Denník N

Nenávisť, osočovanie, neistota

Vo štvrtok, 25.02.2021 som sa po takmer dvoch týždňoch nečakane strávených na Slovensku vrátila do Fínska. Sedím doma v karanténe a rozmýšľam, čoho som to bola svedkyňou. Som unavená zo Slovenska. Unavená a smutná. Snáď po prvýkrát za štyri roky „v emigrácii‟ cítim aký veľký rozdiel to je, ak krajinu vedie niekto príčetný ako Sanna Marin. A je mi aj trochu ľúto, že sa Zuzana Čaputová stala prezidentkou. Možno by sme dnes mali namiesto Igora Matoviča múdru, empatickú a rozvážnu premiérku…

Veľa ľudí sa zamýšľa nad tým, prečo si niektoré krajiny dokázali nateraz poradiť s Covidom lepšie a iné horšie. Na prvý pohľad sa zdá, že ak na čele krajiny stojí žena a vláda tejto krajiny má zároveň vysokú dôveru svojich občanov, tak je spravidla úspešnejšia v zvládaní pandémie. Nechcem túto hypotézu preceňovať, ale niečo sa jednoducho deje inak…

Pred rokom som sa rozčuľovala, že fínska vláda Covid neberie dostatočne vážne. Prvé mesiace dokonca bolo odporúčané nenosiť rúška. Postupne sa postoj menil a hoci nie je nosenie rúšok stále povinné, je už „veľmi odporúčané‟. Ako som sa vracala z letiska domov vlakom a autobusom, dobre mi padlo vidieť v MHD plagáty, ktoré nielen žiadajú o dodržiavanie odstupu a nosenie rúšok, ale zároveň ďakujú cestujúcim za to, že tieto opatrenia dodržiavajú. Pozitívne odmeňovanie je niečo, čo funguje nielen na deti ale aj na dospelých. Na princípoch pozitívnej pedagogiky je založené celé fínske školstvo a je to niečo, čo na Slovensku úplne chýba. Na Slovensku vidíte v tom lepšom prípade plagáty s tromi výkričníkmi, ktoré pôsobia agresívne presne ako vystúpenia politikov alebo reči bežných ľudí. Slovensko je dnes, viac ako inokedy, ako natlakovaný parný hrniec a ja s obavami čakám ako to dopadne.

Moja praktická skúsenosť je, že v praxi zlyhávajú opatrenia, ktoré vláda Igora Matoviča nastavila. Na Slovensko som prichádzala ešte v čase, keď bolo Fínsko vnímané ako bezpečná krajina. Nepotrebovala som sa nikde registrovať, nepotrebovala som na prechod hraníc test a ani pobyt v karanténe po príchode. V tom čase pribúdali denné prírastky pozitívne testovaných na Covid 19 v SR po tisícoch. Slovensko však stále nemalo uzatvorené hranice. Fínsko uzatvorilo hranice k 27.1.2021 kedy bol týždenný prírastok pozitívne testovaných v celom Fínsku necelých 600 prípadov. Na mnohých hraničných priechodoch je v ponuke bezplatné testovanie pre všetkých záujemcov, rovnako aj na hlavnom letisku vo Vantaa.

Slovensko-rakúsku hranicu sme prešli akoby žiadna pandémia nebola. Nekontrolovali nás ani na jednej, ani na druhej strane hranice. Mala som negatívny antigénový test, ktorý som si  dobrovoľne zaplatila na letisku Schwechat a kopec respiratorov FFP2, ktoré sú už v Rakúsku povinné. Absencia akejkoľvek kontroly nad tým, kto a v akom zdravotnom stave hranicami prechádza je však alarmujúca.

Rovnako to bolo pri mojom odchode zo SR. Slovenskou hranicou sme prešli bez zastavania, rakúska pohraničná stráž chcela vidieť moju letenku a na letisku mi kontrolovali, či mám so sebou negatívny test. Po prílete do Fínska som musela prejsť hraničnou kontrolou, preukázať sa negatívnym testom a uviesť adresu, na ktorej zotrvám v karanténe do najbližšieho testovania.

