Denník N

Súdna patológia 1 – Kauza Cervanová – 26. časť

Kauza Cervanová je dielo komunistickej Štátnej bezpečnosti a jej mafií. Je precedensom a neospravedlniteľným aktom zneužitia súdnej moci. Jej rozsudok je v rozpore s forenznými dôkazmi i závermi súdnoznaleckých expertíz.

Pokračovanie.

Mŕtvola osoby ženského pohlavia objavená 14.07.1976 v rieke Čierna voda bola vo večerných hodinách prevezená do domu smútku v Kráľovej pri Senci. Až v ranných hodinách sa dostala na pitevný stôl Ústavu súdneho lekárstva v Bratislave.

Bol vypracovaný súdnoznalecký patologický posudok. Nakoľko sa jedná o jeden z rozhodujúcich a korunných dôkazov, zopakujem aj niektoré state zverejnené v týždenníku .týždeň v roku 2017.

 

Dôkaz č. 1 – Pitva  

Pitvu dňa 15.07.1976  vykonal  skúsený súdny patológ, primár MUDr. Vladimír Porubský. Pomocného asistenta mu robil MUDr. Martin Kokles.

Vladimír Porubský nebol žiaden začiatočník. Do roku 1981 bol všeobecne uznávaným súdnym lekárom a odborníkom v pravom zmysle významu slova. O jeho kvalitách nik nepochyboval, veď bol žiakom zakladateľa súdnej patológie na Slovensku Prof. MUDr. Hermana Krseka DrSc. Kedysi stál po jeho boku.

Pitevný protokol je nemenný a ničím nezameniteľný dôkaz. Súdny znalec je neoddeliteľnou súčasťou dokazovania pri objasňovaní odborných otázok. Aj napriek tomu, že znalcom neprislúcha riešenie právnych otázok.

To však neplatilo v Kauze Cervanová, kde bol nález proti vlastným zásadám autora niekoľkokrát účelovo menený a manipulovaný.

Povznesením nad milú ješitnosť zostávam v nemom úžase. Práve príklad, ktorý si zo svojej praxe „pán“ Porubský vybral za demonštratívny je dôkazom jeho bezcharakternosti a profesijného zlyhania. 

Rekognícia mŕtvoly vykonaná na základe predmetov patriacich Ľudmile Cervanovej bola nezákonná. Na jej základe bolo však ustálené, že telo nájdenej mŕtvoly bolo telom Ľudmily Cervanovej.

Ani jeden z rodičov mŕtvolu dcéry nevidel. Kvôli informačnej korektnosti je však potrebné uviesť, že posmrtné a hnilobné zmeny prebiehajúce na mŕtvole by opoznávanie ani neumožnili. Fotografie zachované v súdnom spise uvedený predpoklad plne opodstatňujú, pretože do ústavu súdneho lekárstva sa mŕtvola dostala v stave pokročilého rozkladu niektorých povrchových častí, ktoré boli v  styku so vzduchom a vodou. Extrémnym opuchom a hnilobou poznamenanú tvár nebolo možné identifikovať.

Prečo sa rekognícia neuskutočnila porovnaním zubného chrupu prípadne iných nezameniteľných znakov známe dodnes nie je:

MUDr. Vladimír Porubský: „Povedali nám, že je to Cervanová, tak to bola Cervanová.“

Dodatočné vyjadrenia Margaréty Cervanovej, ktorá kdesi vyhlásila, že jej manžel mŕtvolu dcéry videl sa nezakladajú na pravde. Nemajú oporu ani v trestnom spise, ale ani v Klimentovej knihe poloprávd a lží vsadených do skutkového stavu:

Retiazku (pod prokurátorským dozorom Milana Valašíka) ukradli policajti, k prstienkom sa ešte dostaneme, pretože Dr. Porubský ich nikdy nevidel. Neexistoval ani žiaden forenzný nález alebo stopa, že by ich niekto z prstov mŕtvoly sťahoval alebo stiahol, čo je zaznamenané v súdnej zápisnici pod. č. listu 367:

Sprievodná dokumentácia trestného spisu dokazuje, že súdni znalci vykonávali pitvu osoby neznámej ženy:

Dôkaz: https://kauzacervanova.sk/neznama-zena-na-patologii/

identifikácii mŕtvoly údajne došlo až počas pitvy. O koho sa malo jednať patológom oznámil vyšetrovateľ npor. Jiskra.

Zvyšné zistenia zaznamenáva podrobne vypracovaný pitevný protokol, resp. zápisnica o súdnej pitve. kde je pod bodom VII. doslovne uvedené:

Pri podrobnej pitve vonkajších a vnútorných ženských orgánov sme nezistili žiadne stopy násilia, ktoré by poukazovali na to, že na menovanej bola vykonaná súlož, alebo iná sexuálna manipulácia. Pre hnilobu nebola zisťovaná ani prítomnosť spermií.

Alfou i omegou patologickej expertízy bol teda fakt spočívajúci v jednoznačnom náleze – pohlavné orgány pitvanej mŕtvoly boli intaktné. Znamená to, že na menovanej nebolo pred smrťou použité žiadne násilie.

