Advokát si pýtal 60 tisíc na ovplyvňovanie súdu – čo ty na to Benátska komisia ?

Ministerka spravodlivosti zareagovala na tlačovej besede na námietku  advokátov k tomu, že by sa na nich mal vzťahovať disciplinárny poriadok,  že nepredpokladá zaradenie advokátov pod jeho právomoc, ale obráti sa o stanovisko na Benátsku komisiu.

Z článku zverejnenom v denníku SME dňa 23.2.2021  pod názvom „Advokát si pýtal 60 – tisíc na súdny lobing…“ od pani Zuzany Petkovej z Nadácie Zastavme korupciu sa dozvedáme (okrem iného), citujem

“ Ministerstvo nechalo celú vec (otázku odňatia disciplinárnej právomoci advokátom) posúdiť Benátsku komisiu.“

Čo teda tá Benátska komisia vlastne je a prečo by nás jej stanovisko  malo zaujímať ?

Benátska komisia bola založená Radou Európy v roku 1990, minulý rok si pripomenula 30. výročie svojho vzniku.

Na krátkom videu natočenom pri tejto príležitosti, ktoré je stručným zhrnutím jej pôsobenia, aktuálnych tém, ktorým sa venuje ( medzi  nimi sú aj  reformy justičných systémov členských štátov), stoja za zamyslenie záverečné slová jej terajšieho predsedu (Gianni Buquicchio)

„Musíme chrániť pluralitnú demokraciu a zabrániť jej degenerácii na autoritatívny režim, v ktorom víťaz vezme všetko „ (We must safeguard pluralistic democracy and prevent its degeneration into an authoritarian regime, where the winner takes all.)

Je to teda Komisia Rady Európy, ktorej cieľ je zhutnený v jej označení „Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva.“

Jej cieľom je poskytovať právne poradenstvo svojim členským štátom, a najmä pomáhať štátom, ktoré chcú uviesť svoje právne a inštitucionálne štruktúry do súladu s európskymi normami a medzinárodnými skúsenosťami v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

Pomáha tiež zabezpečiť šírenie a konsolidáciu spoločného ústavného dedičstva, ktoré zohráva jedinečnú úlohu pri riadení konfliktov, a poskytuje „núdzovú ústavnú pomoc“ štátom v procese transformácie.

V súčasnosti má komisia 62 členských štátov, z toho   47  je členských štátov Rady Európy a   15 iných krajín  (Alžírsko, Brazília, Kanada, Čile, Kostarika, Izrael, Kazachstan, Južná Kórea, Kosovo, Kirgizská republika, Maroko, Mexiko, Peru, Tunisko a USA). Argentína, Japonsko, Vatikán a  Uruguaj majú štatút pozorovateľa, Bielorusko má štatút pridruženého člena. Juhoafrická republika a Palestínska národná samospráva majú štatút spolupráce.

Komisia úzko spolupracuje s Európskou úniou, OBSE/ODIHR a Organizáciou amerických štátov (OAŠ).

Jej jednotlivými členmi sú vysokoškolskí profesori verejného a medzinárodného práva, sudcovia najvyššieho a ústavného súdu, poslanci národných parlamentov a niekoľko štátnych zamestnancov, ktorí sú menovaní na štvorročné funkčné obdobie členskými štátmi, ale konajú  individuálne a podľa štatútu komisie nezávisle.

Komisia pracuje v troch oblastiach

– demokratických inštitúcií a základných práv;

– ústavná justícia a riadna justícia;

– referendá a politické strany.

Komisia sa stotožňuje s normami a osvedčenými postupmi prijatými v rámci krajín Rady Európy za jej hranicami, najmä v susedných krajinách.

Stály sekretariát sa nachádza vo francúzskom Štrasburgu v sídle Rady Európy. Plenárne zasadnutia sa konajú v Talianskych Benátkach ( z toho názov „Benátska“ komisia) na Scuola Grande di San Giovanni Evangelista štyrikrát ročne (marec, jún, október a december).