Ďalší krokom po príchode do SR bolo nechať sa otestovať antigénovým testom v SR. Donedávna si totiž krajiny EÚ navzájom tieto testy neuznávali. Ak si odmyslím, čo to bolo za nezmysel, tak prichádzam k ďalšiemu problému. Ako sa objednať na bezplatný antigénový test, ak mám len slovenský pas (občiansky preukaz som musela vrátiť, keďže už v SR nemám trvalý pobyt)? Väčšina objednávok funguje cez web: https://korona.gov.sk/

Na tejto stránke mysleli na to, že človek môže byť poistenec EÚ alebo cudzinec. Akonáhle však nemáte trvalý pobyt na území SR, aplikácia Vám neumožní objednať sa na test. Mohla by som si samozrejme vymyslieť adresu, alebo dať tam adresu, na ktorej som sa v SR zdržiavala, ale pri odberoch sa kontroluje občiansky preukaz, ktorý nemám. Čiže mi zostala možnosť pokúsiť sa ísť na test počas víkendového celoplošného testovania alebo na spoplatnený PCR test v nejakom súkromnom laboratóriu.

Cestovanie medzi okresmi: Počas svojho pobytu som absolvovala cesty medzi Bratislavou, Piešťanmi, Banskou Bystricou, Nitrou, Prievidzou a Topoľčanmi. Bola som zastavená a skontrolovaná presne 0 krát. V mojom prípade som nemala na výber. Musela som cestovať kvôli úmrtiu a vybaveniu pohrebu. Len nerozumiem, načo je nariadenie, ktoré nie je kontrolované a podľa ŠPZ iných áut ani dodržiavané. Vo Fínsku sme mali minulú jar uzatvorený náš kraj, Uusimaa, ktorý zahŕňa celú metropolitnú oblasť. Na hlavných cestách boli umiestnené betónové zátarasy a policajné hliadky. Každý, kto nemal výnimku, alebo vážny dôvod na vycestovanie, bol vrátený nazad.

To, čo sa dodržiava sú hodiny v obchodoch vyčlenené pre seniorov. Nechtiac som dvakrát vbehla do obchodu v tomto vyhradenom čase a bola som požiadaná o odchod. Inak som sa mohla voľne hýbať s respirátorom po uliciach a všade kde som potrebovala či chcela.

Toto je teda aký presne lock down? Nechcem aby sa stal zo Slovenska policajný štát, kde budú policajti kontrolovať každé vystrčenie nosa z dverí, ale opatrenia nefungujú. Ak ich nechcete dodržiavať dobrovoľne, neexistuje vo väčšine prípadov spôsob ako Vás k tomu donútiť. A ľudia už nevládzu fungovať tak, akoby sa od nich očákavalo. Prečo? Lebo ich nikto za nič nikdy nepochválil, neocenil a nedodal im dôveru.

A samozrejme aj preto, lebo je na Slovensku dlhodobo zlá nálada a negativistická atmosféra. Možno to máme v povahe. Aj nad tým sa zamýšľam na jednom zo svojich blogov, ale okolnosti to postupne a neodvrátiteľne zhoršujú.

Bývala som celé dva týždne u ocina, ktorý má TA3 zapnutú denne a takmer non-stop, ak sa zdržuje doma. Po dvoch dňoch som ho musela požiadať aby sme správy vypínali. Videla som niekoľkokráte denne informácie o štatistikách, o tom, ako sme najhorší na svete a ako nám kolabuje zdravotníctvo v priamom prenose. Videla som tlačovku Igora Matoviča dňa 22.02.2021 s názvom: Covid-19: ako ďalej?Slovenský premiér bol pasívne agresívny. Hlavný signál, ktorý svojou tlačovkou vyslal (a to opakovane) bolo, že on nemá za nič zodpovednosť a všetko, čo sa v súvislosti s Covidom na Slovensku deje je zodpovednosť odborníčok a vedcov. Stál tam a tvrdil, že to nevieme zastaviť a každý sa svojím spôsobom podieľa na tom, ako dodržujeme a rešpektujeme nariadenia. Obvinil vedcov a vedkyne, prezidentku, opozíciu a verejnosť. Nevidí však pochybenia v konaní svojho ministra zdravotníctva a už vôbec nie vo svojom vlastnom konaní a rozhodovaní.

Sanna Marin pred dvoma dňami vyhlásila, že Fínsko príjme prísnejšie 3-týždňové opatrenia od 8.3.2021. Ľudia ich vedia viac ako týždeň dopredu a Marin na tlačovke o.i. povedala, že nevylučuje žiadne stupňovanie opatrení a ani vyhlásenie výnimočného stavu: „V takomto prípade musia byť politickí činitelia pripravení, a to ja som.Rozdiel je v tom, že vieme, čo nás čaká, ako dlho to bude trvať a kedy budeme vedieť, čo nasleduje. Marin nič nevylučuje a nikoho neobviňujte. Ukľudňuje situáciu svojou jednoznačnosťou a ubezpečuje nás, že ona je pripravená a že Fínsko to zvládne.

