Tri roky

Prekvapivý, no v niečom očakávaný rozsudok

Nechceme a nebudeme tu rozpisovať celú chronológiu príbehu. Povieme len, že vypátranie vykonávateľov tohto zverstva bolo na naše pomery expresné a navyše aj dôkazy boli pre súd dostatočne presvedčivé na to, aby vinníkov poslal za mreže. Skvelá práca polície, vyšetrovateľov, prokuratúry. Lenže to, čo stačilo na odsúdenie vykonávateľov, nestačilo súdu na to, aby poslal za mreže aj údajných objednávateľov. Áno, je pravda, že jasný priamy dôkaz na stole nebol, no hádam si nikto nemyslí, že zločinec zadá niekomu úlohu tak, aby bol jednoznačne odsúditeľný. Reťaz nepriamych dôkazov naozaj pôsobila ucelene. Rozsudok potvrdil, že naše súdy sú stále v istom zmysle mentálne zaseknuté iba v umelom výklade práva a spravodlivosti. Ľudské a psychologické hľadisko pri posudzovaní zločinu nemá miesto. Preto aj samotný rozsudok, v istom zmysle, neprekvapil.

Veci v pohybe, ale..

Atmosféra sa v istom pohľade zmenila, pochopiteľne. Aktuálna vlna zatýkania dáva len ďalší kredit Janovej práci. Na druhej strane Covid zamiešal karty a obnažil absolútnu nepripravenosť novej vlády na riadenie krajiny. Áno, povedzme si to priamo, žijeme v chaose, ktorý má na svedomí táto vláda. Produktom tohto chaosu je fakt, že ľudia, ktorí by mali byť radi, že sú radi, vystrkujú opäť rožky a poškulujú po moci.

Obeta

Áno, pri pohľade na dnešnú situáciu v koalícii, kopajúceho Fica a celkovú klímu v spoločnosti sa pýtame, či obeta Jana a jeho priateľky stála vôbec za to. Ľudia totiž veľmi rýchlo zabúdajú. Tak ako som Jana poznal, viem presne, čo by mi odpovedal na moju otázku. “Jasné Michal, pozri, sme novinári a musíme sa snažiť robiť naše okolie a krajinu lepšou.“  Viem, že by to bola zaujímavá diskusia s pivom v ruke, pretože na toto by sme mali rozdielne názory. On by neuhol a ja mám minimálne pochybnosti o tom, či to stálo za to…