Denník N

„A komu tím prospějete?“

znie legendárna otázka Miroslava Donutila v českom filme Pelíšky v reakcii na to, keď sa ukázalo, že nerozbitné poháre sú v skutočnosti rozbitné.

Často mi táto filmová scéna napadne, keď čítam názory zástancov novej súdny mapy v reakcii na námietky jej oponentov. Presne tak si totiž argumentáciu zástancov návrhu súdnej mapy vysvetľujem. Ako ich otázku komu tým prospejeme, keď poukážeme na to, že súdna mapa je rozbitná, aj keď  predkladateľ návrhu zákona tvrdí, že nie.

Za posledné týždne sme dospeli k poznaniu, že aktuálna podoba novej súdnej mapy nie je výsledkom odbornej diskusie. Je výsledkom politického rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR.

Teraz sa skúsme pristaviť pri zamyslení sa, do akej miery môže politická vôľa spacifikovať odbornosť. Do akej miery môže neodborný prístup, ktorý je však prístupom politickým, valcovať všetky odborné a občianske argumenty.

Ja v tom mám jasno. Súdna moc je súdna moc, tretia moc v štáte. Ešte stále som nerezignovala na fungovanie systému bŕzd a protiváh na Slovensku.

A všetky tri moci sú tu pre občana. Nie pre politikov, pre občana.

Môže teda výkonná moc svojou politickou silou ignorovať odborné  a občianske argumenty zástupcov súdnej moci, zamestnancov súdov, advokátov, prokurátorov, samospráv, policajtov, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny?

Slovenské pieskovisko je malé a lakťovačky o covid peniaze ostré. V tomto mixe záujmov sa stráca odbornosť a občan. A to mi vadí.

Chýba mi pohľad zvonka. Pohľad Benátskej komisie napríklad.

Načriem do odborného stanoviska autorizovaného stavebného inžiniera Ing. Matečka zverejneného na stránke www.sudnamoc.skhttps://sudnamoc.sk/ing-lubomir-matecek-sudna-mapa-stanovisko-pripomienky/,  a dávam do pozornosti  verejnosti nasledovné odborné vyjadrenia:

Všeobecná časť východísk reformy Súdnej mapy nedeklaruje kritéria primeranej fyzickej dostupnosti pre chudobnejšie skupiny, nedeklaruje všeobecnú metodiku a kroky ako sa má uvedený cieľ dosiahnuť v kontexte nižšie uvedených odvolaní sa Súdnej mapy na prelínajúce sa priority uplatnenia nárečovej mapy Slovenska, regionalizácie, dopravnej dostupnosti.

V Dôvodovej správe Súdnej mapy je kladený dôraz na „Zriedkavosť ústnych pojednávaní“ uvádzaný v pomerne skreslenom ponímaní, odlišnom od dokumentov Rady Európy. V jej dokumentoch sa neuvažuje s takou mierou redukcie ústnych pojednávaní ktorá by viedla k ich zriedkavosti. Svetová vedecká komunita z oblasti umelej inteligencie a mozgových vied v súčasnosti stále nedokáže zodpovedať otázku ohľadom vedomia strojov umelej inteligencie. To či sa stroje umelej inteligencie môžu stať vnímavými je dôležité z dôvodov etických. Pokiaľ stroje zažijú život svojimi vlastnými zmyslami, prestanú byť obyčajným prostriedkom k dosiahnutiu cieľov daných užitočnosťou pre ľudí.

V tomto kontexte je predstava pôsobenia strojov umelej inteligencie v súdnych pojednávaniach– ohrozujúca nezávislé konanie sudcov – neprijateľná, čím je tvrdenie o zriedkavosti ústnych pojednávaní značne limitované. Existencia ústnych pojednávaní s fyzickou prítomnosťou účastníkov teda zostáva i pre budúcnosť v platnosti a z uvedeného dôvodu nemôžu byť marginalizované parametre dopravnej dostupnosti verejnosti k súdnej sieti.

V dôvodovej správe chýbajú odborné zdôvodnenia resp. odvolania na vedecké štúdie verifikujúce použitú premisu nárečia ako faktoru podmieňujúceho lepšie vzájomné porozumenie verejnosti a sudcov v jednotlivých územných obvodoch súdov. Samotní autori Súdnej mapy, proklamujúcej pravidlo uplatňovania princípu združovania územných obvodov súdov podľa nárečových makroregiónov, regiónov a nárečí, uvedené pravidlo nedodržiavajú.

