Denník N

Premiant Slovensko – prvý premiér youtuber…

Zhrniem text. Je to o inklúzií, o vzťahoch, o úprimnosti. I o tom, že sa blíži výročie víťazstva pracujúceho ľudu a v kontexte toho, čo sa píše na základnom kameni výstavby sídliska Petržalka, je tu pár zaujímavých otázok.

Píše sa, že sa to postavilo z vďaky k pracujúcemu ľudu.

Začalo sa to stavať pri príležitosti osláv 25 výročia tejto udalosti (apríl 1973). Tak odhliadnúc od toho, že nie je jasné, kedy a čo vyhral náš pracujúci ľud (skôr to vyzerá, že je ľud dlhodobou obeťou totality, normalizácie a neviem čoho), jedno z mála pozitív socializmu je naozaj asi to, že toto sídlisko niekto ľuďom postavil. Nebolo by toľko dnešných dospelých, toľko škôl, ciest, chodníkov..ihrísk…

I keď to nebolo až také ľahké, niekto chcel a aj vedel. Mal niekto i schopnosti.

Otázne je, čo v tej hre, ktorá pokračuje – bez nejakej veľkej reflexie, čo získal ľuď v „hre“ v rámci demokracie, keď napríklad vo voľbách (aj v tých posledných), zo všetkých možností si vyberie „youtubera“ a ten potom ako víťaz spravuje – ako najschopnejší – všetky činnosti. Od zdravotníctva, po ekonomiku…akoby nešlo o zdravie, o život, o budúcnosť, bezpečnosť…akoby len tak, láry fáry, virtuálne, hráme sa…keď máme smarfon i wifinu…

Jediné riešenie je úprimne sa pozrieť, kde sme, kedy skončil socializmus i v tej „mentálnej“ rovine – ak skončil a k tomu skúsme nájsť podstatu i riešenia…

Mám tú „výhodu“ v rámci života v Petržalke, že v istý čas v roku tu pri lesíku CHKO Hrabiny vychádza slnko v hrozivom závoji mračien smogu z komína. Teda dnes som si privstal a zas to odfotil. Teda to zorné pole takto ukazuje „horizont vecí“.
Už je tomu rok, čo som skúsil petíciu o tom, že občania budú žiadať riešenie znížovania drobných pevných častíc, ktoré sa nám v pľúcach usádzajú – sú hlavne z dopravy, smog…
PM10 a PM2,5.
Potom prišla tá korona kríza a nejak sa ľudia začali báť druhých, na chodníkoch sa obchádzame z diaľky, tak to ostalo v šuplíku.
Vravím si, že i tak to je riešené cez EU, že je smernica. Teda, vravím si, je to len formalita.
A teraz, náhoda, asi pred týždňom hlásia v správach, že EU žaluje Slovensko, že presne tieto veci nerieši. Teda nechráni vlastných občanov.
Ono, možno to niekto nevie, ale prenesené kompetencie z práv, i z Ústavy SR, má napríklad samospráva. Teda právo na zdravé životné prostredie, si môžeme pýtať od samosprávy. Ak chceme…
No a my vieme, že téma je dnes inklúzia.
Dokonca na instagrame mi vybehlo, že môžem napísať, komu by som doprial knihu od odborníka na školstvo, bežca a pedagóga, ktory tam ma rozhovor, že ju potom môžem vyhrať.
A i priznám sa ,že som si spomenul na vedenie odboru školstva v našej mestskej časti, ktorým som asi tak pred vyše rokom písal email a ponúkal spoluprácu a že by odpoveď prišla (my, kto žijeme v tomto posttotalitnom zriadení predsa vieme, že…)? No, neprišla….

Samozrejme ja tú tému vítam. Cítim dobrý úmysel, ale skúsenosť, keď to zoberiem do dôsledkov, má niekde limity. …Ešte to možno nefunguje úplne dobre. A veď samotný autor tej knihy o inklúzií v školstve (v Naša Petržalka) hovorí, že spoločnosť musí byť na to pripravená, aby to fungovalo…(Vlado Burjan).

