Denník N

Pri dobrej vôli býva individuálna skúsenosť účinným liekom proti predsudkom

Karel Ooms: Židia v stredoveku (1890); zdroj: commons.wikimedia.org
Karel Ooms: Židia v stredoveku (1890); zdroj: commons.wikimedia.org

Škótsky básnik a románopisec Walter Scott tvoril v dobe, keď bol antisemitizmus súčasťou myslenia a tvorby mnohých význačných osobností, od Voltaira až po generácie našich obrodencov. Jeho román Ivanhoe naznačuje, že nezakalené oko by malo vidieť najprv jednotlivého človeka, a tak korigovať kolektívnu zaujatosť.

Scott stál pri vzniku historického románu, viaceré jeho diela prekročili literárne okruhy a získali širší kultúrny význam. Názov a znak škótskeho futbalového tímu Heart of Midlothian F.C. je odvodený od odkazu na bývalú významnú budovu, ktorá sa nachádzala v Edinburghu, v strede oblasti nazývanej Lothian (odtiaľ Midlothian). Bol to Scott, ktorý svojím rovnomenným románom pomohol vytvoriť okolo tohto miesta hrdú tradíciu. I táto skutočnosť nám môže pomôcť pochopiť kultúru ostrovného futbalu. Román Nevesta z Lammermooru – ľúbostný príbeh s trpkým poučením – sa stal podkladom pre napísanie libreta, z ktorého vzišla Donizettiho opera Lucia z Lammermooru.

Dej historického románu Ivanhoe je zasadený do stredovekého Anglicka. Vďaka zobrazeniam rytierskeho života a postavám ako Richard Levie srdce, Ján Bezzemok či Robin Hood získal Ivanhoe širokú popularitu a stal sa predmetom rôznych adaptácií. Na pozadí hlavného príbehu je zobrazené komplikované spolužitie židov a kresťanov, ktoré však – vzhľadom k viacerým okolnostiam pomerne prekvapivo – dokázal Walter Scott využiť k spochybneniu zaužívaného správania sa k židom.

V jednom obraze vchádza do spoločnosti Sasov, Normanov, cirkevných predstaviteľov či moslimov starec, žid Izák. Sas Cedric, ktorý je hlavným hostiteľom spoločnosti, neodmieta ponúknuť prístrešie a pohostenie Izákovi, no robí to skôr blahosklonne a ľahostajne. Ostatní členovia spoločnosti sú k Izákovi nepriateľsky naladení a jeho prítomnosť je pre nich neželaná a nepríjemná. Scott otvorene hovorí, že táto naladenosť pramení z poverčivosti, nevzdelanosti a lakomstva. Starec sa snaží pretlačiť na dolný koniec stola, kde by sa mohol ohriať pri ohni a niečo si zajesť. Autor dramaticky opisuje tento obraz: „Izák blúdil teda v tejto spoločnosti ako vyvrheľ – podobne ako jeho ľud medzi ostatnými národmi – a márne sa obzeral, kde by ho uvítali a kde by si mohol odpočinúť. Napokon pútnik, čo sedel pri kozube, sa nad ním zľutoval a prepustil mu svoje miesto, vraviac stručne: ‚Moje šaty sú už suché, starec, aj som sa už najedol, ty si však premoknutý a hladný.‘“ Týmto pútnikom je hlavný hrdina románu. Nepoznáme presne pohnútky, ktoré ho viedli k tomuto činu. Z priebehu deja je zrejmé, že i naďalej v sebe držal predsudky voči židom, no v kritickom momente sa nad nich dokázal povzniesť a vidieť v Izákovi človeka.

Scott však ponúka aj iné zobrazenie možného prehodnotenie vzťahu k židom, ktoré nie je limitované na skutok telesného milosrdenstva. Izákova dcéra Rebeka je odsúdená ako čarodejnica a jej život môže zachrániť rytier, ktorý v turnaji porazí templára Briana de Bois-Guilberta. Ten ju navštívi vo väzení a pohnutý vášňou k jej kráse jej ponúkne spoločný útek, ktorý by ju zachránil. Rebeka, verná svojmu náboženstvu, odmieta: „Tvoje rozhodovanie môže kolísať na divých a menlivých vlnách ľudských názorov, moje však kotví na skale vekov.“ V prvom momente je teda za snahou o pomoc pre židovku iba jej fyzická krása. To sa však zmení, keď Rebeka začne obhajovať svoje rozhodnutie. Bois-Guilbert je totiž vraví, že radšej by bol židovským úžerníkom, len aby jej mohol byť bližší. Na to mu Rebeka odpovedá: „Vykreslil si teraz obraz žida, akým ho urobilo prenasledovanie ľudí, ako si ty. Boh ho vo svojom hneve vyhnal z vlasti, no obchod mu otvoril jedinú cestu k moci a vplyvu, ktorú mu neuzavrel útlak. Zbohom! Nezávidím ti slávu získanú krvou – nezávidím ti tvoje náboženstvo, ktoré máš stále na jazyku, no nikdy nie v srdci ani v skutkoch.“ Bois-Guilbert je šokovaný smelosťou a múdrosťou Rebeky. Teraz sa už snaží zachrániť jej život za každú cenu. Preceptorovi svojho rádu povie: „Zutekám do vzdialenej krajiny, kde dosiaľ neprenikli hlúposť a fanatizmus. Ani kvapka krvi tohto skvelého dievčaťa nesmie sa preliať mojím pričinením.“

Bois-Guilbert nakoniec ostane verný povinnostiam svojho templárskeho rádu a Rebekin osud bude mať iné pokračovanie, no dôležitým momentom bolo práve jeho presvedčenie, ktoré získal osobnou skúsenosťou. Problematický bolo to, že sa nechal predtým aj potom ovplyvňovať osobnými pohnútkami a hlavne názormi a predsudkami spoločnosti, v ktorej žil. Pri dobrej vôli je však osobná skúsenosť najlepšou učiteľkou, a to ešte viac v situáciách, kedy sme spoločensky, funkčne či hmotne zvýhodnení vo vzťahu k človeku, voči ktorému cítime všeobecnú zaujatosť.

* * *

Román Ivanhoe vyšiel v troch vydaniach vo vydavateľstve Mladé letá v rokoch 1958, 1972 a 1985. Natrafíte na neho v mnohých slovenských knižniciach i v niektorých antikvariátoch. Dostupné sú i staršie vydania románov Edinburské väzenie (The Heart of Midlothian) a Nevesta z Lammermooru od vydavateľstva Tatran.

Teraz najčítanejšie