Denník N

T. Snyder: Naša nemoc (Čitateľský denník 12/2021)

„Musí sa uznať, že veľké dáta sú naozaj dobré, ak majú stanoviť, čo ktorý človek túži hromadiť, a následne ho spojiť s čínskym obchodníkom. Ale keď sa po vypuknutí koronakrízy ocitol v stávke sám život, veľké dáta nevedeli určiť, či je ten-ktorý jedinec nainfikovaný (…)

Zdravie nezlepší žiadna sociálna platforma, pretože žiadny algoritmus s takým cieľom neupozorní ľudí, aby vypli počítač, umyli si ruky a trochu si zacvičili. Žiadna sociálna platforma nepresadí slobodu, pretože cieľom sociálnych platforiem je dosiahnuť závislosť.

Žiadna sociálna platforma nepresadzuje pravdu, pretože pravda, ako si uvedomil Euripides pred dvadsiatimi piatimi storočiami, je o ľudskej odvahe. O slobodu prejavu sa nestaráme preto, lebo stroj dokáže nasypať nekonečný odpad do pažeráka našich najhorších inštinktov, ale preto, lebo individuálna ľudská bytosť môže povedať niečo pravdivé, čo iní nevedia a čo chce moc skryť.“

Počas jednej európskej prednášky — myslím, že to bolo v Mníchove — sa „vďaka“ slepému črevu dostal Timothy Snyder na nemocničné lôžko. Po svojom návrate do Ameriky sa mu zdravotný stav zhoršil natoľko, že takmer zomrel. Hodiny strávené za závesom v nemocnici a skúsenosti s určením nesprávnej diagnózy ho viedli k napísaniu tejto krátkej eseje.

Ako historik, ktorý sa venuje najmä dejinám strednej Európy, Snyder často cestuje na Starý kontinent a má tak skúsenosti s našim zdravotníctvom — prvé z jeho detí sa, napríklad, narodilo vo Viedni. To ho, samozrejme, vedie k porovnávaniu, z ktorého (vraj) vychádzame lepšie, ako USA. Povinné verzus dobrovoľné sociálne poistenie, prístup a čas lekárov venovaný chorým, informovanosť pacienta — neviem, nakoľko to všetko Snyder hodnotí len na základe svojej dojmológie, ale osobne by som nechcel žiť v krajine, kde môžete dostať infarkt z nečakaného účtu za malý lekársky zákrok. Ak sa ho, teda, vôbec niekedy dočkáte.

Ako to už pri Snyderovi býva, aj v tejto skúsenosti hľadá spojitosť so slobodou, politikou a dejinami. Varuje (opäť raz) pred sociálnymi médiami, ktorým určite nejde o naše zdravie. Hovorí o zdravotnej starostlivosti ako o ľudskom práve, bez ktorého je človek neslobodný. A podotýka, že verejné zdravotníctvo túto individuálnu slobodu nepodrýva, ale naopak, podporuje.

Počas písania Našej nemoci vypukla vo svete korona, ktorá mnohé Snyderove postrehy len potvrdila — viď nepripravené Štáty. Tu sa do hry dostávajú aj dezinformácie, zľahčovanie novinárskej práce a mnohé ďalšie témy, ktoré autor rozobral už v svojej výbornej predchádzajúcej eseji O tyranii. Mimochodom, tieto krátke knižočky mu veľmi svedčia.

Ak sa o túto problematiku zaujímate viac, asi v Nemoci neobjavíte veľa nového. Pre človeka, ktorý má jedinú skúsenosť s americkým zdravotníctvom jedine cez zopár častí Dr. Housea, však bude určite prínosná.

T. Snyder: Naša nemoc
Premedia, 2020
160 strán
*
70 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.