Denník N

Aborcia, antikoncepcia a Akvinský: Reakcia na text Michala Horňáka

Zakazovať niečo druhému človeku je vec chúlostivá. A aj ťažká, veď čím väčšmi zovrieme päsť, tým viac nám prekĺzne pomedzi prsty. Napokon, môžeme aj ublížiť. To mal možno na mysli aj Michal Horňák, keď sa rozhodol brániť potraty a antikoncepciu. Napriek tomu, ak niekto ubližuje sám sebe, asi by sme nemali mlčať. A ak ubližuje druhému, nemal by mlčať ani zákon.

Zásadovosť je najlepšia politika

Zákaz potratov nie je vecou politického umenia, ako nastaviť priechodné zákony, je to vec princípu. Ľudia by nemali zabíjať iných ľudí do určitého veku: nemali by ich zabíjať vôbec, nech to stojí, čo to stojí. Aj v prípade zrušenia otroctva mnohí vyčítali abolicionistom, že chcú zruinovať celý štát, že spoločnosť nie je pripravená atď. Či to bola pravda alebo nie, západný svet sa naučil žiť bez legálneho otroctva a možno aj toto morálne vzopätie mu prinieslo materiálny blahobyt, o akom sa mu v čase otroctva ani len nesnívalo.

A čo ak to ľudia nebudú akceptovať, nemali by sme potom zákaz potratov zrušiť? V prvom rade počet ilegálnych potatov napr. v Poľsku, kde je prísny potratový zákon, závisí často od smelosti toho, kto ich odhaduje: stačí si nájsť takýchto odhadov viac a líšia sa aj rádovo. Celkovo sú však zdravotné komplikácie žien súvisiace s tehotenstvom v Poľsku, Írsku a na Malte porovnateľné s ostatnými európskymi štátmi.

A ak by sme mali prijímať zákony podľa toho, či ich ľudia nebudú porušovať, museli by sme asi zrušiť aj daňové zákony, zákon o verejnom obstarávaní a o slobodnom prístupe k informáciám. Veď oproti 7 501 umelým potratom za minulý rok, ktoré ani nie sú ilegálne, stojí 5 637 násilných trestných činov, 5 739 trestných činov skrátenia dane a poplatkov, 9 427 vlámaní, 17 450 ekonomických a až 34 301 majetkových trestných činov. Mali by sme zrušiť aj tieto zákony, lebo si na ne ľudia… nezvykli? A pohŕdajú nimi? Primárnym dôvodom existencie takýchto zákonov asi nie je to, že sa dajú ľahko dodržať, ale že chránia dôležitú hodnotu v rámci ľudského spolužitia.

To napokon tvrdí aj Tomáš Akvinský v pasáži, ktorú už Michal pre jej nepodstatnosť asi nepovažoval za potrebné citovať: Ľudský zákon sa dáva veľkému množstvu ľudí, z ktorých väčšina nie je dokonalá v cnosti. Preto zákon nezakazuje všetky neresti, ale len tie závažné. To vie aj Michal. Tomáš však pokračuje: ktorých sa väčšina ľudí dokáže zdržať, najmä tie, ktoré škodia iným, lebo už samotné zachovanie spoločnosti si vyžaduje, aby boli zakázané, napríklad vraždy, krádeže a pod.

V tejto súvislosti mi príde celkom milé, ako sa zástancovia potratov odvolávajú na starovekú embryológiu, z ktorej vychádzal aj Tomáš Akvinský, lebo nič lepšie nepoznal, a už menej na starovekú astronómiu s jej geocentrizmom či medicínu s púšťaním žilou. Keď sa nám to hodí, odvoláme sa na čokoľvek. Po celodennom skúmaní mi ale príde asi najbezpečnejšie povedať, že Tomáš Akvinský sa k prípustnosti potratov nevyjadroval – asi to nebola téma dňa. Každopádne zaznamenané učenie Cirkvi už od 2. storočia potraty zakazovalo (Didaché 5) a Akvinský nevidel dôvod sa proti tomu stavať.

Ženy, muži a ich (naše?) deti

Stále sa však pohybujeme na všeobecnej rovine ale čo individuálne osudy individuálnych žien? Zástancovia potratov spolu s Michalom vyhadzujú prolajferom na oči, čo by ste urobili, keby vám prišla do nemocnice žena, ako prišla sestre Margaret? Rovnako sa ja môžem spýtať: zoberme si 33-ročnú tehotnú ženu, matku siedmich detí. Jej manžel-invalid s pravou rukou odrezanou v predlaktí živí celú rodinu ako nočný strážnik. Lekári tejto žene povedia, že si má vybrať, či majú zachrániť dieťa alebo ju, lebo dokážu zachrániť len jedného. Čo by ste jej poradili, ako by ste sa rozhodli? Žena povedala, že dieťa si na svedomie nevezme, a tak si ho nechala. To dieťa bola moja mama – a stará mama žila ešte ďalších 45 rokov.

Možno mala šťastie a možno iné ženy také šťastie mať nebudú. Jej prípad však ukazuje, že lekári sa dosť často radi chytajú nožíka (či lyžice), aj keby nemuseli, a miesto aby hneď na začiatku preventívne hodili dieťa cez palubu, mohli by sa pokúsiť zachrániť oboch. Stavať matku a dieťa proti sebe je obľúbené cvičenie, ale v skutočnosti sú prepojení viac, než by sa zdalo (stačí si vziať zmeny v tele ženy počas tehotenstva). Samozrejme sa môže stať, že v dôsledku liečby dieťa predsa len neprežije (napr. pri chemoterapii), ale možno by potratová štatistika „zo zdravotných dôvodov“ vyzerala inak (v súčasnosti je to 15 percent umelých potratov), keby sa zmenilo mentálne nastavenie lekárov a miesto preventívneho potratu by sa radšej sústredili na záchranu matky aj dieťaťa.

