Denník N

Slovenskí, či  maďarskí Rómovia

foto: archív Romano kher - Rómsky dom
foto: archív Romano kher – Rómsky dom

V tejto neutešenej dobe dostali občania Slovenska,  členovia  národnostných menšín, malý darček v podobe možnosti prihlásiť sa k dvom národnostiam. Slovensko sa tak pripojilo k moderným krajinám, kde už skôr prijali teóriu, podľa ktorej nie sú ani národnostné menšiny homogénne skupiny žijúce na vyčlenenom území. 

História a súčasnosť  Rómov nás o tejto skutočnosti presviedča hádam najviac.  Rómovia predstavujú najväčšiu, približne dvanásťmiliónovú  národnostnú menšinu v Európe. Slovensko patrí ku krajinám s najväčším počtom Rómov v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom. Prívlastok neprispôsobiví, ktorým ich niektorí ľudia označujú, je z určitého hľadiska viac, než protirečivý. Len v našej krajine má identita Rómov toľko podôb, koľko je regiónov, dialektov, ľudových pesničiek, či regionálnych jedál. Rómovia na Spiši hovoria tamojším dialektom, tí na Záhorí a na južnom Slovensku  už aj zabudli reč svojich predkov a ich materinskou rečou sa stala pre jedných záhoráčtina, pre druhých maďarčina. V časoch, keď ešte mala každá dedina svojich rómskych muzikantov, ktorí chodievali hrávať na krstiny, svadby, pohreby, zábavy, museli ovládať predovšetkým piesne regiónu, v ktorom žili, inak by ich nik nevolal na významné rodinné udalosti.

Keď sa ešte pred pandémiou stretli pri rôznych príležitostiach Rómovia z celého Slovenska, v prvom rade sa identifikovali ako východniari, Stredoslováci alebo Maďari z juhu, až potom ako Rómovia. Samozrejme, že to prinášalo aj komplikácie, ba až medzietnickú  animozitu, ale to je hlavná téma tohto článku. Chcem zdôrazniť, že tohtoročné sčítanie je pre Rómov na Slovensku skvelá šanca dať najavo, že všetci majú minimálne  dvojitú  identitu a majú možnosť otvorene sa k nim hlásiť.

Doteraz si mohol vybrať, každý jednu národnosť. Uvidíme, koľko Rómov využije novú možnosť a vyjadrí skutočnosť, že síce jeho predkovia boli Rómovia, ale oni sa cítia byť aj Slovákmi, Maďarmi, či dokonca Rusínmi, keďže žijú od narodenia s Rusínmi. Úprimne verím  pozitívnej  spätnej väzbe aspoň u časti majoritného obyvateľstva, a síce tomu, že ľudia pochopia, že Rómovia sú súčasťou ich regiónu, obohacujú ich kultúru, sú zrkadlom toho, ako dokážu silnejší chrániť slabších a že všade platí rómske porekadlo, aký gadžo, taký Róm.

Teraz najčítanejšie

Agnes Horváthová

Zakladateľka a štatutárna zástupkyňa občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave. Rómskej téme sa venuje od roku 1991. Najprv ako dopisovateľka rómskych novín a časopisov na Slovensku i v Čechách. V rokoch 1995 – 1999 pracovala ako projektová manažérka v Nadácii pre podporu občianskych aktivít. V rokoch 2000 – 2006 administrovala projekty Svetovej banky pri Úrade vlády SR a na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR zamerané na integráciou rómskych komunít. Pracovala tiež ako PR manažérka na Úrade splnomocenkyne vlády SR pre rómske komunity. Dve funkčné obdobia bola členkou Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny pri Rade vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny za rómsku národnostnú menšinu.