Denník N

Kto všetko je proti súdnej mape a prečo. Časť prvá – Krajniakov rezort

 Úvodom sa krátko pristavím pri propagačnom videu z okrúhleho stola k téme súdnej mapy, ktoré je zverejnené na facebookovom profile Ministerstva spravodlivosti SR. Video neobsahuje žiadne kritické vyjadrenia k súdnej mape. Okrajovo pripomínam, že tento facebookový profil  je spravovaný z verejných peňazí. Za verejné peniaze daňových poplatníkov tohto štátu je tak možné vzhliadnuť krátke video, ktoré pokiaľ by bolo zverejnené v komerčnej sfére, bolo by zrejme spôsobilé naplniť znaky klamlivej reklamy. Takže to skrátim, občania tohto štátu si zaplatili video, ktoré ich neinformuje objektívne.

Z tohto dôvodu sme ponúkli krátke video na našej komunikačnej platforme sudnamoc.sk, prístupné z https://sudnamoc.sk/zostrih-zaznam-diskusie-1-bloku-online-okruhleho-stola-ms-sr-23-2-2021/, z ktorého sa dozviete, že zástupcovia CEPEJ ( Európska komisia pre efektívnu justíciu) potvrdili, že  konkrétna podoba súdnej mapy nie je ich dielom , a že téma megasúdov je už  vývojom a myslením prekonaná. V nadväznosti na to sa zdá nepochopiteľné, prečo sa kartou megasúdov  a megaobvodov Ministerstvo spravodlivosti SR stále oháňa.

Presuniem sa k zástupcom  Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska. Z vyjadrení týchto osôb sme sa dozvedeli, že naposledy bolo Slovensko rozdelené na tri makroregióny za komunistov, že centralistický prístup, ktorým sa nová súdna mapa spravuje, nezodpovedá požiadavkám regionálneho rozvoja a politiky. Rovnako sme zistili, že aj zástupcovia miest a obcí boli z diskusie o príprave návrhu  súdnej mapy vynechaní.

Toľko na zahriatie. V tomto a ďalších blogoch sa budem venovať stručnému obsahu pripomienok k návrhu zákona o súdnej mape podaných ministerstvami a inými subjektami.  Uvádzam, že pripomienky k návrhu zákona podalo Ministerstvo financií SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo hospodárstva SR,  Úrad vlády SR, Národná banka Slovenska, Právnická fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach, Združenie miest a obcí Slovenska, Klub 500, Notárska komora Slovenskej republiky, Úrad komisára pre deti, Slovenská advokátska komora, Generálna prokuratúra SR, Hlavné mesto Bratislava, Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Trenčiansky samosprávny kraj, Súdna rada SR, súdy, obce, verejnosť a iní. Tento výpočet nie je finálny.

Začnem prehľadom zásadných pripomienok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, citujem z vybraných častí a z verejne prístupného portálu www.slov-lex.sk:

Zásadne nesúhlasím so znížením počtu súdov s kauzálnou príslušnosťou pre pracovnoprávne spory (z doterajších 8 súdov na 5 súdov).  Poznamenávam, že všeobecná argumentácia, že občan (zamestnanec) potrebuje súd iba raz za život neobstojí a to z dôvodu, že zamestnanec má právo napríklad nazerať do spisov, chodiť na súd ako svedok a pod.

Podľa § 137 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce občianskou povinnosťou je o.i. činnosť svedka, či osôb predvolaných na konanie na súde. Ide o prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný pracovný čas bez náhrady mzdy. Ide o čas, ktorý zamestnanec strávi nielen pri príslušnej činnosti na súde, ale aj počas cesty k výkonu tejto povinnosti a cesty späť na pracovisko. Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu sa tento čas neúmerne predĺži, čo bude mať dopad na trvanie uvedenej prekážky v práci a z toho dôvodu sa predĺži neprítomnosť zamestnanca v práci, čím sa zvýšia aj náklady zamestnávateľa napríklad pri zabezpečení zastupovania zamestnanca počas jeho neprítomnosti v práci.