Tento prístup lekárov je napokon len epizódkou celkovo cynického prístupu našej spoločnosti k deťom, ktorých, ako všetci vieme, máme stále menej. Štát rutinne hradí každej žene (ktorá to neodmietne) genetické či skôr eugenické triple testy, ktorých jediným účelom je zaistiť žene právny základ pre potrat v druhom trimestri „z genetických dôvodov“ (minulý rok 244 umelých potratov čo je 3,25 percenta), hoci štatisticky má downov syndróm len 1,5 promile detí. Nehovoriac o tom, že tieto testy ani nie sú spoľahlivé a viacerým ženám, ktoré poznám, úplne zbytočne pripravili bezsenné noci až do ďalších testov, ktoré sú však často invazívne a je pri nich určité riziko potratu dokonca aj zdravého dieťaťa. Prečo tieto peniaze nedáme radšej na starostlivosť o ľudí s downovým syndrómom, ktorí dokážu žiť produktívny život, alebo na pomoc tehotným ženám v núdzi, na ktorú štát nedáva ani cent? Akoby sme mali toľko detí, že nepotrebujeme pomáhať mamičke v núdzi či znevýhodnenému dieťaťu, ale radšej budeme sliediť po potenciálnych malých downoch a iných chorých deťoch, len aby sme ich mohli potratiť.

A napokon týchto sotva 20 percent ani náhodou jednoznačných prípadov má legitimizovať zvyšných každoročne minimálne 6 110 úplne obyčajných, každodenných a novinársky ani štatisticky „nezaujímavých“ umelých potratov. To zodpovedá počtu obyvateľov miest, ako je Vrbové, Gelnica, Rajec, Poltár či mestská časť Bratislavy Lamač, ktorých sa každý jeden rok úplne neproblematicky zbavujeme.

Kde je skutočná pomoc?

Akože gavaliersky prístup k ženám, ktorý zaujíma Michal a iní, je v skutočnosti škodlivo indiferentný. Akože rozširuje ženám možnosti a slobodu, ale v skutočnosti sa bije za možnosti, ktoré sú vlastne aj podľa jeho slov zlé. Pritom sa ani slovkom nezmieni o reálnej pomoci ženám čakajúcim nečakané dieťa, ktorú môžu dostať napríklad v poradni Alexis alebo v rámci systému Zachráňme životy. Prečo Michal obhajuje riešenia, ktoré sám považuje za zlé, ale o reálnej pomoci cudne mlčí?

Rovnaký zhubný pseudogavaliersky prístup vidieť aj na Michalovej obhajobe antikoncepcie. Prečo háji práva dievčat na HAK, proti ktorej on sám osobne je, a ktorá podľa slov jej dlhodobých užívateliek robí zo žien chlapov? Prečo radšej dievčatám nepovie, aby sa nezahadzovali so sebeckými chlapcami, nech si radšej počkajú na toho, kto im verejne sľúbi lásku a vernosť, ponúkne prsteň, a medzitým pracovali na sebe a rozvíjali svoju osobnosť? Antikoncepcia ako prevencia potratov je zradná vec, lebo nie je 100-percentná, takže skôr vyvoláva falošnú istotu a u násťročných dievčať môže viesť skôr k zvyšovaniu než znižovaniu počtu potratov (minulý rok 578). Napokon, Michal si asi nemyslí, že človek má mať sex za akýchkoľvek okolností, ale asi že je to vzájomné odovzdanie sa celej svojej osoby medzi dvomi ľuďmi. Kde píše Michal o škodlivosti HAK, keď píše dlhé články o tom, ako Cirkev „netransparentne“ naďalej učí niečo, čo napokon učila vždy? Učila a učí toto: načo odľudšťovať sex, načo maskulinizovať ženy a ešte to vyhlasovať za ich právo?

Ale vráťme sa k potratom (hormonálne lieky majú svoj význam, ak liečia hormonálne problémy, hoci už menej, ak ich vytvárajú či dokonca obsahujú abortifacienty). Myslím totiž, že Michalov obľúbený autor Akvinský by nebol za legalizáciu potratov ale práveže proti nej: nielen preto, že úmyselný potrat je jeho slovami “závažný”, ale aj preto, že „sa ho väčšina ľudí dokáže zdržať“. Ako radi pripomínajú aj zástancovia potratov, počet umelých potratov každoročne klesá: minulý rok podstúpilo umelý potrat 10,5 percenta tehotných, čo je 5 a pol promile plodných žien. Naša spoločnosť toto barbarstvo nepotrebuje: 90 percent tehotných určite a tým 7500 a jednej žene musíme vedieť pomôcť inak. Prestaňme zabíjať svoje deti, ktoré beztak majú pre nás stále viac cenu zlata, a radšej sa postarajme, aby ani jedna žena nemusela byť v núdzi len preto, že čaká nový ľudský život.

 

Autorom je Matúš Sitár

Teraz najčítanejšie

Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Sme katolíckym akademickým spoločenstvom, ktoré je otvorené všetkým kresťanom a ľuďom hľadajúcim pravdu. Chceme, slovami Benedikta XVI., ohlasovať Krista najmä tam, kde je mlčanie o viere najrozšírenejšie: v politike, kultúre, médiách, profesionálnom živote a intelektuálnej sfére spoločnosti. V našich textoch chceme poctivo hľadať pravdu a viesť polemiku s úctou a rešpektom k oponentom. Texty uverejnené na blogu SLH nemusia nevyhnutne vyjadrovať postoje celého spoločenstva.