Denník N

Igor Matovič je Mečiar III.

Decentralizácia štátnej moci je nevyhnutná, čo ukázalo 30 rokov slovenskej demokracie a pandémia tejto idei dodala legitímnosť. Začnime vnímať nevyhnutnosť dať komunálnej politike náležité kompetencie a nerobme z nej prostitútku dnešnej výkonnej moci.

Verím, že tých 15% voličských hlasov, o ktoré za rok politické hnutie OĽaNO (spoločne so zhubnými nádormi KÚ, NOVA, Zmena zdola) prišlo, si uvedomilo skutočnosť, že spravili pred rokom veľkú chybu. Veľakrát sa zamýšľam, či tak málo stačí nahovoriť slovenskému voličovi, aby odovzdal hlas psychicky labilnému človeku. Dať štátnu moc do rúk niekomu, kto plače pri nejakých schránkach na Cypre? Mne osobne to príde nepochopiteľné, akí dokážu byť ľudia slepí a iracionálne splašení. Dať legitimitu vládnuť človeku, ktorý chodí s transparentmi po parlamente? Toto je vizitka našej politickej kultúry alebo celkovo národa ako nejakého súboru ľudí, ktorí sa vymedzujú na základe určitých spoločných znakov ako prívrženci jednej skupiny? I keď máme jeden spoločný krásny jazyk, necítim sa ako prívrženec jednej skupiny s tetou z Hornej Dolnej, pretože sa nepoznáme. Skupinu ľudí by mali vymedzovať iné faktory ako je napríklad súbor hodnôt, ktoré vyznávame. Nebolo by krásne spoznávať iba ľudí, ktorí vidia svet v základných otázkach ako vy? Je mi jasné, že táto idea môže vyznieť utopisticky, ale mám taký pokoj na duši pri vizualizácii takého sveta. Aké hodnoty vyznáva náš premiér?

Jeho psychopatické správanie celú jeho jednu dekádu v politike bolo do očí bijúce. Volič sa aj tak z enormnej frustrácie vládnutia sociálnej demokracie obrátil smerom k tejto priamočiarej ceste do pekla. Prečo? To skutočne bola táto frustrácia silnejšia ako samotné rácio, ktorým disponujeme ako jediný živý tvor na tejto planéte? Existuje „iks“ dôvodov, prečo by sa dalo o tomto pochybovať. Je možno na čase začať kritizovať slovenskú demokraciu. Prezidentka prehlásila v Rádiu FM o slovenskej demokracii toto:“Demokracia na Slovensku je v neustálom vývoji. Demokracia je proces učenia, nie je to stav, ktorý keď dosiahneme, sme v pohode a netreba sa oň starať.“ Súhlasím s prezidentkou, že na ideológii treba pracovať a snažiť sa priblížiť k jej ideálu. Čo je ideálom demokracie? Ako môžeme niečo vyvíjať, pokiaľ nemáme presne vymedzené ciele? Čo je cieľom slovenskej demokracie? Prijať ideu možnej pravdy – keby mala demokracia a slobodné voľby eventuálnu šancu zmeniť systém fungovania sveta, nikdy by sme nechodili k urnám. Ak by spojenie demokracie a kapitalizmu dokázalo oslabiť mocných, existovali by v súčasnosti? Nepočúvame z každej strany ako stredná vrstva zaniká? Dookola celé roky počúvame ako stredná vrstva mizne a pritom stále ideme ďalej v tomto móde do pekla.

Predstavme si fakt, že stredná vrstva zanikne. Bude existovať nejaké zanedbateľné ani nie percento ľudí, ktorí budú vlastniť všetko a všetkých. Táto veta je v rozpore s tým, čo kladie za svoje hodnoty demokracia. Skutočnou hodnotou nie sú potlačené papiere vo vašej peňaženke, nie sú ani virtuálne čísla v aplikácii banky vo vašom smartfóne a myslím, že ani zlaté tehličky pána Kičuru. To sú hodnoty, ktoré nastavuje kapitalizmus+demokracia. Fúzia týchto dvoch ideológií je výsledkom mocných, aby ľudia žili v sebaklame, že sú slobodní, že majú práva, ale zároveň, aby fungovanie sveta ostalo v rukách tých, ktorých nevidíme, nevolíme, nepoznáme. Mohli by sme o demokracii a kapitalizme filozofovať aj v globálnom merítku, ale záujem budeme sústreďovať na Slovensko a jeho podobu demokracie. Problému vzájomnej prepojenosti, globálnosti, sa môžeme venovať v inej stati.

Existujeme v tomto štátnom zriadení viac ako 30 rokov – to nie je zanedbateľná doba. Keby sme sa bavili o socializme, bolo by už po polčase samotnej existencie. Demokraciu nemožno definovať všeobecne platnou formuláciou. Koľko vedcov sa zaujíma o demokraciu, toľko definícií by sme mohli nájsť. Každý z nás si môže sám odpovedať na otázku, čo vníma pod týmto vágnym pojmom. Je vnímam demokraciu ako „začarovaný kruh anarchie“ alebo aj menej explicitne ako „vládu rozumu a slobodného konania, ktorým nezasahujem do nikoho iného slobody“. Dnes je pravdivá len tá prvá definícia, ku ktorej by sme mohli ešte nabaliť aj definíciu „vláda oligarchov a nimi riadenými bábkami“. Tá druhá je pravdepodobne len akýmsi pomyselným cieľom. Otázka znie, či nadobúdame pocit, že tam smerujeme? Pokiaľ nedokážeme odpovedať na túto otázku jednoznačným súhlasom, tak v tom prípade nevyvíjame našu demokraciu.

Dnešná slovenská politika je o presadzovaní ideologických cieľov rôznych záujmových skupín (veľmi pekne definované), ktoré pretlačili svojich zastupiteľov na kandidátke OĽaNO. Určite by sa v politologickom priestore mali pevne stanoviť potrebné faktory, ktoré musí štát ako komponent systému spĺňať pre nadobudnutie statusu demokracia. Dnes môže znásilňovať v názve termín demokracia aj Konžská demokratická republika, za ktorou v indexe demokracie je už iba na poslednej priečke KĽDR (Kórejská ľudovodemokratická republika). Odbočili sme od nášho Slovenska…

Kam sme sa posunuli a kam sme sa teoreticky posunúť mohli, keby nejestvovala moc v rukách Mečiara, Mečiara II. a Mečiara III.? Každý Mečiar má svoje špecifikum, ktoré je determinované dobou. Každý z týchto prďúsov a tárajov oklamal obyvateľov tohto územia iným spôsobom, aby uzurpoval moc do svojich špinavých rúk. Žiadne z týchto špinavých rúk nebude svoju moc deliť medzi seba a komunálnu politiku. Decentralizácia moci je pre predstaviteľov výkonnej moci tabu a je to logické. V politike ide o získanie moci – nepôjdete ako politik hlavou proti múru. Niekedy nadobúdam pocit, že by sme potrebovali svojho Ch. De Gaulla a nie tieto polorozpadnuté šľapky, ktoré sa nám núkajú na rôznych kandidátkach.

V dnešných dňoch je komunálna/regionálna politika len prostitútkou, na ktorú sú hádzané všetky ťarchy pandémie. Popravde, ako môže vnímať problémy obyvateľov mesta na strednom Slovensku niekto, kto celý život žije v Bratislave? Zvolenská kaviareň je iná ako tá bratislavská a to je to v poriadku. Decentralizácia výkonnej moci (tak, aby nebola kontraproduktívna ako je tomu dnes) v našom štáte môže mať rôzne podobizne. Niekedy sa stačí len zamyslieť a uvedomiť si skutočnosť, že štátna moc je len a len v rukách ľudí. Musíme nájsť spoločnú víziu tohto územia, za ktoré sme celé storočia bojovali. Presadili sme svoju štátnosť, svoju slovenskú identitu a teraz necháme našu krásnu krajinu a budúcnosť v rukách Mečiarov?

Teraz najčítanejšie