Denník N

Ľudia už nemôžu byť doma s COVIDom sami. Raz denne k nim pošlime lekára

Zabránime nerozpoznaným komplikovaným priebehom, ktoré potom na dlho blokujú kapacity nemocníc a väčšinou končia fatálne.

Pandémia sa na Slovensku nevyvíja dobre. Zúfalí sú nielen tí, ktorí stratili svojich blízkych, ale aj všetci tí, ktorí prichádzajú o prácu, nemôžu sa vzdelávať ani prežívať drobné radosti bežného dňa. Úmerne miere zúfalstva pribúdajú rady expertov o tom, čo robiť v tejto ťažkej situácii. Živnú pôdu na to pripravila samotná vláda – svojou komunikáciou a tým, ako ukazuje, že netuší, čo robiť ďalej. Zlyhalo až nezmyselne pretláčané plošné testovanie a premiérom ešte včera zatracované očkovanie je dnes s ruskou vakcínou jeho sľubom záchrany.

Ani novinové články s grafmi a číslami matematikov či analytikov nedávajú odpovede na to, čo sa deje. Jedni vinia druhých, že nie sú dáta alebo že ak sú, nie sú dobré. Sme zacyklení v dobrých radách o plošnom testovaní a trasovaní a o živelnom dovoze liekov bez preukázanej klinickej účinnosti. Veľmi jednoducho – sme v panike a pod tlakom robíme rýchle a nesprávne závery (paralogické). Dav nás presviedča, že toto predsa musí fungovať. A napriek neúspechu si nechceme priznať, že nefunguje.

Každý, kto niekedy manažoval krízu pozná vetu, že najhoršia je smrť z vyplašenia. Dovolím si preto ako praktik pôsobiaci v zdravotníctve uviesť pár poznámok.

  1. Zamyslime sa nad tým, kde sa nákaza šíri

Infekcia sa šíri najmä tam, kde sa nepoužívajú rúška – teda doma, v malých komunitách, u priateľov či príbuzných, ktorí podľahnú pocitu bezpečia pri známom človeku. Plošné testovanie muselo zlyhať pri prevencii šírenia nákazy. Lebo sme opakovane testovali tú istú 2,5-miliónovú skupinu, v ktorej boli najmä mobilní ľudia, ktorí chodili do práce, teda tí menej postihnutí COVIDom.  Plošné testovanie v podnikoch, kde sa výborne dodržiava disciplína v nosení OOPP, toto dokazuje. Odhalili sme tak len prenášačov a šíriteľov, ktorí sa ale nakazili vo veľkej skupine „bezpečne skrytej“ pred testami a naopak veľmi postihnutej chorobou. Túto skupinu sme cielene netestovali.

Penetrácia vírusu v populácii je tak vysoká, že aktuálne nie je v silách nikoho odhaľovať jednotlivcov a trasovať ich kontakty. Testujme však naďalej masívne, najmä PCR testami, ale hlavne veľmi cielene a na báze dobrovoľnosti. Testujme výjazdovo a odhaľujme mikroohniská v rodinách a komunitách.

  1. Zamyslime sa nad tým, prečo máme málo kapacít

Vysoká penetrácia vírusu v populácii so sebou prináša expozíciu veľkého počtu ľudí. Lockdown (aj ten slovenský) predsa len trošku funguje, napriek tomu musíme konštatovať, že šírenie vírusu len moderujeme a choroba sa správa ako prírodný biologický jav, stredne ovplyvnený človekom. S rozširovaním výskytu si choroba „hľadá“ mladších, ale senzitívnych jedincov, ktorí majú potom stredne ťažký, ťažký alebo fatálny priebeh. Je to o interakcii medzi patogénom a hostiteľom.

Vysoké prírastky stredne ťažko chorých a horších pacientov zahlcujú nemocnice. Nemocnice sa sťažujú, že pacienti prichádzajú často neskoro. Prichádzajú už ale aj pacienti po prekonanom COVID-19 ochorení s následkami a prichádzajú aj tí pacienti, ktorí doposiaľ trpezlivo čakali s inými chorobami, ale už sa nedá – ich choroba postupuje a dramaticky im zhoršuje život. Reportujeme vysokú mieru komplikácií, na Slovensku zomiera v porovnaní s inými krajinami veľa pacientov. Stratégia, že všetci budú robiť všetko (teda každá nemocnica bude riešiť aj COVID-19 aj nie COVID-19 pacientov) zlyhala a prináša smutné čísla do štatistík.

