Denník N

Vlnu zatýkaní sudcov nespustili systémové zmeny

zdroj: Pixabay
zdroj: Pixabay

Lavína zatýkania sudcov sa spustila v r. 2018 po personálnych zmenách v polícií – nie na súdoch, ani v prokuratúre. Všetko preto naznačuje, že štrukturálne zmeny v súdoch robené v tomto a v nasledujúcich rokoch, alebo aj vznik Najvyššieho správneho súdu, by nemali mať podstatný vplyv na vývoj počtu káuz z oblasti.

Vo svojej bakalárskej práci (2020) som sa venoval porovnaniu inštitúcií súdnictva a pokuratúry/štátneho zastupiteľstva vo Švajčiarsku, na Slovensku a v Česku. Z tohto porovnania vyplýva, že vo Švajčiarsku, ktoré je z pohľadu na kauzy z oblasti súdov a na ich reputáciu oveľa úspešnejšie ako Slovensko, je miera kompetencií politických inštitúcií vzhľadom na súdy a prokuratúru oveľa väčšia ako na Slovensku alebo v Česku.

Napr. kým na Slovensku sa na kreovaní súdov podieľa vo veľkej miere Súdna rada (ktorej polovicu členov dosadzujú sudcovia), vo Švajčiarsku je ním iba politický orgán – Súdny výbor, ktorý je súčasťou Spolkového Zhromaždenia (ktoré tvoria obe komory legislatívneho orgánu) a samotné Spolkové Zhromaždenie. Podobne aj kontrolným orgánom súdov je Kontrolný výbor (5 jeho oddelení), ktorý je tiež súčasťou Spolkového Zhromaždenia.

Z organizačného, kreačného a kontrolného hľadiska, podľa porovnania, vyšší počet väzieb sudcov na Slovensku nie je, alebo nebol spôsobený zle nastaveným systémom slovenských súdov. Domnievam sa preto, že problém vysokého počtu káuz na Slovensku by bolo potrebnejšie hľadať inde, napr. v prokuratúre alebo v polícií.  Systém prokuratúry je vo všetkých porovnávaných štátoch výrazne podobný, okrem prípadu Švajčiarska, kde majú jednotlivé kantóny osobitné inštitúcie prokuratúr.

Dôležitým pozorovaním je tiež skutočnosť, že na Slovensku sa ukázalo, že lavína zatýkania sudcov sa spustila v r. 2018 po personálnych zmenách v polícií – nie na súdoch, ani v prokuratúre. Všetko preto naznačuje, že štrukturálne zmeny v súdoch robené v tomto a v nasledujúcich rokoch, alebo aj vznik Najvyššieho správneho súdu, by nemali mať podstatný vplyv na vývoj počtu káuz z oblasti.

Pokiaľ ide o samotnú prokuratúru, v posledných mesiacoch tu boli vykonané personálne zmeny na najvyšších pozíciách a systémové zmeny v kreovaní (možnosť kandidovať pre neprokurátorov, verejné vypočúvanie) a v kontrole (návrh na odvolanie generálneho prokurátora Národnou Radou SR).

Aj keď je možné spraviť v týchto oblastiach rôzne iné zmeny, niektoré radikálnejšie, napr. rozdelenie/decentralizácia prokuratúry napr. na 3 časti, kde by v troch častiach Slovenska existovali 3 samostatné prokuratúry, ktoré by boli kreované a kontrolované osobitne, napr. politikmi zo samospráv (decentralizácia po vzore Švajčiarska), alebo umierneným riešením by mohlo byť vloženie do procesu kreovania prvku výberu cez losovanie, alebo rôzne ďalšie, pri skutočnosti, že lavína zatýkania sudcov sa spustila bez zmien v prokuratúre, sa zdá, že spravené zmeny sú z pohľadu na systém v Česku a vo Švajčiarsku celkovo relatívne dostatočné, a že výhliadky pre slovenské súdy sú z pohľadu na korupciu skôr lepšie. Navyše ak situácia ostane stabilná, bez toho, aby sa k moci dostali politici, ktorí by dosadzovali na vedúce pozície ľudí, ktorí by konali nezákonne, tak si aj slovenské súdnictvo môže budovať v nasledujúcich rokoch skôr dobrú reputáciu.

Teraz najčítanejšie