 

Dôkaz č. 2 – Vyšetrovanie a účasť Štátnej bezpečnosti

Nakoľko sa jednalo o dcéru vojenského činiteľa pôsobiaceho v sfére záujmov Sovietskeho zväzu, vyšetrovaním prípadu bola poverená štátna bezpečnosť. Nič nebolo ponechané náhode. Približne 30 možných pracovno-vyšetrovacích verzií bolo nielen postavených, ale aj detailne preverených. Nákladmi presahujúcimi 25 000 000.- československých korún sa Kauza Cervanová postupne stáva historicky najnákladnejším kriminálnym prípadom bývalého Československa.

Vyšetrovaním prípadu bol poverený služobne najvyšší policajný funkcionár, v tom čase námestník federálneho ministra vnútra plk. Ján Pješčak. Vzhľadom k tomu, že nebol nikým kontrolovaný, prípad sa stal jeho dojnou kravou. Profitoval na ňom nielen generálskymi výložkami, ale aj vedeckou a akademickou honoráciou. Stal sa profesorom trestného práva, neskôr dokonca akademikom a šéfom komisie pre udeľovanie vedeckých hodností. V roku 1983 bol menovaný do funkcie Ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky a svoju kariéru ukončil ako federálny Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky.

Ďalšie riadky preukážu akým spôsobom a za čo skončil po roku 1989 na lavici obžalovaných.

Ján Pješčak nebol nepopísaným archom papiera. V 50-tych rokoch sa podieľal na ohavnostiach a surovostiach páchaných príslušníkmi štátnej bezpečnosti. Súčasťou jeho životopisu nie je len justičná vražda dnes už rehabilitovaného Aloisa Jeřábka, ale je ňou celá rada politických zločinov a brutálnych nezákonností. Funkciu zneužíval pod patronátom Vasiľa Biľaka – predĺženej ruky moskovskej moci. Bol jeho chránencom.

Poverenie prípad objasniť nepokladám za náhodné. Spadalo pod oddelenie zvláštnych úloh federálneho Ministra vnútra. Povolanie Jána Pješčaka do Kauzy Cervanová znamenalo, že prípad bude uzatvorený právoplatným rozsudkom.

Dňa 15.06.1981 dochádza k jej realizácii. Motívom trestného stíhania bola fikcia postavená Pješčakom, v roku 1977 a konformne prebratá Pálkom. Nie je teda pravda, ktorú prišívači vrážd verejne vyhlasujú a šíria, že o znásilnení nikdy neuvažovali, pokiaľ sa to nedozvedeli od obvineného Kocúra:

Ľudmila Cervanová mala byť hromadne a viacnásobne znásilnená a znásilnenie malo byť aj motívom jej vraždy…

Problém je v tom, že Ľudmila Cervanová nikým nikdy znásilnená nebola. Ako bolo zistené, bola zavraždená spôsobom, ktorý pripomínal stredoázijské rituály ženského poníženia. Problém č. 2 spočíva najmä v tom, že Ľudmila Cervanová bolo slušné a nekonfliktné dievča. Ničím nevyčnievala z radov svojich rovesníkov. Ten, kto mal ozajstný problém, bol jej otec pplk. Ing. Ľudovít Cervan. Či pán Cervan pôsobil aj v Iráne, alebo na svoj pas len vycestoval sú dohady. Čosi sa však odohralo a dokonca aj zachovalo.

Utajovaná, ale zofcializovaná verzia nachádzajúca sa v archívoch MV ČSSR dokumentuje krádež. Podľa nej bol pplk. Cervan počas svojej misie v Sýrii okradnutý:

Tá neoficiálna sa v nej nenachádza. Pplk. Cervan pôsobil pred islamským súdom ako svedok a na základe jeho výpovede a naväzujúceho rozsudku mal byť vykonaný stredoveký telesný trest:

Ján Pješčak: „Ak sa nájde vrah, nik sa nebude Cervanom viac zaoberať .“

Čo na tom, že dôkazy hovoria o niečom inom?

Nič! Stačí ich len upraviť.

Kým? Predsa súdnym patológom Porubským. Budúcim kolaborantom a poradným orgánom vyšetrovania.

Účelová zmena nálezu dotvoreného v pitevnom protokole je vstupnou bránou do stalinistického procesu.

 

Dôkaz č. 3 – Znalec na zapísknutie a povel 

Z uznávaného súdneho lekára sa stáva karikatúra. Aby vec právne i vecne obstála, bolo potrebné ju ošetriť. Ako? Významovo.

Pitevný nález sa začína účelovo pretvárať.

Uznesením sp. zn.: VV-38/76 ……… sa dozvedám, že som obvinený a stíhaný pre trestný čin znásilnenia Ľudmily Cervanovej. Šialené! 2x šialené! Neviem o čo, ani o koho sa jedná.

