Ako Bohumil fekálom za oponu jazdil
Netradičné vozidlo bolo použité pri úteku za hranice do Rakúska v lete roku 1988, len necelý rok a pol pred pádom komunistického režimu v Československu. Išlo o ukážkový príklad „preryvu“ štátnej hranice zneužitím pracovnej priepustky za zátarasy.
Napriek úsiliu sa mi hlavnú postavu tohto príbehu nepodarilo nájsť a skontaktovať. Musíme sa preto uspokojiť len s knižnými zdrojmi, hoci jeho rozprávanie by mohlo byť zaujímavé. Tento príbeh zo Železnej opony vám chcem v každom prípade predstaviť aj napriek absencii rozprávania priameho aktéra.
Dejiny Železnej opony poznajú Vlak slobody alebo Tank slobody. Historik Ivo Pejčoch k nemu napísal, že sa tento prípad zapísal do jej histórie ako „Hovnocuc slobody“.
Bohumil Kňourek (* 18. októbra 1953) bol zamestnaný na Štátnom statku Mikulov, závod Hustopeče, ako vodič fekálneho vozidla. S nákladom močovky jazdil za zátarasy až k samotnej hranici. 14. júna 1988 (teda len 17 mesiacov pred pádom režimu) ho hliadka Pohraničnej stráže z roty Valtice-Rajsna skontrolovala pri vstupe do hraničného pásma za zátarasami.
Vzor priepustky do hraničného pásma (zdroj: vojensko.cz)
Mal priepustku, ktorá bola vydaná Okresnou správou Zboru národnej bezpečnosti v Břeclavi ešte v roku 1984 a bola platná do 31. decembra 1988. Všetko bolo v poriadku a na rotu bol vopred nahlásený jeho vstup za zátarasy. Do pol štvrtej popoludní postrekoval močovkou, potom z pásma vyšiel, ale znova sa tam o 20 minút vrátil s tým, že ide dokončiť postrekovanie.
Po dokončení práce odstavil vozidlo asi 100 metrov od rakúskej hranice a odkráčal do rakúskej obce Schrattenberg. Hliadka neskôr nahlásila, že sa vodič fekálneho vozidla z prác za zátarasami nevrátil. Veliteľ roty vyslal na miesto hliadku, ale tá tu našla už len opustené auto. V kabíne auta nechal Kňourek odkaz napísaný na júnovom čísle časopisu Motor: „Můj cíl je dostat se za oponu, proto jsem jezdil s fekálem.“ Veliteľ síce vyhlásil poplach a „prekryl“ hranicu, ale pohraničníci sa museli zmieriť s úspešným prechodom do Rakúska.
Opustená IFA tak ako ju našli pohraničníci (zdroj: ABS)
Prípad nebol ukončený súdom, pretože to už československé úrady do novembra 1989 nestihli.
„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“
(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)
Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.
Titulný ilustračný obrázok: Hrádek muzeum
Zdroje:
Ivo Pejčoch: Přechody přes železnou oponu (str. 144-145)
Luděk Kozlovský: Útěky přes jižní hranici 1987-1989 (str. 57-59)
