Núdzovo k núdzovému stavu

Kým bude premiérom Slovenskej republiky súčasný premiér,  kým bude ministrom zdravotníctva súčasný minister, vláda a parlament budú fungovať tak, ako nám to predviedli za posledný rok, na Slovensku budú sústavne splnené ústavné podmienky na predlžovanie  núdzového stavu.

Lebo bude trvať  bezprostredné ohrozenie životov a zdravia ľudí v súvislosti s pandémiou.

Ak má vládna koalícia  záujem ústavne „čistým“ spôsobom vládnuť cez núdzový stav, stačí udržiavať slovenské obyvateľstvo v stave ohrozovania ich životov a zdravia, čo táto vláda hravo  zvládne.

Prax ukázala, že zvýšeniu úmrtnosti efektívne napomáha ani sa nesnažiť liečiť občanov nakazených COVIDOM, stačí  im dať pokyn, aby sa izolovali, a zo strany premiéra a niektorých  ministrov ich pravidelne psychicky podporovať nenávistnými komentármi o tom ( moderne povedané „hejtovať“) , že opatrenia porušujú a za zlú situáciu si  môžu vlastne  sami.  Obávam sa, že čoskoro na adresu občanov odznie výrok,  že si zaslúži, že umiera, keď nedodržiava opatrenia ?

Očakávaný efekt pozitívnej komunikácie zo strany tejto vlády sa už  dostavuje,  lebo pohoršení zdraví občania v obave o to, že prispejú svojím dielom k splneniu podmienok predlžovania núdzového stavu ( svojím nedobrovoľným nakazením sa pri nákupe potravín, alebo  úmrtím), sa  dožadujú zrušenia výnimky zo zákazu vychádzania pre nakazených na cestu do najbližších potravín.

Takýto krok,  určite prispeje k zvýšeniu ohrozenia života a zdravia v spojení s pandémiou, najmä ak ho zbytočne neskomplikujú snahy o zabezpečenie starostlivosti o pacientov v karanténe.

Vláda môže  pokojne  predlžovať núdzový stav na 20 dní a následne presvedčiť parlament ( ku ktorého poslancom možno presiaknu informácie z predhoria Olympu, že ľud trpí a umiera),  že krok vlády treba schváliť, lebo životy sú v ohrození.

Dodatočne odobriť to, čo už 20 dní vlastne platilo. Takéto „odobrenie“ asi chce mať  povahu ratihibície (schválenie spätne od začiatku).

Otázka znie. Akú povahu by malo tých 20 dní núdzového stavu zavedeného vládou, keby ho parlament následne neschválil ? Múdry zákon, ktorý tieto pravidlá schválil hovorí, že dňom, kedy parlament ďalšie predĺženie núdzového stavu neschváli, tento končí.

Akú povahu v tomto prípade má 20 dní kedy trval  na základe rozhodnutia vlády a bez súhlasu parlamentu, keby na jeho  dodatočné schválenie nevidel dôvod? Mali by sme vychádzať z toho, že navzdory dodatočnému neschváleniu núdzového stavu, počas prvých 20 dní bol platný.

Je takýto zásah do ústavných práv občanov len na základe rozhodnutia  vlády v poriadku ?

Nie som ústavný právnik, a preto asi môžem konštatovať, že neviem. Ale ako obyčajný občan a obyčajný právnik z toho dobrý pocit nemám.

Príjemným spestrením dnešného  dňa je aj „hejtovanie“ advokátskej komory, že sa opovážila odporučiť, aby medzi kritickú infraštruktúru ministerka zaradila aj advokátov.

Treba povedať, že naozaj veľa advokátov sa nakazilo práve v pojednávacích miestnostiach, na polícii pri výsluchoch a inde pri svojej práci. Rovnako to platí aj na sudcov, policajtov, pokladníčky v hypermarketoch, pracovníkov na poštách a mohla by som pokračovať. A mnohí chorobe podľahli.

Hociktorá profesia, ktorá  by sa dnes obrátila na „svoje“ ministerstvo s opodstatnenou žiadosťou o zaradenie do kritickej infraštruktúry, by asi   musela  počítať s  poriadnym mediálnym kopancom. ( Inak, učitelia sú takmer celý čas trvania pandémie doma a ich očkovanie sme uprednostnili, aby sa školy rozbehli a deti sa tam konečne dostali, čo je správne, aj keď školy sa aj tak nerozbehli. Advokáti po celý čas pandémie pracujú a máloktorý súd sa v lete pripravil na druhú vlnu, že by sa dalo konštatovať, že pojednávania, ktoré trvajú hodiny bez prestávky, sú pre prítomných bezpečné.) A novinári ešte píšu o tom, ako si  súdy nevedia nájsť čas na prejednanie tých, ktorých vecí.

Dnes už asi málokto pochybuje o tom, že  ide o životy, čomu výrazne pomohlo, že mnohí konšpirátori a „popierači“ nebezpečnosti chrípôčky, sami ochoreli, alebo stratili svojich blízkych.  V tejto situácii je snaha chrániť si životy a zdravie pochopiteľná.

Pochopiteľná je aj „tlačenica“ na ceste k pomyselnej záchrane.

Spomínate si na scénu z filmu Titanic,  od Jamesa Camerona z roku 1997, keď sa pasažieri a posádka snažili  dostať  do záchranných člnov, ktorých nebolo dosť pre všetkých ? Prednosť mali mať deti a ženy, a predsa sa do nich nastrkalo aj viacero mužov (najmä z tých „vyšších“ kruhov).

Preto je v život ohrozujúcich situáciách dôležitá pevná, prehľadná a nekompromisná stratégia. Takmer všetci, ktorí pracujeme a musíme pracovať a zabezpečovať úlohy štátu, sme ohrození nákazou. Ale fatálne dôsledky viac ohrozujú tých vekom starších.

Preto môjmu vnútornému kompasu spravodlivosti najviac vyhovuje po zaočkovaní zdravotníkov,  očkovanie podľa veku.

Ale keď už politická vôľa generuje rôzne iné poradia, spojené s definovaním toho, kto je kritická infraštruktúra, asi   to správne načasovanie na to, koho do nej zaradiť., je vtedy, keď sa poradovník zostavuje.

Tým nechcem povedať, že ak je na to politická vôľa a spoločenská požiadavka, je potrebné priestor na nenávistné útoky, napríklad na advokátov, obmedziť.

Nech sa páči, veď možno ešte máme rezíduá  slobody myslenia (aj keď k nemu mnohým chýbajú predispozície) a slobody slova (aj keď kritického), hoci v poslednej dobe sa výkon týchto slobôd spája so zvýšenou dávkou odvahy a zníženou hladinou pudu sebazáchovy.

Veď napokon sa nemôže stať nič horšie, než  že osoby, ktoré sa budú báť nákazy, jednoducho rezignujú na svoje pracovné povinnosti a uprednostnia svoje ústavné právo na zachovanie života a zdravia, a tiež života  a zdravia svojich rodín.

A bude vymaľované, ako sa hovorí.

P.S.  V poslednej dobe  čoraz častejšie oznamujem na súd smutné správy o úmrtí klientov, sporových strán v neskončených veciach (napadlo niekoho, že klient sa môže nakaziť aj od advokáta a naopak?).

Prispievame tým spoločne s občanmi k úspešnej reforme justície, keďže sa zníži počet nevybavených vecí ?

Ak áno, som rada, že najlepšia vláda sa bude mať čím pochváliť.