Podľa informácií na jej stránke www.venice.coe.int sa 126. plenárne zasadnutie Benátskej komisie Rady Európy uskutoční v dňoch 18. až 20.3.2021 (online).

Hlavnou úlohou Benátskej komisie je poskytovať štátom právne poradenstvo vo forme „právnych stanovísk“ k už platnému návrhu právneho predpisu alebo právnych predpisov, ktoré jej boli predložené na preskúmanie.

Vypracúva aj štúdie a správy na aktuálne otázky. Skupiny členov, ktorým pomáha sekretariát, pripravujú návrhy stanovísk a štúdií, ktoré sa potom prerokúvajú a prijímajú na plenárnych zasadnutiach výboru.

Kto sa na ňu môže obrátiť ?

Členské štáty – ich parlamenty, vlády, hlavy štátov; Rada Európy- Generálny tajomník, Výbor ministrov,
Parlamentné zhromaždenie, Kongres miestnych, Regionálne orgány; Medzinárodné organizácie – Európska únia, OBSE/ODIHR, OAŠ, a iné spolupracujúce s komisiou.

Ako sa pripravuje stanovisko  ?

Príde podnet  vnútroštátneho alebo medzinárodného orgánu alebo Rady Európy na Komisiu s návrhom znenia  ústavného alebo legislatívneho textu, ktorý sa má posúdiť nasleduje
↓
Zriadenie pracovnej skupiny spravodajcov členov a odborníkov za pomoci sekretariátu
↓
Návrh stanoviska k súladu textu s medzinárodnými normami a navrhované zlepšenia
↓
Návšteva krajiny na rozhovory s orgánmi, občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami
↓
Konečný návrh stanoviska
↓
Predloženie konečného návrhu stanoviska všetkým členom Komisie pred plenárnym zasadnutím
↓
Diskusia o návrhu stanoviska v podvýbore a s vnútroštátnymi orgánmi (ak je to potrebné)
↓
Diskusia a prijatie stanoviska na plenárnom zasadnutí
↓
Predloženie stanoviska orgánu, ktorý o to požiadal
↓
Uverejnenie konečného znenia stanoviska na internetovej stránke Komisie: www.venice.coe.int

Ohľadom Slovenskej republiky vydala Benátska komisia nasledovné stanoviská :
•877/2017 – Slovensko – Stanovisko k otázkam týkajúcim sa vymenovania sudcov ústavného súdu
•772/2014 – Stanovisko k postupu vymenovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky
•555/2009 – Stanovisko k zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky
•173/2001 – Stanovisko k zákonu zo 4. 7. 2001 o voľbách do orgánov samosprávneho kraja a o zmene Občianskeho súdneho poriadku Slovenskej republiky

Podľa článku I.1.  jej štatútu :

Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva je nezávislý poradný orgán, ktorý spolupracuje s členskými štátmi Rady Európy, ako aj so zainteresovanými nečlenskými štátmi a zainteresovanými medzinárodnými organizáciami a orgánmi. Jeho vlastnou špecifickou oblasťou činnosti sú záruky, ktoré ponúka zákon v službách demokracie. Plní tieto ciele:

– posilnenie pochopenia právnych systémov zúčastnených štátov, najmä s cieľom priblížiť tieto systémy;

– podpora právneho štátu a demokracie;

– preskúmanie problémov, ktoré nastolila práca demokratických inštitúcií a ich posilnenie a rozvoj.

Vyššie uvedené dáva pomerne silné garancie na to, že zmeny právnych úprav a reformy, ktoré štáty chystajú budú  v súlade s princípmi právneho štátu a nezasiahnu do slobody jednotlivcov nad mieru akceptovateľnú v demokratickom štáte, a preto sa vlády, ktoré sa k týmto princípom hlásia, obracajú  na Benátsku komisiu pred realizáciou zásadných reforiem.

Zo stránky Benátskej komisie nevyplýva, že by sa na ňu vláda Slovenskej republiky obrátila v otázkach reformy justície, alebo v otázkach zachovania nezávislosti a slobody výkonu povolania advokáta vo vzťahu k výkonu disciplinárnej právomoci nad nimi.

Inak to, že   nezávislosť advokácie súvisí s dohľadom nad etickým výkonom povolania zo strany advokátskej samosprávy je prevzaté do základných princípov a dokumentov Európskeho združenia advokátskych komôr (CCBE), ktoré vychádzajú zo stanovísk Benátskej komisie k otázkam právneho štátu a panstva práva ( rule of law).

Predpokladám však, že ministerka spravodlivosti, ako aj denník SME a Nadácia  Zastavme korupciu a pani Petková, sú natoľko seriózne subjekty, že by vedome nešírili nepravdivé skutočnosti v médiách.

Tieto fakty,  sú navyše pomerne ľahko overiteľné, takže sa napríklad Slovenská advokátska komora  môže obrátiť listom na sekretariát Rady Európy v Štarsburgu s otázkou, či podnet od pani ministerky bol doručený, na čo v mene advokátov Slovenskú advokátsku komoru vyzývam, pretože viacerí sa ohradzujeme voči ľahkovážnemu šíreniu lživých informácií na verejnosti.

Nadácia Zastavme korupciu uviedla v zmienenom článku toľko nepravdivých, polopravdivých a nepresných faktov, ktoré boli pred ich publikovaním ľahko overiteľné, že som nútená prehodnotiť svoj doterajší postoj k serióznosti tejto organizácie.

Od seriózneho subjektu, obzvlášť takého, ktorý si dáva za cieľ „zastaviť korupciu“ považujem za samozrejmosť, že to, čo publikuje sú overené fakty, ktorým môžeme dôverovať. Inak jej pôsobenie z môjho pohľadu nemá žiaden zmysel, pokiaľ nepočítam s cieľom mútiť politické vody. Článok publikovaný v denníku SME 23.2.2021 svojím obsahom je pre mňa a mnohých informovaných ľudí veľkým sklamaním.

Každopádne by čitateľov  tohto blogu  mohlo zaujímať aj to, že Benátska komisia prijala niekoľko stanovísk v otázkach reformy justície v roku 2018  – k reformám na Malte, Moldavsku, Rumunsku, Severnom Macedónsku, Čiernej Hore, Gruzínsku a Kazachstane.

Vzhľadom  k tomu, v akom štádiu je príprava reformy slovenskej justície, a s ohľadom na vyššie uvedené postupy vedúce k získaniu stanoviska Benátskej komisie, je zrejmé, že Slovenská republika k  závažnému zásahu do súdnej moci stanovisko takejto uznávanej kapacity v oblasti ochrany demokratických princípov a právneho štátu nepotrebuje.

Je vysoko pravdepodobné, že ho nebude potrebovať ani k zásahu do nezávislosti advokácie, ktorý vláda a ňou kontrolovaný parlament ľahko presadí prepašovaním pozmeňovacieho návrhu na poslednú chvíľu v skrátenom legislatívnom konaní.

Toto sú väčšie hrozby pre demokraciu na Slovensku, než to, že v niekoľkých konkrétnych prípadoch výsledky  disciplinárnych a iných konaní vedených Slovenskou advokátskou komorou nie sú podľa predstáv Nadácie Zastavme korupciu (ich „rýchlosťou“ a spôsobom rozhodnutia).

Individuálne zlyhania nemôžu byť dôvodom na ohrozenie práv a slobôd tých občanov tohto štátu, ktorí nemajú dôvod robiť žiadne sebareflexie, keďže sa vždy správali nielen v súlade so zákonom, ale aj slušne.

Nemusíte so mnou súhlasiť, ale pre mňa je  akákoľvek lož neprijateľná, o to viac lož vo verejnom priestore. A v tomto názore ma podporujú desiatky stanovísk Benátskej komisie k princípom a podstate fungovania právneho štátu.