Cieľom predkladaného návrhu je „reforma súdnej mapy“, ktorá však v navrhovanom znení nenaplní deklarované ciele v časti starostlivosti súdu o maloletých. Špecializáciu súdov v rodinnej agende nie je možné dosiahnuť tým, že sa zníži dostupnosť súdu pre deti, rodičov/náhradných rodičov, žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť a zúži sa priestor na prácu s rodičmi v konaniach, ktoré majú napr. základ v rodičovskom konflikte.

Znalosť situácie rodín Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oprávňuje ku konštatovaniu, že akékoľvek zvyšovanie vzdialenosti a aj tie najmenšie prekážky v dostupnosti súdu pre strany v konaní (deti, rodičov, náhradných rodičov – aktuálnych alebo navrhovateľov atď.), či svedkov, budú mať za následok celkové zníženie očakávaného efektu špecializácie rodinnej agendy. Zvyšovanie vzdialenosti súdu od miesta bydliska je výrazným rizikom pre efektivitu samotných konaní.  Dostupnosť (a to aj finančná) je pre strany konania v tejto agende (možno na rozdiel od iných agend) vzhľadom na jej špecifiká zásadná

Zásadne žiadam v súvislosti s uplatnenou zásadnou pripomienkou týkajúcou sa komplexnej reformy inštitútu tzv. kolízneho opatrovníctva v analýze vybraných vplyvov (analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu) zohľadniť neplánovaný finančný vplyv súvisiaci so zabezpečením výkonu funkcie kolízneho opatrovníka (personálne výdavky, doprava).

Predkladaný návrh neobsahuje žiadne návrhy na zabezpečenie zastupovania detí v konaniach, t. j. na zabezpečenie vykonávania funkcie kolízneho opatrovníka a ani žiadne zmeny v samotnom inštitúte kolízneho opatrovníctva. Aktuálna podoba inštitútu tzv. kolízneho opatrovníctva v nezmenenej podobe existuje v zásade od polovice minulého storočia a je prenášaná z jednej právnej úpravy do ďalšej.

Počet detí, ktorým bolo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovené za kolízneho opatrovníka: Rok/ počet detí: v roku 2019 to bolo 64448 detí; v roku 2018 to bolo 61263 detí; v roku 2017 to bolo 58066 detí; v roku 2016 to bolo 54920 detí; v roku 2015 sa jednalo o 52 354 detí.-          Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ročné štatistické výkazy.

Pokračujem zásadnými pripomienkami Úradu komisára pre deti, vyberám (opäť zdroj www.slov-lex.sk):

Materiál je založený na elektronizácii justície. Avšak  návrh nezohľadnil reálne pokrytie Slovenskej republiky internetom,  ani skutočnosť aké percento obyvateľov Slovenskej republiky je schopné s internetom pracovať a v neposlednom rade vôbec nezohľadňuje možnosť prístupu obyčajného občana do systému elektronického spisuopätovne nezohľadňuje už vyššie spomínanú masu účastníkov zo znevýhodneného sociálneho prostredia.

Takto by boli uvedení účastníci konania v každom jednom prípade nútení nechať sa zastupovať advokátom, čo bude spôsobovať ďalšie dodatočné finančné náklady spojené so súdnym konaním, na ktoré tieto skupiny obyvateľstva nemajú prostriedky. Z týchto dôvodov by bolo významne oslabené ústavné právo na súdnu ochranu značnej časti tejto časti obyvateľstva, čo by sa dalo vyhodnotiť aj ako apartheidný prístup. Okrem toho nie je povinnosťou občana vlastniť PC, mať internet ani ovládať digitálne technológie.

Redukovanie krajských súdov bude mať negatívny vplyv na dostupnosť účastníkov konania, ktorými sú sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva.  Títo účastníci spravidla nevlastnia automobil; budú preto nútení cestovať zo vzdialených lokalít, niekedy aj viackrát prestupovať,  prenocovať v hoteli, čo je náročné predovšetkým finančne a tiež časovo. Tiež im vzniknú dodatočné náklady na cestovné a nocľažné  advokátov.

Tzv. „poručenecká agenda“ je agendou, kde sa konanie o dieťati  vedie v podstate do jeho dospelosti  resp. aj po dosiahnutí dospelosti, teda sa konania opakujú, títo účastníci teda v žiadnom prípade nechodia na súd „priemerne raz za „život“. Toto materiál neberie do úvahy.

Pokračovanie v ďalšom blogu.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.