Videla som aj besedu, kde Vašečka a Bittó Ciganiková „diskutovali“ o potratoch. Ja som liberálka a názorovo na strane pani poslankyne. Ale počúvať, ani pozerať sa na nich nedalo. Hádky, nenávisť, osočovanie. V tejto dobe, keď sa nám rozpadá zdravotníctvo, zlyháva premiér, psychicky strádajú deti, tak Slovensko rieši potraty. Že sa nehanbíte Vy, ktorí túto tému teraz otvárate! Celé toto stredoveké myslenie podporované ministrom Krajniakom vyzývajúcim ľudí, aby v kostoloch a s ružencom vyhnali Covid ako kedysi mor. Ste na smiech a zaplakanie zároveň. A Covid zatiaľ zabíja rovnako liberálov, ako i veriacich.

Na Slovensku sa dusím. Mám pocit nezmyselnosti a zbytočnosti. Som depresívna a nič ma nezaujíma. Situácia je objektívne ťažká, ale naši vrcholní predstavitelia štátu ju robia ešte neznesiteľnejšou. Igor Matovič je nekompetentný človek, plný obáv o svoje postavenie. Nie o ľudí, nie o Slovensko, ale iba o seba. Po roku v úrade hľadá nepriateľov rovnako ako jeho predchodcovia,  vyviňuje sám seba a svojich blízkych a rozsieva chaos a nenávisť všade naokolo. Keby nebol premiérom, bolo by mi ho možno aj trošku ľúto. Teraz je však na pozícii, na ktorú nedorástol a ani nikdy nedorastie. Nemôže byť každý manažér a ani dobrý líder. Zlého manažéra však možno prepustiť. Najbližší Igora Matoviča by mu mali preukázať láskavosť a povedať mu ako veľmi škodí svojim spôsobom rozmýšľania, fungovania, rozhodovania a komunikácie miliónom ľudí.

Premiéra krajiny nie je ľahké vymeniť. Slovensko to vie  lepšie, ako ktorýkoľvek iný štát. Obávam sa však, že ľudia už dlho nevydržia, pretože prostredie nás formuje. Vidíme okolo seba len nenávistné reči a konfliktnú komunikáciu a to sa na nás všetkých podpisuje.

Ja som už teraz v kľude v severnej Európe, obklopená iným, rozvážnejším a pokojnejším prostredím. Možno aj nudným, ako mám tendenciu niekedy hovoriť. Ale v ťažkých časoch je rozvaha a pokoj presne to, čo ľudia od svojich lídrov potrebujú.

Fu, a úplne som zabudla na očkovanie! Už to ani nemám silu popisovať…  Len skonštatujem, že Slovensko je štát rozdelený na kasty. Rovnosť je výsmechom.

Milá Dominika, ak už ste pofidérnym spôsobom zaočkovaná, preukážte, prosím Vy aj celá Vaša rodina trošku pokory. Ak musíte v tejto situácii dovolenkovať, dovolenkujte, ale fotky by mali patriť do Vášho súkromného rodinného albumu a nie na internet. Nečudujte sa tomu hejtu, čo sa spustil. Ľudia trpia. Mnohí necestujeme a nevideli sme svojich blízkych celé mesiace. V mojom prípade už  svoju milovanú mamu neuvidím nikdy.  A Vy, zaočkovaná a vysmiata na pláži… To nie je závisť, to je úžas nad tým, ako veľmi neviete vyhodnotiť situáciu. Ani Vy, ani mnohí Vám podobní. Vy ste sa chtiac-nechtiac stali symbolom tejto kasty vyvolených, zatiaľ čo v domovoch sociálnych služieb nedokázali zaočkovať mnohých ľudí. Napríklad moju mamu, ktorá zomrela na neskoré komplikácie po prekonaní Covidu.

Tak si užite dovolenku a ministrovi zdravotníctva a ministrovi sociálnych vecí ďakujem za ich rozhodnutia…

 

Teraz najčítanejšie

Ľubica Vyšná

Som rozpoltená medzi dve krajiny. Jedna už nie je úplne mojím domov a tá druhá sa ním ešte úplne nestala. Aj o tom budú moje príspevky. O živote vo Fínsku, aj o živote na Slovensku. A aj o kadečom inom. Dozrel opäť čas rozpísať sa. Vitajte!