Denník N

Kult osobnosti

…je neprirodzené zveličovanie vlastností  a zásluh osobnosti. Uplatňoval sa v ranom období vývoja ľudstva, v súčasnosti v diktátorských režimoch s nízkou vzdelanosťou a politickou kultúrou más.

V digitálnej dobe sociálnych sietí  a mediálnej sily je vybudovanie kultu osobnosti jednoduchšie ako kedykoľvek predtým.

Karta kultu osobnosti je na Slovensku stále aktuálna a často využívaná ako nástroj politického boja zákonodarnej a výkonnej moci.

Použijem (možno nevhodne) prirovnanie stavu justície ku komerčnej sfére. To, čo aktuálne slovenskú justíciu čaká,  je rebranding a repositioning jej identity vo vzťahu k verejnosti. A my musíme nájsť spôsob ako na to.

Zaznamenala som pokus o vnesenie fenoménu kultu osobnosti do súdnej moci a do procesu navrátenia dôvery verejnosti v súdnu moc.

Práca s kultom osobnosti a imidžom je  pre mňa skratkou a úmyselným použitím klamu na srdcia a mysle občanov.

Preto nesúhlasím s tým, aby sa  do justície zaviedol trend pestovania kultu osobnosti vo vzťahu k osobám riadiacim rezort justície ako aj vo vzťahu k vybraným osobám sudcov, ako záruk správnosti smerovania reformy justície na Slovensku.

Pretože osoba, ktorej kult sa pestuje, stratí  triezvosť úsudku a  kontakt so zemou. Utopí sa v márnivosti. Uverí vo svoju dokonalosť.

V poslednom čase si v justícii všímam simultánne nasadzovanie dvoch nástrojov demonštrácie sily a presadzovania  názoru – nástroj kultu osobnosti a nástroj nálepkovania iných osobou odvodzujúcou legitimitu (pouvoir)  na nálepkovanie od mediálne budovaného kultu osobnosti. Poprípade sa nálepkovania ujmú členovia jej svorky či sympatizanti.

Nálepkovanie je  spôsob neférového zaobchádzania s inými podľa ľubovôle osoby, ktorá nálepku použije. Justičné nálepky, ktoré sa s obľubou rozdávajú, sú rôzneho charakteru. Ich využitie je selektívne, závisí od želaného efektu.

Populárnou je nálepka všeobecnej kriminalizácie sudcovského stavu. Tá sa používa ako odôvodnenie na presadenie čohokoľvek. Aj toho, čo nemá s demokraciou veľa spoločného.  Nasleduje nálepka pochybností o sudcovskej morálnej alebo odbornej výbave, tá sa používa v prípade nespokojnosti  s výsledkom súdneho konania alebo nestotožnením sa s verejne prezentovaným názorom sudcu. No a napokon je to nálepka takzvaných našich ľudí, tých správnych, na ktorých sa predchádzajúce dve nálepky nevzťahujú. Takých sudcov je pomenej a spoznáte ich podľa súhlasného prikyvovania osobe rozdávajúcej nálepky.

Za rozmachu nálepkovania je dnes nevyhnutné  zmobilizovať zvyšky kritického myslenia, ktoré nám zostali v ére  množstva nevyžiadaných informácií a názorov, pretlaku mediálnej manipulácie, s rýchlym rozhodovaním sa áno/nie, páči sa mi/nepáči sa mi.

Namiesto unáhleného až zbrklého  súhlasenia s  názorom osoby, ktorej osobnostný kult sa mediálne stavia, je potrebné viac pozorovať, analyzovať a počúvať. V našom prípade hovorím aj o počúvaní akademikov, právnych teoretikov a filozofov. Považujem ich za osoby, ktoré vedia vyhodnotiť aktuálne javy v širších,  aj v historických súvislostiach.

Myslím si, že história sa opakuje  a v bledších či tmavších odtieňoch sa dookola navracajú podobné celospoločenské situácie. Zaujímal by ma názor  odborníkov z dejín štátu a práva, či sa v niektorom momente dejín ocitla spoločnosť a justícia v podobnom stave, v akom sa nachádzame dnes. A aké boli okolnosti a riešenia. A ako tie riešenia dopadli.

Slovenská justícia stojí na pomyselnej križovatke, pričom existuje viacero ciest (a nie len jedna jediná), ktorými je možné vykročiť. Tú správnu cestu nenájdeme v pestovaní kultu osobnosti v súdnej moci, a ani v nálepkovaní. Nenájdeme ju ani v médiách.

Siahnime po starých osvedčených nástrojoch demokracie, medzi ktoré patrí pluralita názorov a ich  výmena. Nefalšovaná,  ozajstná. Za účasti každého, kto má k veci čo povedať.

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.