Zriaďme už konečne epidemiologické ambulancie, kde každý pacient, ktorý má podozrenie na COVID-19, nájde rýchlo diagnostiku a radu. Nenechajme ľudí doma na samoliečbe osamotených. Praktickí lekári nemajú plošne testovať, ale liečiť. Bežnú návštevnú službu je možné posilniť sestrami a medikmi. Nakúpme ľuďom lacné oxymetre a choďme domov raz denne k tým, ktorí majú COVID-19 – zabránime nerozpoznaným komplikovaným priebehom, ktoré potom blokujú kapacity nemocníc na dlhšiu dobu a väčšinou končia fatálne. A už zriaďme viac červených nemocníc, ktoré budú dobre vybavené vysokoprietokovými oxygenátormi. Ukazuje sa, že špecializácia a koncentrácia je správna cesta. Poďakujú nám aj tí pacienti, ktorí majú iné ochorenia a nevedia sa dostať k svojej starostlivosti.

  1. Zamyslime sa nad tým, kto nás vedie a ako

Otváranie veľkokapacitných očkovacích centier za účasti novinárov, kamier a politikov je fajn. Lepšie by ale bolo ich zásobiť vakcínami registrovanými v EÚ. Veľká časť starších, dôchodcov a aj sociálne slabších sa k vakcíne nedostane – nevládzu alebo nemôžu. Úspešne sa nám podarilo presvedčiť kompetentných, že sa dá očkovať aj na viac ako pôvodne plánovaných 25 miestach. Rozšírme túto možnosť a posielajme očkovacie tímy po obciach. Starostovia ukázali, že sú skvelí v organizácii. Pomôžu a bude to na rozdiel od plošného testovania pomoc účelná a zmysluplná. Krízu riadi stále úzka skupina expertov. Stratégia mnohých komisií s desiatkami členov a celodennými zasadnutiami zlyhala. Nechajme už riadiť túto krízu profesionálov – zdravotníckych manažérov.

Tieto tri stratégie sú len základom systému opatrení, ktorý by mohol dostať situáciu na Slovensku pod kontrolu. O chvíľu budeme exponovaní veľmi pravdepodobne tretej vlne. Imunitu strácajú tí, ktorí už COVID-19 prekonali a je možné, že veľká skupina ľudí, ktorí majú teraz ešte pocit bezpečia, sa opäť nakazí. Nemôžeme odkladať kroky, ktoré nás môžu zachrániť. Ak to necháme na prirodzený priebeh pandémie, následky budú ešte horšie.

Teraz najčítanejšie

Vladimír Dvorový

Som lekár a mojou špecializáciou je interná medicína. Vyštudoval som Univerzitu Karlovu v Hradci Králové a ako sekundárny lekár začal pracovať v trebišovskej nemocnici. Zameriaval som sa najmä na kardiotoxicitu nádorovej liečby a snažil sa v zdravotníctve rozvíjať informačné technológie. V roku 2010 som sa stal riaditeľom trebišovskej nemocnice a o sedem rokov neskôr riaditeľom novopostavenej michalovskej nemocnice. Zažil som teda úžasné a zároveň mimoriadne náročné chvíle, kedy sme spoločne s personálom pripravovali otvorenie prvej nemocnice novej generácie. Veľa ma to naučilo, nikdy na to nezabudnem a vždy budem vďačný ľuďom v nemocnici, ako to bravúrne zvládli. Dnes vediem najväčšiu sieť súkromných nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare na Slovensku. Sieť, v ktorej sa snažíme robiť medicínu najlepšie, ako je to možné, s láskou, nadšením a pre pacienta. Aj preto sme v mnohých smeroch lídrom. Nikdy som neblogoval, no teraz vám chcem o tom, ako pracujeme a uvažujeme v našej sieti, povedať viac. Verím, že si z toho vyberiete to, čo vás inšpiruje a posunie ďalej.