Ale ono to nezáleží ani tak od samosprávy. Ten problém je hlbší. VIdíme to v spoločnosti, keď sa ponúkne hra na voľby – že vyberte si najlepšieho, ktorý vás bude viesť (aby to fungovalo, budúcnosť, bezpečie a istota…a vyberieme si toho, kto sa postaví pred cudzí plot a natočí niečo na youtube…vyberieme si youtubera…ten potom riadi nemocnice, vlajkové lode priemyslu, aby bolo HDP, zamestnanosť…bezpečie istota prežita smerom do budúcnosti…
Teda celá táto séria úvah vychádza z prechádzky, ktorú som mal začiatkom februára a na základnom kameni sidliska Petržalka som sa dočítal, že v roku 1973 to tu začali stavať pri príležitosti 25. výročia – z vďaky k víťazom – k víťaznému pracujúcemu ľudu (február 1948). Kladiem si teda otázku, čo a kedy ten ľud vyhral?
Spomenul som si na včerajšiu reláciu Investujeme (TA3), kde bol i náš „šéf“ maklérov z Universal MD (bol tam ako predseda predstavenstva asociácie finančných sprostredkovateľov SR, AFISP) a hovoril, že častokrát je to i o ľuďoch, že podpíšu čokoľvek, že sprostredkovateľ poradí a záznam zo stretnutia skôr potom chráni jeho, ak by prišlo obvinenie, že zle poradil (lebo tam napíše, čo radil a čo prípadne bolo odmietnuté).
Teda tá finančná gramotnosť, či skôr chápanie toho, ako funguje svet v kapitalizme, je dosť …no neviem…ako to nazvať….
Akoby tie peniaze boli skôr bremeno, ktoré treba buď zatajiť pred druhými, aby sme vyzerali, že sme si všetci rovní (možno v tej inklúzií?), alebo sa ich treba rýchlo zbaviť, minúť, aby sme nemali pokušenie, či dojem, že sme slobodní, kapitalisti, že to chodenie do práce má nejaký dlhodobejší zmysel, že peniaze môžu byť naša vstupenka, niekam, prostriedok, naša sila, ktorá môže pracovať pre nás,…
Ale cítim, že už to tu je dlhé, že to čítať nik nebude, že to zas zachráni skôr vhodne vybratý obrázok (FB…), tak to skrátim.
Spomenul som si na „starú klasiku“ konca storočia v ČSSR, skupinu Ventil RG.
Ich pieseň, kde spievajú o tom, že hovoríme veľké slová, máme o tom veľké heslá a v skutočnosti to všetko buď inam myslíme, alebo si niečo v hlbke duše nepriznávame.
Je to možno niečo, čo nie je ani tak vec socializmu, pôsobenia normalizácie, skôr vec modernej spoločnosti ako takej, že sa tie vzťahy formalizujú…
A pozrel som na youtube, či to tam Grigorov nenaspieval. A na moje potešenie, naspieval a dokonca v kvalitnej nahrávke na novšej platni…
Teda, čo k tomu celému? Ako to ukončiť? Ak som viackrát spomínal možnosti rozvoja „jemných“ zručností, komunikácia, konstruktívne zvládanie konfliktov, nenásilné cesty…tak základ je asi v tom, že máme nejaký postoj k tomu.
A to taký, že veríme, že tie veci máme vo svojich rukách (že nie sme apatickí, zahnaní do kúta a s výhovorkami ako legendárny Jozef Mak…).
Potom si vieme uvedomiť i to, čo naozaj prežívame, čo nás hnevá. A potom i to, čo potrebujeme. Že to chceme. Ze sa neúprimne nesnažíme vyzerať nadšene, aby ini pre istotu videli, ze náš svet sa nebúri, ako spieval Dano Junas tiež koncom minulého storočia…Že nebudeme nosiť transparenty politických strán, rôznych klonov predchodcov, rôznych prázdnych ľudí, ktorí chcú len vládnuť…
Tak sa vraj vracia ten socializmus, že množstvo prerozdeľovania niečoho pre niekoho bude ako idea zas lákavá. Uvidíme, či pôjde len o kvantitu, o priemer, poslušnosť a strach..
Alebo i o slobodu jednotlivca a o zvyšovanie kvality života i pre jednotlivca, o rešpekt k jeho jedinečnosti, osobitosti …začlenenie, plurality…teda o tú inklúziu:-)
Veci ohľadom aktivizmu, občianského aktivizmu, ktoré tu spomínam sú v rámci nášho OZ Presadíme.
A čo sa týka toho finančného poradenstva, naozaj, kto má záujem o zabezpečenie rodiny, veď vírus z Brazílie sa šíri a či naša nádej, vakcinácia, bude zaberať i na tento zmutovaný fenomén, je otázne… Viem pozrieť tieto veci i on line, posúdiť, ponúknuť riešenie a to veľmi komfortne, bezplatne a nezáväzne. Ako priateľ, veď sme všetci „DenníkN pozitiv“… ([email protected]).

Teraz najčítanejšie