Denník N

Nezatvárajme oči pred zle viditeľnými pochybeniami

Ako každý príčetný človek, ktorý videl, čo sa dialo za predchádzajúcich vlád, držal som tej súčasnej palce. To neznamená, že by sme mali zatvárať oči pred jej pochybeniami, zaslepení pandémiou codivu.

Skúsme si na chvíľu predstaviť, že netrpíme v pandémii. Že nekritizujeme vládu za jej absolútnu nekompetentnosť v jej riešení. Bývalá by si s ňou síce lepšie neporadila, aj keď sa tvári, že hej. Pandémia snáď raz pominie. Čo ale nepominie sú tie ostatné chyby tejto vlády, ktoré sú dobré ukryté vo víre vírusu.

Po voľbách som sa ako mnoho ľudí na chvíľu potešil, napriek tomu, že Igor Matovič pomerne vysoko na svoju kandidátnu listinu umiestnil vrchnú extrémistku Kresťanskej únie – Annu Záborskú, ktorá sa aj so svojimi apoštolmi takto prebojovala do parlamentu, čo by inak určite nedokázali. Trošku sme v eufórii po porazení Ficovho režimu mnohé podobné, trpko-smutné veci ignorovali. Čakať, že po toľkých rokoch, v ktorých Slovensko upadalo do stále väčšej a väčšej depresie, príde mesiáš, ktorý krajinu spasí, bolo veľmi naivné – ten proces postupného zlepšovania (za predpokladu aspoň trochu dobrej vlády) sa nedá preskočiť, navyše – príchod takého „mesiáša“ by so sebou niesol nevyhnutné, veľmi nepopulárne a nepríjemné riešenia mnohých slovenských problémov, ktoré by s ťažkosťami komunikoval aj Kennedy. To by mohlo viesť k tomu, že v ďalších (možno dokonca predčasných) voľbách spadneme do ešte väčšej diery. Takže áno, vláda nemohla byť dokonalá, nie hneď. (Ani nikdy nebude, ale môže byť lepšia).

Č. 1
Prvou chybou, ktorá snáď otvorila všetkým, aspoň trochu objektívnym, rojkom oči, bola prizvanie Borisa Kollára na zostavenie vlády. Boris Kollár patrí medzi najznámejších a najpochybnejších ľudí slovenského verejného života – zvláštne nadobudnutý majetok, jeho slávna fotka s mafiánmi, operatívne informácie z r. 1990, že spolupracoval so zavraždenými mafiánmi Deákom a „Žaluďom“. Kollár tvrdí, že sú to vymyslené informácie. V prípade, že sú tieto informácie vymyslené, v poriadku, avšak Kollárová spoločná dovolenková fotka s pochybným Fedorom Flašíkom, jeho bývalou manželkou a Mariánom Kočnerom, by už mala dvíhať varovný prst, pri nej sa nemôže Kollár vyhovoriť, že ide o fotku z detstva. Matovič ho napriek tomu zobral do vlády, aj keď Kollár dovolenkoval s jedným z najväčších „verejných nepriateľov“ Slovenska pred voľbami, mafiánom Mariánom Kočnerom.

Č. 2
Boris Kollár a jeho Sme rodina sa stala ekvivalentom Dankovej SNS v predchádzajúcej vláde, avšak na rozdiel on nie veľmi bystrého Andreja má Boris Kollár dostatok „chytráctva“, aby nevyjednával svoje podmienky pred médiami a nevyhrážal sa verejne vypovedaním koaličnej zmluvy. Napriek tomu má v koalícii najväčšiu silu, aj keď na oko sa môže zdať, že to tak úplne nie je.
Boris Kollár dostal do vienka to najvýnosnejšie ministerstvo, resp. ministerstvo, cez ktoré sa najlepšie rozkrádajú eurofondy, a to dopravu. Celkom výhodná je aj sociálna poisťovňa a ministerstvo soc. vecí a rodiny, ale to aspoň trochu ide cez jeho predvolebnú agendu.
Okrem toho sa stal druhým najvyšším ústavným činiteľom (človek s takto pochybnou minulosťou nebol predsedom parlamentu ani na Sicílii), dostal nominanta Slovenskej informačnej služby,  dostal nominanta na funkciu generálneho prokurátora a jeho šedá eminencia Milan Krajniak (piaty hlas Anny Bubeníkovej v kauze gorila) vybavila previerku doktorovi Lipšicovi. A nezabúdajme, že podporil na mieste šéfa polície zosnulého generála Lučanského (možno starého známeho z čias Žaluďových, to sa môžeme len domnievať).

Č. 3
Treťou veľkou chybou, ktorá sa už netýka predsedu parlamentu, je práve spomínaný zákon, ktorý opozícia označila „lex Lipšic.“ Kto dlhodobo sleduje politiku, tak nemôže úplne poprieť, že Daniel Lipšic má napriek všetkému kvality na to byť špeciálnym prokurátorom. Avšak aj keď opomenieme to, že ide o veľmi kontroverznú voľbu (podobne ako to bolo u Žilinku, aj keď v konečnom dôsledku oproti voľbe Lipšica sa to zatiaľ javí ako menšie pochybenie), tak vznikol naozaj nepríjemný precedens, ktorý opäť potvrdil, že súčasná vláda sa pozerá len na pár mesiacov dopredu. Zvolili totižto bývalého politika s nemalými väzbami na terajšiu vládu (nielen koalícia s Oľano, v ktorom sú stále ľudia blízki Lipšicovi nielen z čias NOVY, ale aj z čias KDH, kam spadá aj Milan Krajniak.), právnika, ktorý nebol nikdy prokurátorom. Aj keď môže byť Daniel Lipšic odhliadnuc od tohto dobrá voľba, aby sme sa nečudovali, keď sa o pár rokov bude predseda parlamentu Robert Fico usmievať, lebo mu bude skladať do rúk sľub nový špeciálny prokurátor, JUDr. Robert Kaliňák.

Č. 4
O tomto sa veľmi nehovorí, ale vláda plánuje de facto zrušiť akademický senát a správne rady zaplniť politickými nomináciami. Momentálna problematika vysokých škôl na Slovensku je na diskusiu, a to na rozsiahlu, pretože potrebujeme zásadné reformy, ale určite nie je cesta návrat pomaly do čias normalizácie. Uvidíme, kam to bude smerovať, pretože ten zákon v čase, keď píšem tento blog, ešte nevošiel do platnosti.

Okrem tohto, mne osobne extrémne prekáža prílišná zaangažovanosť náboženských extrémistov vo vláde (prosím, hovorme im konečne pravým menom, slovo „fundamentalista“ si títo ľudia nezaslúžia.) Takisto sa nedá nevnímať „trumpovstvo“ Igora Matoviča, jeho urážlivosť a spôsoby vyjadrovania nehodné tak vysoko postaveného štátneho činiteľa.
Avšak aspoň ako také uplatňovanie zákona na ľuďoch, ktorí boli doteraz nedotknuteľní, sa tejto vláde nedá uprieť. A môže si opozícia hovoriť koľko chce, že to nie je zásluha vlády. Keby nebola, prečo sa to nedialo za vlád minulých?

 

Teraz najčítanejšie