbateľná časť vírusov cez ne prejde. Našťastie povedal aspoň to, že nosiť takýto štít určite neodporúča. To však pre hlavného aktéra nášho príbehu neznamená vôbec nič.

RTVS a propagácia porušovania pravidiel

Ďalšou dôležitou otázkou je, prečo naša verejnoprávna televízia robí reklamu tomuto počínaniu tým, že ho toleruje napríklad v rôznych politických diskusiách. Ale zároveň, prečo ho tolerujú aj tí „slušní“ diskutujúci s rúškom. Nebolo by obrovskou reklamou v prospech veci, keby sa napríklad niektorý z hostí relácie O päť minút 12 na začiatku priameho prenosu zdvihol s odôvodnením, že sa bojí nakazenia? To by malo väčší efekt ako celá relácia a zapamätal by si to každý. Ak by to urobili viacerí, už by sme sa asi s týmto problémom netrápili. No to sa malo stať už dávno počas minulého roka. Aby bolo jasné, z veľkej časti je za súčasnú situáciu zodpovedné naše „hrdinstvo“. Hrdinstvo poslať seba a svojich najbližších na druhý svet. RTVS však berie zodpovednosť aj za iné „zvrhlosti“. Takým je napríklad spovedanie ľudí s rúškom na brade zo vzdialenosti ruky držiacej mikrofón, alebo veselé „šantenie“ súťažiacich s plexisklovou „antiochranou“ v zábavnej relácii Záhady tela. Vzájomná vzdialenosť medzi členmi každej zo súťažných skupín sa pohybuje približne od 30 do 60 centimetrov. Bolo by zaujímavé spýtať sa organizátorov tejto súťaže, či sa aspoň niekedy pozreli na niektorú z kvalitných relácií RTVS venovaných súčasnej epidémii. Ak áno, čo také zaujímavé im utkvelo asi v pamäti.

Čerešnička na parlamentnej torte

Tou by mohla rozhodne byť priložená videosekvencia. Pôvodný komentár by sa snáď dal nahradiť týmto: „Skupina kardiakov pri usilovnej práci“ (v súvislosti so zdôvodnením „prečo rúško nie“). Jej skutočný odkaz by sa však mohol formulovať otázkou: „Aký prínos pre riešenie súčasnej situácie môže poskytnúť táto partia? Rúška nie, testovanie nie, vakcinácia nie. Tak možno asi tie mraziace boxy…

Takže nakoniec sa predsa len vráťme na začiatok. Trochu pozmenená otázka pre nás teda znie: Je to naša ignorancia alebo zbabelosť? Alebo vlastne koho? Už akokoľvek si odpovieme, mali by sme si uvedomiť, že spoločnými silami sme stvorili „nadčloveka“ s nejakou dlhodobo privilegovanou výhodou, ktorá nám už začala pripadať ako niečo úplne normálne. Veľmi rýchlo by sme sa však zobudili, ak by plastovú masku poslanca začala používať napríklad tretina parlamentu. Náš hrdina však veľmi dobre vie, že to neurobí nik, takže jeho privilégium je vlastne úplne podpásovou hrou založenou na zneužívaní rozumného chovania iných. Čo sa týka vtipov na jeho adresu, určite sa môžme v tejto situácii poďakovať za pokus o zlepšenie nálady, avšak asi by sme si mali spomenúť aj na to, ako dejiny 20. storočia ovplyvnil jeden psychopat, ktorý bol spočiatku mnohým na smiech a ako mu pritom pomohla aj tá vzdelaná časť spoločnosti. A pri tom chcel pre svoj národ “to najlepšie“.


* Článok zhodou okolností vyšiel práve v deň zverejnenia môjho blogu s názvom Plexisklový muž, v ktorom poukazujem na rozdiel medzi úzkym pruhom plastu a rúškom alebo respirátorom. V blogu zároveň píšem o obmedzeniach pri používaní rôznych plastových masiek.

**„Odhalenie“ má pôvod v relácii RTVS Za päť minút 12 zo 14. 2. 2021: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036

Poďakovanie:

Za cenné pripomienky si dovoľujem poďakovať Mgr. Lucii Kralovičovej.

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Anorganický chemik
Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave