Denník N

„Je to blázon,“ povedala

(Čítanie iba pre tých psychicky odolných)

„Je to blázon,“ povedala naša upratovačka, keď prvýkrát zbadala priehľadnú masku na brade jedného nášho poslanca. Niet sa čudovať jej spôsobu vyjadrovania. Je to totiž žena nevzdelaná, i keď treba uznať, že dlážku na našej chodbe poumývala vždy veľmi dobre.

„Čiastočná ochrana to je, ale nie je veľmi dokonalá,“ dôstojne sa vyjadril po štyroch mesiacoch na adresu tej istej masky pána poslanca náš známy infektológ po tom, ako sa ho na to niekto opýtal. Z tej odpovede vidno, že je to človek vzdelaný a slušne vychovaný. Kvalitné vzdelanie sa predsa len väčšinou na kultivovanosti nášho vyjadrovania odrazí.

Ja mám však na vyjadrenie našej upratovačky trochu iný názor. Je to spontánna reakcia inteligentného človeka, ktorý okamžite pochopil rozdiel medzi rúškom a úzkym pruhom plastu. Vôbec ma pri tom nezaujíma, koľko štvoriek mala naša upratovačka na vysvedčení v poslednej triede svojej krátkej školskej kariéry.

Tak sa zamýšľam aj nad tým, čo by sa asi stalo, keby takto spontánne reagoval spomenutý infektológ alebo niekto v podobnom významnom postavení, keď už patričné inštitúcie vrátane polície na takéto správanie poslanca kašlú. A tiež, čo by sa asi stalo, keby sme takto reagovali napríklad na vyjadrenia o neúčinnosti nosenia rúšok, o nulovej hodnote testov, nebezpečnosti vakcinácie a na mnohé nezmysly z úst stoviek školených ľudí, ktorí mali významný podiel na vypustení vražedného džina z fľaše. Či predsa len by nebolo lepšie v minulosti sa uchýliť aj k nejakým vulgarizmom, ktoré sú mimochodom podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied „funkčným vyjadrovacím prostriedkom pre vyjadrovanie negatívnych emócií a negatívneho hodnotenia osôb, vecí a javov“. Niežeby som chcel niekoho navádzať, ale mnohé z nich sú k dispozícii aj v slovníkoch slovenského jazyka, takže obávať sa nespisovného vyjadrovania sa nemusíme. Alebo budeme my všetci s honosnými akademickými titulmi donekonečna „držať hubu“ v záujme ochrany nejakej našej pochybnej glorioly počestnosti?

Čo sa týka tých nadávok, bolo by chybou urobiť z nich nejakú slovenskú národnú záležitosť. Naša upratovačka mi totiž prezradila, že keď sa naozaj dosť naštve, dosť nadáva. Nadáva však po maďarsky. Tvrdí, že maďarčina sa pre tento účel hodí omnoho viac ako slovenčina. S takou urážkou svojho materinského jazyka som síce nepočítal, ale namiesto rozčuľovania som sa jej spýtal, či by mi nemohla dať zopár lekcií z maďarských nadávok. Má tú správnu kvalifikáciu. Jej dedo bol totiž kočiš v Štúrove. (Pre tých mladších, bol niekto podobný ako pilot lunárneho modulu.) Takže pri poslancovi by v súkromí pri obyčajnom „bolond” určite nezostala. Zostáva iba veriť, že moja prosba o lekcie maďarských nadávok neotvorí v Bruseli diskusiu o revízii Trianonskej zmluvy.

A ešte mi tak napadlo, aké asi panujú vzťahy medzi pánom poslancom a jeho skupinou. Mám na mysli to, že nik z nej sa doteraz neodvážil aspoň veľmi úctivo a ponížene ho poprosiť, aby ich láskavo vďaka tej maske nenakazil, čo by iste pokladali za veľkú česť, ale mohli by za tú slávu zaplatiť aj životom. Povráva sa, že trest za takúto odvahu by bol hrozný. Dotyčný by bol pred straníckou centrálou verejne napichnutý na kôl. Prežiť sa to taktiež nedá, ale horšia je asi tá hanba zo zrady tej správnej veci.

Postskriptum

Naša upratovačka je bystrá osoba. O tom niet pochýb. Keď som jej minulý týždeň oznámil, že vedci z jednej americkej univerzity podľa novinovej správy zistili, že dve rúška na sebe majú väčšiu ochrannú funkciu ako rúško jedno, iba sa uškrnula a ironicky poznamenala, že tri rúška majú väčší efekt ako rúška dve. Obdivuhodné je, že prišla k tomuto skvelému záveru bez akýchkoľvek grantových dotácií. Zhodli sme sa na tom, že sedemnásť rúšok je zasa lepších ako štrnásť. Problémom je, že v oboch prípadoch sa už cez ne nedá dýchať, takže optimum musí byť niekde „medzi“. Nobelovu cenu za túto teoretickú úvahu očakávame v najbližšom možnom termíne. Dovtedy sme sa už stihli pohádať, ako si rozdelíme pridelenú finančnú odmenu.

Mimochodom, naša pani upratovačka žiadne štvorky na vysvedčení nemala. Vo svojom živote iba nemala toľko šťastia, ako autor týchto riadkov.

Poďakovanie

Za cenné pripomienky si dovoľujem poďakovať Mgr. Lucii Kralovičovej.

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Anorganický chemik
Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave