Denník N

Smerom z pandemickej pasce

Pár riadkov o tom, čo v pandemických správach dlhodobo postrádam. Ocenil by som „mindset“ ťahania za jeden povraz.

Je koniec februára 2021. Sedím v pracovni nášho rozostavaného slameného domu v Kotrčinej Lúčke. Za oknom sa rozprestiera idylická, ešte stále zimná, krajina pasienkov, lesov a lúk. Za touto prírodnou scenériou sa však už rozprestiera menej idylický obraz.

Druhá vlna koronapauzy si za posledné týždne vyžiadala toľko ľudských životov, že z pohľadu udalostí dnešných dní sa prvá vlna pandémie teraz javí byť ako prechádzka ružovým sadom. Okrem životov vyhasli aj mnohé, roky fungujúce, vzťahy, manželstvá a zabehnuté biznisy. Mnohé zdravotnícke, školské a rodičovské nervy sú na pokraji zrútenia. Nikto nemá zaručený recept na riešenie súčasnej situácie.

Ja však viem o jednej veci, o ktorej si dovolím tvrdiť, že ju momentálne potrebujeme zo všetkého najviac.

Upriamiť všetku svoju pozornosť na hľadanie riešení.

Ak ti to znie nadnesene, tak zrejme len kvôli tomu, že sa ti ešte nepodarilo obsiahnúť plný význam týchto slov. Alebo nie celkom rozumieš tomu, aká obrovská sila sa ukrýva v ľudskej pozornosti. Nie je náhodou, že práve z ľudskej pozornosti sa stala veľmi silná a obchodovateľná mena.

Plný potenciál pozornosti dokážeme využiť iba v prípade, že s ňou narábame uvedomelo. 

Uvedomelosťou tu myslím, že máme plnú kontrolu nad tým, kam je naša pozornosť práve nasmerovaná. Či už mi veríte alebo nie, vedome nasmerovať pozornosť nie je zas až také jednoduché. Je to však jedna z najdôležitejších ľudských kompetencií. A je kľúčová nielen pre špičkový výkon v rámci riešenia nejakého problému. Mimoriadne dôležitá je napríklad aj pre akademický, či športový výkon, šťastné manželstvo, zvládanie rodičovských výziev, cieľavedomé napredovanie v živote, či celkovú životnú spokojnosť.

To, kam našu pozornosť upriamime, má totiž zásadný vplyv na naše celkové emočné rozpoloženie a schopnosť mobilizovať všetky dostupné zdroje.

V kontexte súčasnej celospoločenskej situácie to znamená, že to, kam upriamia pozornosť decízori (politici a ľudia v kľúčových funkciách riadenia štátu), bude mať zásadný vplyv na to, ako sa s touto situáciou popasujeme.

Ak sa ich pozornosť bude upriamovať na nikam nevedúce obviňovanie “tých druhých” a žabomyšie vojny dobývajúce strategické územia voličských základní, nikam sa neposunieme a nastane celospoločenský kolaps.

Ak tomuto kolapsu chceme zabrániť, je nevyhnutné, aby si politické špičky tejto krajiny osvojili úplne nový mindset.

Nikdy v histórii tejto krajiny nebola horšia doba na politikárčenie.

Teraz sa všetci potrebujeme nastaviť na premýšľanie v duchu win-win. Vyhrať boj s pandémiou Covid-19 dokážeme jedine spolu! Teraz je absolútne kľúčové zastaviť plytvanie pozornosti na hádky. Každý jeden z nás, a teda nielen decízori, si musí položiť ako prvú túto otázku:

Ako môžem JA so svojimi schopnosťami a kapacitami PRISPIEŤ ku zlepšeniu situácie PRÁVE TERAZ?

Niekedy môže byť postačujúcou odpoveďou na túto otázku to, že si iba kusnem do jazyka, keď na mňa vyletí vynervovaný lekár alebo napríklad manželka. Odpovedí na túto kľúčovú otázku je mnoho. Podľa aktuálneho sčítania ľudu, by ich v optimálnom prípade malo byť niečo cez päť miliónov.

Ak ťa článok aspoň trochu zaujal a chcel by si sa dozvedieť o systematickej práci s pozornosťou viac, tak ťa srdečne pozývam sem.

Teraz najčítanejšie

Dušan Šebo

Kouč, lektor techník všímavosti (mindfulness) a nezraňujúcej komunikácie. Vzdelaním prírodovedec. Fotograf, priaznivec prírodného staviteľstva a udržateľného spôsobu života. Mám za to, že najhlbšia forma udržateľnosti sa nezačína v zákonoch, ale v mysli každého jednotlivca. V jeho bytostnom presvedčení o tom, že človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody a akékoľvek popieranie tejto skutočnosti je cestou kolapsu systémov udržiavajúcich harmonické spolunažívanie (symbiózu) všetkého živého na tejto planéte. Základným kameňom mojej profesie je moja vlastná prax meditácie satipatthana vipassana, ktorej sa venujem asi polovicu svojho doterajšieho života. mindcoach.sk