Denník N

#AllForJan – Je táto vláda naozaj posledná šanca na očistu Slovenska ?

Určite nie, ale čaká nás tvrdá práca.

Nebolo by správne nezareagovať aspoň krátkou pripomienkou na tretie výročie vraždy mladého novinára a jeho snúbenice.

Obavy Jozefa Kuciaka, Jánovho brata,  z môjho pohľadu najlepšie a vecne vystihla v rozhovore Karolína Farská “ Vláda si užíva pohodlie, akoby nebol za dverami Hlasosmer.“

Napriek tomu, že chápem jadro jeho obáv a dôvod, pre ktorý sa vyjadril, že chce, aby táto vláda vydržala, lebo taká šanca na očistu sa už nemusí opakovať, zásadne nesúhlasím.

Dokonca si dovolím tvrdiť, že práve takýto postoj, je potrebné prekonať na to, aby mohlo dôjsť k zásadnej a skutočnej zmene v smerovaní našej spoločnosti.

Či sa proces očisty trvale rozbehol, alebo sa len naštartoval a motor za chvíľu zhasne, záleží od toho, ako pristúpi občianska spoločnosť k vynucovaniu politickej zodpovednosti, kontrole volených zástupcov a neustúpi z požiadavky nastolenia skutočnej, nie domnelej, zmeny vo vládnutí.

A to sa nedá bez sústavnej a dôslednej konštruktívnej kritiky. Musíme prekonať sklony k nekritickému, až fanatickému fandeniu, ktoré nás vedie k agresívnemu útoku na každého kritika nášho miláčika.

Múdre vládnutie, nie je futbalový zápas.

Je to v prvom rade táto vláda, ktorá sa musí začať správať zodpovednejšie a uvedomiť si, že ak sa počas štyroch rokov udrží pri moci tým, že bude odmietať kritiku a zosmiešňovať odbornú verejnosť, pôjde si ďalej len to svoje, koaliční partneri sa budú na verejnosti pred svojimi voličmi  napádať a urážať, v ďalších voľbách už žiadna z takto vládnucich strán nedostane šancu.

Myslíte, že štyri roky stačia na zmenu nastavenia pomerov, ktoré na Slovensku dospeli k takému dnu, ako je objednaná a vykonaná vražda mladého novinára a jeho priateľky ?

Nestačia. A teda nestačí jedno funkčné obdobie reformnej vlády. 

Obrovské počty úmrtí, sústavné konflikty a urážanie občanov, nie je dobrou vizitkou vlády, ktorú víťazi volieb zostavili. Nezabúdajme, že jednotlivých členov je možné a v demokratickej spoločnosti niekedy aj nevyhnutné vymeniť.

To, či odkaz Jána Kuciaka nezanikne v roztrpčenosti občanov zo zlého vládnutia, nekvalitne pripravených reformách a ich následnom dopade na spoločnosť, závisí v tejto chvíli predovšetkým od schopnosti sebareflexie víťazov volieb. A poslankýň a poslancov sediacich v parlamente.

A prečo tak zdôrazňujem potrebu kvalitných reforiem ?

Viete si predstaviť tú obrovskú mieru rozčarovania a sklamania občanov, keď po realizácii reforiem zistia, že hlasy kritikov boli oprávnené a pozície mnohých, napríklad v prístupe k súdom, sa zásadne zhoršia ?

Toto považujem za najväčšiu hrozbu procesu očisty v našej spoločnosti.

Hnev a frustrácia nie sú ideálnymi predvolebnými  radcami pre voliča. Stačí pozrieť na výkony súčasného premiéra.

Nezabúdajme na to, ak nechceme zabudnúť na obeť Jána a Martiny.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..