Dochádzka obyvateľov za prácou reprezentuje len jeden z účelov ciest ktoré sú obyvateľstvom denne vykonávané. V odbornej terminológii sú cesty do práce spoločne s cestami do škôl označované ako cesty pravidelné. Okrem ciest pravidelných obyvatelia denne vykonávajú aj cesty označované ako nepravidelné, ktoré sú podľa účelov ďalej štruktúrované ako cesty služobné, súkromné a cesty za vybavenosťou. Pod cestami za vybavenosťou sa rozumejú cesty za verejnou a komerčnou vybavenosťou pričom medzi vybavenosť (úrady, zdravotníctvo, obchodný sektor, šport, rekreácia a cestovný ruch) sú zaradené i cesty ktorých cieľom je návšteva súdnych zariadení.

Súdna mapa nie je dokladovaná analýzami zaradenia ciest za súdnou vybavenosťou do komplexnej štruktúry reťazcov ciest a dopravných módov. Hodnotenie dostupnosti súdov pomocou ponúkaných kapacít existujúcich autobusových spojov je odborne neobhájiteľné. Kapacity liniek a spojov autobusovej dopravy reprezentujú flexibilnú entitu nezaručujúcu opis stabilného potenciálu dopravnej ponuky (kvalitatívne parametre dopravnej infraštruktúry). V tomto kontexte – okrem kritickej absencie relevantných dopravných módov individuálnej automobilovej a železničnej osobnej dopravy – možno konštatovať iný závažný nedostatok ktorým je zohľadnenie demografických daností územia Slovenska. Súdna mapa nie je determinovaná súčasným stavom demografie a ani jej prognózou.

Doložka vybraných vplyvov deklaruje pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. K uvedenej konštatácii je potrebné vysloviť zásadný nesúhlas. Súdna mapa je svojim reformovaným rozmiestnením súdov na makroúrovni v priamom konflikte s prirodzenou spádovou a sídelnou štruktúrou Slovenska. Pre podnikateľský sektor to znamená vyššiu prepravnú náročnosť súdneho systému spočívajúcu vo vykonávaní fyzických ciest za súdnou vybavenosťou situovanou mimo centier spádových regiónov, v ktorých sú umiestnené komerčné distribučné jednotky.

Doložka vybraných vplyvov deklaruje „žiadne“ vplyvy na životné prostredie. K uvedenej konštatácii je potrebné vysloviť zásadný nesúhlas.

Doložka vybraných vplyvov deklaruje „žiadne“ vplyvy na služby verejnej správy pre občanov. K uvedenej konštatácii je potrebné vysloviť zásadný nesúhlas. Dôvody sú v podstate analogické ako v špecifikácii vplyvov na podnikateľské prostredie a na životné prostredie.

Doložka vybraných vplyvov deklaruje „žiadne“ vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe. K uvedenej konštatácii je potrebné vysloviť zásadný nesúhlas. Rozpor spočíva územnej roztrieštenosti systému poskytovania verejných služieb s negatívnym odrazom na jeho prehľadnosť, na manažovanie systému a s predpokladom zvýšenia stupňa byrokratickej záťaže verejnej správy.

Zhrnutie:

Stanovisko k Súdnej mape je zamerané na priame a sekundárne územné aspekty návrhu reformovanej siete súdov podľa Súdnej mapy.

  1. Dokument zdôvodňujúci lokalizáciu súdov podľa Súdnej mapy nebol vypracovaný v zmysle odborných a metodických postupov strategického plánovania v oblasti územného, regionálneho, dopravného plánovania a jeho environmentálneho posúdenia platných na území Slovenskej republiky a EÚ, z uvedeného dôvodu nevyhovuje podmienkam pre jeho schválenie a predloženie k realizácii;
  2. Zahrnutie Súdnej mapy (Reformy justície) do Plánu obnovy a odolnosti SR si vyžaduje oboznámiť príslušné orgány EÚ o vnútornom rozpore Pláne obnovy, a to vzťahu a dôsledkoch uplatnenia paradigmy slovenských nárečí a usporiadania územia podľa princípov direktívne riadeného štátu v Súdnej mape (Efektívna verejná správa, podnikateľské prostredie a digitalizácia, Reforma justície) vo vzťahu k princípom uplatneným v časti Plánu obnovy, Zelená ekonomika, Modernizácia železníc;
  3. Lokalizácia súdov je determinovaná jej priamymi a intenzívnymi vzťahmi k iným druhom štátnej a samosprávnej verejnej vybavenosti, návrh na jej zmenu je možné vykonať len v priamej koordinácii s inými druhmi verejnej vybavenosti. Kontext a rozmer takejto komplexnej reformy obsahovo smeruje ku reforme územného a správneho usporiadania Slovenska bez ktorej nie je možné vykonať parciálnu reformu lokalizácie súdov;
  4. Územnej a správnej reforme usporiadania Slovenska musí predchádzať jej náležitá podrobná a primeraná odborná príprava s verejným prerokovaním ukončeným konsenzom o trvalo udržateľnom spravovaní územia Slovenska.

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.