Denník N

Otec mi dal vzor viery, mama lásku – prečo útočíte na rodinu?

Niekedy je až komické ako médiá všemožne podsúvajú články o netolerancii Cirkvi, Aliancie za rodinu či nás veriacich ľudí. Ale je to naozaj len o našom nepochopení a netolerancii?

Nemal som ešte ani 7 rokov, keď som sa ako dieťa z Bratislavy ocitol na druhom konci republiky, na Zemplínskej šírave. Škola v prírode na tri týždne za 150 Kčs. Takú odvahu mohli mať len socialistické súdružky. Každý druhý z nás reval. Ja, keď mi bolo najhoršie, predstavoval som si moju mamu v dlhom hnedom kabáte ako kráča oproti mne a chce ma objať. Táto mamina láska ma sprevádzala celým životom. Keď som v škole dostal zlú známku, uľavilo sa mi až keď som sa vyspovedal mame. Keď som ako študent začal chodievať s kamarátmi na pivo a vracal sa neskoro po polnoci, ona ma vždy čakala v okne. Nikdy som sa neopil, aj tak ma trápili jej vrásky. Ako píše Honza Nedvěd – „…a máma věčně ustaraná, šedivá, to z nás“.  Toto mi otec nikdy nevedel dať.

A otec? Často si ma dobromyseľne doberal, keď som ako chlapec prišiel zo šachového zápasu. „Zase si to promázel?“, pýtal sa ma po záhorácky. A ak som náhodou prehral, veľmi ma to deptalo. Často som mu to mal za zlé. Ale ako som dospieval, začal som vidieť tie všetky dobré veci, ktoré mi on priniesol. Keď som nevedel niečo opraviť, stačilo zavolať (to robím dodnes :-)). Keď som sa skoro zosypal pred maturitou na gymnáziu, zobral do ruky ruženec a začal sa so mnou modliť. Jeho modlitby ma viedli v Afrike a aj po návrate, keď som bol na tom psychicky najhoršie v živote. A mnohé som sa dozvedel až ako dospelý. Ako sa staral o rodinu, chodil do práce aj napriek vážnej chorobe. Toto mi mama nikdy nevedela dať.

zdroj – www.cnweeklynews.com

Prečo toto všetko?

Som smutný z toľkej nenávisti, ktorá sa šíri médiami. Koľko negativizmu a zákernosti. Osobnosti a takmer všetky médiá vyzývajú na neúčasť na referende o rodine. Pán Sulík (ktorého si pre mnohé veci vážim aj napriek jeho liberálnemu zmýšľaniu), ktorý je inokedy posadnutý  demokraciou a všetkými jej nástrojmi, zrazu dáva návody ako zmariť nástroj priamej demokracie. Prečo nejde na referendu a neodpovie podľa svojej vôle a svedomia? To isté platí o mnohých politikoch. Jedine pán prezident Kiska sa zachoval ako štátnik – ide a bude hlasovať podľa toho, ako on uzná za vhodné.

Referendum, rodina a Cirkev

Veľa ľudí sa snaží spájať referendum s Cirkvou. Áno, myslím, že je to oprávnené spojenie. Nebudem sa tváriť, že nie. Mnohých pobúril ten či onen pastiersky list biskupov Slovenska. Mňa nie a verte ani väčšinu veriacich. To, že povedia, že dieťa má vyrastať v rodine s otcom a matkou, to ma má pohoršovať?!  Čo mali napísať, že dieťa má mať dvoch otcov a tri mamy?!  Som rád, že toto chápu aj mnohí moji neveriaci priatelia. To, že pre zdravý vývoj dieťaťa je najlepšie žiť v zdravej fungujúcej rodine. Simple as that.

Poviete – ale mnoho rodín je rozbitých, muž alkoholik bije ženu a deti. Toto je tá tvoja tradičná rodina?! Áno, bohužiaľ aj toto. Ale prečo jej potom nechceme podať pomocnú ruku? Pred pár rokmi mal môj dobrý kamarát veľké ťažkosti v manželstve, na istý čas sa odsťahoval od manželky a malého synčeka. Veľmi nás to s mojou manželkou bolelo, lebo sme vedeli, že to nie je pre ich dobro a každý deň sme prosili Boha za vyriešenie ich trápenia, postili sme sa a modlili za nich. A verím, že Boh vypočul naše prosby. Teraz šťastne žijú spolu a majú dve krásne deti. Áno, rodiny zápasia s problémami, veľa manželov nevládze bojovať. Ja sám často nevládzem po siedmich rokoch, ale potom vždy príde niečo, niekto, kto ma podrži. Často je to moja manželka, ktorej vďačím za dve deti a stovky obiet, ktoré som často ani nevidel.

Ak nepodporíme rodiny v našom okolí, tých, ktorí zápasia, potom sa môžeme vysmievať z tradičnej (či akokoľvek ju nazveme) rodiny, ale to bude neskoro.

Dvaja muži a dve ženy

Niekedy je až komické ako médiá všemožne podsúvajú články o netolerancii Cirkvi, Aliancie za rodinu, či nás veriacich ľudí. Ale je to naozaj len o našom nepochopení a netolerancii?

Ja sám som už písal článok o tom, čo ohrozuje rodinu a aj osobne priamo odpovedal jednému človeku, že tým ohrozením nemám na mysli jeho život s iným partnerom. Ale odmietam tvrdenie, že rodina je, keď dvaja muži žijú spolu. Pri všetkej úcte k nim a ku každému s homosexuálnym cítením. Každý človek má svoju dôstojnosť a mnohí títo ľudia sú úžasnými ľuďmi, čestnými, vynikajúcimi odborníkmi a priateľmi. Ale nemyslím si, že zmýšľajú a konajú správne. A ešte raz to hovorím vo všetkej úcte a rešpekte k nim. Nikdy som nikoho nechcel uraziť na žiadnom diskusnom fóre. Musím s poľutovaním uznať, že často to boli veriaci ľudia, ktorí pľuli na homosexuálov pod ich článkami. Ja by som to nedokázal, aj keď som veľmi silno nesúhlasil. A ak som niekoho urazil, prosím o prepáčenie. Nikdy to nebolo mojím úmyslom.

family2
zdroj – www.citywesthotel.com

Miluj človeka, ale môžeš s ním nesúhlasiť

Miluj hriešnika, ale odsúď hriech. To je veľmi známy výrok. Pripomína mi to moje dve dcéry, ktoré by kľudne na posedenie zjedli aj polkilovú čokoládu. Ale ja ako otec viem, že to pre ne nie je správne, preto im to nedovolím. To neznamená, že ich nemilujem. Práve naopak, nechcem, aby si ublížili. Alebo keď sa bijú, určite to nebudem schvaľovať. Možno to teraz nechápu, ale raz pochopia prečo som tak konal.

Keď  napíšem, že muž by mal žiť so ženou (pred pár rokmi by sa nad tým nikto nepozastavil, prečo zrazu taký posun? Zmenilo sa telo muža alebo ženy? Môžu dvaja muži splodiť dieťa?), veľa z vás ma označí za homofóba, opľuje ma, povie, že patrím do stredoveku. Nech sa páči. Ja nemám problém sa s nikým slušne porozprávať. Vážim si každého slušného človeka. Či je homosexuál, moslim alebo ateista. Ale odmietam podsúvanie netolerancie len za to, že poviem svoj názor.

Každý nech sa rozhodne sám, či 7. februára pôjde na referendum alebo trebárs aj na konské dostihy.  Je to na svedomí každého z nás.

Teraz najčítanejšie