Uznesenie npor. Šimeka sa vymyká zo zaužívanej praxe. Nie je príznakom intelektuálnej tuposti, ale nekontrolovanej svojvôle. Na obligatórne otázky každého trestného stíhania – kto spáchal trestný čin, aký trestný čin, podľa akej klasifikácie Trestného zákona, kde, kedy, s kým, prečo a akými svedkami a ktorými dôkazmi má vyšetrovateľ trestný čin za preukázaný, neodpovedá.

Hoci som obvinený z trestného činu znásilnenia, v trestnom spise je zadefinovaná súlož. Nedochádza k formálnej chybe použitia nesprávneho výrazového prostriedku. Je to významový ale účelový paškvil a vznikol po konzultácii vyšetrovateľa s patológom.  

Až pri uzatváraní trestného spisu v decembri 1981 sa dozvedám, že žiadne dôkazy ani svedkovia neexistovali. Do väzby som sa dostal na základe blúznenia paranoidného schizofrenika a jedného spracovaného svedka. V celách predbežného zadržania a väzby z nich násilne vypáčili krivé svedectvo o mojej účasti na inkriminovanej diskotéke.

Uznesenie je nezvratným dôkazom, že trestné stíhanie bolo voči mojej osobe vykonštruované .

Kde sa hromadná trestná činnosť mala páchať sa v uznesení taktiež neuvádza. Čakalo sa na zlomenie Andrášika (26.08.1981). Malo to byť na nejakom priváte v Prievoze, na ktorom som taktiež nikdy v živote nebol. Väzbu na mňa uvalil prokurátor Mayerhoffer dňa 17.07.1981. Jeho uznesenie potvrdil „sudca“ pre prípravné konanie – JUDr. Ján Lábody.

Prvohlavový prokurátor Emil Mayerhoffer bol zvláštnym zjavom Krajskej prokuratúry v Bratislave. Vedelo sa o ňom, že osobne stál pri najvyššom počte vykonaných popráv. Kauza Cervanová bola pre neho síce rutinnou záležitosťou, ale žalovať ju neskôr odmietol.

Z konceptu trestného spisu je zrejmé, že MUDr. Porubský je v roku 1981 už pevnou súčasťou realizačného vyšetrovacieho týmu. Nielen ako nezávislý súdny znalec a patológ, ale aj ako odborný radca. Inak by uznesenie nepojednávalo o súloži, ale znásilnení. Súlož totiž trestným činom nie je, zato znásilnenie áno. V roku 1990 to pred novinármi potvrdzuje aj dozorujúci prokurátor JUDr. Milan Valašík:

Hlavné pojednávanie v roku 1982 sa nesie v súlade s eštebáckou objednávkou. Súdni znalci prvostupňovému súdu nechýbajú. Prístup verejnosti na pojednávanie je odmietnutý.  

Víťazí svojvôľa. Môj návrh na ich vypočutie súd zamieta. Píšem odvolanie a sťažujem sa Najvyššiemu súdu Slovenskej socialistickej republiky.

Predseda senátu JUDr. Mader spozornie a píše Porubskému, ako by sa jeho posudok mohol či mal na relevantný dôkaz pretvoriť. Nežiaduci ale inkriminovaný hárok papiera sa v spise nedopatrením zachoval:

Znalec Porubský poslúcha v súlade s Maderovou požiadavkou.

Hoci znalci a sudcovia pojednávajú výlučne o súloži, senáty Bilčíka a Madera súdia pre vraždu, ktorej motívom nebola súlož, ale viacnásobné a opakované znásilnenie.

 

Dôkaz č. 4 – Súdny „znalec“ MUDr. Porubský v roku 1983 mení význam svojho posudku

Až v odvolacom konaní sa dozvedám, že Vladimír Porubský prestáva byť nielen slušným človekom ale aj súdnym znalcom a lekárom. Navonok prezentovaná nezávislosť je v jeho praxi len predstieraná, odbornosť zneužívaná:

Opäť rana pod pás. Dozvedám sa, že znalca Porubského nepotrebuje ani Najvyšší súd SSR. Trest 110 rokov odňatia slobody je účet zapísaný do histórie a svedomia socialistického súdneho lekárstva.

Nikde v Európe sa v minulosti nikdy nestalo, aby bol niekto odsúdený za vraždu bez toho, aby nebolo overované jeho alibi, alebo preverený nosný, resp. korunný dôkaz.

Dozvedám sa, že znalec Porubský stopy násilia nevidel v dôsledku hnilobných zmien vyskytujúcich sa na pohlavných orgánoch poškodenej.  Znalec Porubský súd trestuhodne oklamal, ale k tomu sa vrátim neskôr.

Folklór socialistickej súdnoznaleckej vierolomnosti potvrdzuje o 28 rokov ďalší orgán totožných odborných, charakterových a osobnostných kvalít , „sudca“ Juraj Kliment. Potvrdzuje, že súdny znalec je len orgánom a poskokom súdu a vyšetrovania – na zapísknutie a povel.

Súd je spokojný, obhajoba nie.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority

Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka

Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Rozbili mi rodinu, ukradli slobodu a pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov jej štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika a pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú. 40 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho regrútov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu