Denník N

Marta a Hana tvoria dvojicu už viac ako štyri roky

Marta a Hana tvoria BUDDY dvojicu už viac ako štyri roky. Marta hľadala cestu pre zmysluplné trávenie svojho voľného času, v rámci ktorého by zároveň pomáhala niekomu, kto to potrebuje. Na spoločnom víkende s deťmi z centier spoznala Hanu. Tá sa dnes aj vďaka ich dôvernému a nezištnému vzťahu posúva vo svojom živote. Po odchode z centra sa osamostatnila a uvažuje nad štúdiom na vysokej škole. Ako sama hovorí, v budúcnosti by chcela tiež pomáhať iným.

Hana, ako najradšej tráviš čas s Martou?  
H: Mne sa páči, že keď sa stretneme, zvykneme si ísť niekam sadnúť a hlavne spolu o hocičom kecáme. Hovoríme o tom, čo ma trápi alebo ak potrebujem s niečím poradiť, pomôcť. Ale hlavné je, že sme spolu a že sa mám s kým rozprávať. To je podľa mňa najdôležitejšie.

V  čom sú tie rozhovory iné oproti tým, ktoré bežne mávaš s ľuďmi?  
H: S inými ľuďmi sa nerozprávam tak otvorene ako s Martou. Viem, že jej môžem veriť. Rovnako viem, že ak mi v niečom poradila a ja som to podľa jej rady spravila, vždy to dobre dopadlo.

Kedy si zistila, že jej môžeš veriť? Asi to nebolo od prvého dňa. 
H: Neviem presne, vyvíjalo sa to postupne. Napríklad ak sa dohodneme, že sa vtedy a vtedy stretneme, nezruší to, dá sa na ňu spoľahnúť. A môžem jej veriť aj kvôli tomu, že ak jej o niečom poviem, tak to vždy zostane medzi nami.

Marta, aký a spoločný zážitok si najviac pamätáš?  
M: Fúha! Stále si pamätám, ako sme sa stretli na našom spoločnom víkende. To bolo nezabudnuteľné. A potom máme spoločné zážitky, keď sme sa boli len tak prejsť, na káve, ale dokonca sme raz boli aj na motorkách. A skúsili sme aj lezenie na steny, tam sme sa dobre zabavili.

Keď hovoríš o prvom stretnutí, čo ste tam zažili?  
M: Hana tam bola ešte s ďalšou kamarátkou, s ktorou ma zoznámili skôr. Ale dali sme sa do reči s Hanou a zistili sme, že máme spoločných veľa vecí a koordinátorky tiež usúdili, že si rozumieme a mohli by sme vytvoriť BUDDY dvojicu.
H: Celý čas, ktorý sme tam boli, sme sa spolu rozprávali. Spoznali sme aj iných ľudí, ale vždy sme sa našli a pokračovali tam, kde sme skončili.

Hana, čo ťa presvedčilo ísť do BUDDY programu?   
H: Dostala som hlavne možnosť stretnúť sa s iným človekom a spoznať sa s ním. A možnosť získať kamaráta. To je to najdôležitejšie, prečo som do toho išla.

A  Marta, prečo si sa rozhodla byť dobrovoľníčkou? 
M: Už dlho som hľadala nejaký projekt, do ktorého by som sa mohla zapojiť, ale vedela som, že dať niekde len peniaze je krátkodobé riešenie. Je super prispieť na charitu alebo nejakej organizácii, ale podľa mňa je nezaplatiteľné, keď dá človek čas. Tak isto ako rodičia, keď kúpia dieťaťu darček, tak sa s ním zahrá, ale časom to opadne a aj zabudne na to, že niečo dostalo. Ale keď ten rodič strávi s dieťaťom čas, stačí len polovicu dňa, tak dieťa na to spomína celý život. Keď som sa úplnou náhodou preklikala na BUDDY blog a prečítala som si, o čom to je, tak som sa úplne nadchla. Hneď som vyplnila formulár a prihlásila sa.

Prihlásila si sa hneď, ako si si prečítala blog? 
M: Áno. Pretože tá myšlienka sa mi veľmi páči a som s ňou veľmi stotožnená.

Hana, pre teba to bola možnosť niekoho spoznať. Chcela si zažiť aj niečo iné, či stačilo ti len to, že môžeš spoznať niekoho nového? 
H: Nie že by som nemala kamarátov. Ale vedela som, že keď na spoločnom víkende niekoho spoznám, bude to starší človek ako ja, niekto skúsenejší. Niekto, kto sa vie pozrieť na môj problém alebo život z iného uhla pohľadu. Pre mňa bolo najdôležitejšie niekoho spoznať a mať pocit, že sa náš vzťah bude dobre vyvíjať, že mi to proste niečo dá. Nevedela som, že čo, ale nechcela som tomu zatvárať dvere a som veľmi rada, že sme sa spoznali.

A  čo ti váš vzťah dal?  
H: Hlavne to, čo Marta teraz spomenula, že mi venuje čas. Je to super, ak sa dohodneme a spolu strávime voľný deň alebo víkend. Mne sa páči, keď naše stretnutie iniciuje Marta a povie mi, poďme spolu vybehnúť von. Je úžasný pocit, ak má niekto záujem sa so mnou stretnúť a venovať sa mi. Pri Marte môžem byť úprimná, nie že by som pri iných nemohla, ale pri nej môžem proste hocičo povedať. A keď jej niečo poviem, tak nie ako niektorí ľudia, že mi odvrknú alebo nemajú mi na to čo povedať. Marta ma proste chytí a bude sa so mnou o všetkom baviť. Vždy mi povie svoj pohľad, svoju skúsenosť, alebo mi poradí, ako by som to mohla spraviť. Nepovie mi úplne jeden názor, ale dá mi viacero možností a to je na tom veľmi dobré, mám otvorených viacero dverí.

Vďaka čomu je to tak? 
M: Snažím sa Hane čo najviac pomôcť a viem, že nestačí len povedať „ Sprav to takto“. Chcem, aby prišla na to, ako si vyberať, ako sa rozhodovať, preto sa jej snažím dať vlastnú skúsenosť. Ale nehovorím jej, čo má robiť. Chcem, aby sama prišla na to, čo je správne. Možnože sa občas pomýli.  Ale z toho sa najlepšie učí, no zároveň sa snažím, aby sa mýlila čo najmenej.

Ak sa pomýli, ako to spoločne zvládate? 
M: Snažíme sa problém vyriešiť. Boli situácie, kedy sme ho museli začať riešiť hneď. Jednoducho ho neodkladať a vyriešiť ho.
H: Hej, ale to je dobre, lebo ja som aj taká, že občas potrebujem, aby ma niekto v úvodzovkách potlačil. Potom mám dobrý pocit, že som to spravila.  Keď mi to povie niekto, kto ma má rád alebo s kým mám pekný vzťah, tak viem, že to je myslené v dobrom. A asi to naozaj mám spraviť. Ja som za to rada, lebo občas potrebujem nakopnúť.

Čo máš na Marte najradšej?
H: Úplne naj? Celú jej povahu. To, že vie hneď reagovať, keď niečo poviem. To, že keď sa stretneme a začneme sa dohadovať, že kam by sme šli a čo by sme robili, vždy má nejaký nápad.

A  čo máš ty, Marta, najradšej na Hane?  
M: Že sa snaží. Určite to, že počúva a snaží sa premýšľať o veciach, ktoré jej človek povie a že chápe, že je to v dobrom, aj keď jej to nie vždy vyhovuje. Aj keď to nie je najpohodlnejšia cesta, ale uvažuje o tom, čo je správne a nevzdáva sa.
H: Keď mi Marta v niečom radí, tak nie vždy to musí byť niečo, s čím súhlasím. Aby som sa do niečoho pustila, niekedy mi v tom bráni lenivosť.
M: A potom príde otázka, či už je to vyriešené.
H:  Keď mi Marta v niečom pomáha, tak potom aj chce vedieť, ako to dopadlo, nenechá to len tak, že „Okej, povedala som ti, poradila“. Ale spýta sa ma „Ako ďalej? Čo si vyriešila? Ako to dopadlo?“ Je super, že sa zaujíma aj o riešenie môjho problému.

Čo sa zmenilo v tvojom živote odkedy sa s Martou poznáš?  
H: Doteraz som sa pozerala na veci z viacerých uhlov, ale keď prišla Marta, dostala som ďalší smer, ďalšie otvorené dvere, že „aha okej, je tu aj takáto možnosť.“ Je to pohľad, ktorý by som bez nej nemala. Cítim, že aj ona mi dôveruje. Veď ak by nie, tak mi nerozpráva svoje názory a nesnaží sa mi vždy poradiť.

Keby si sa teraz rozprávala s iným dievčaťom z domova, ktoré by zvažovalo, či sa zapojiť do programu BUDDY alebo nie, čo by si jej odporučila? 
H: Mám tú možnosť, lebo mám mladšiu sestru a odkedy mám BUDDY Martu a vie o nej, tak odvtedy chce aj ona svoju BUDDY kamarátku. Vždy som jej hovorila, že je to super a snažíme sa, aby niekoho mala. Takže áno, určite by som jej povedala nech do toho ide kvôli tomu, že môže mať pekný vzťah. Ak sa bude dobre vyvíjať, tak má možnosť, že môže niekomu dôverovať, že nebude na niektoré veci sama. Že sa má s kým poradiť, s kým stretnúť a vyriešiť problémy, ak dáke budú alebo si spraviť pekný deň.

Čo ťa Marta naučila o tebe samej alebo čo si sa vďaka vášmu vzťahu naučila? 
H: Sú veci z minulosti, ktoré ma trápia a neviem sa ich zbaviť a vždy som si myslela, že ma budú stále trápiť. Ale pri Marte som zistila, že sa ich viem zbaviť, že sa im dá dať stopka. Poviem si „Dobre, stalo sa“ a že ich môžem brať s rezervou. Naučila som sa mať od niektorých vecí zdravý odstup, čo je super.

Marta, čo si sa ty naučila vďaka vášmu vzťahu?  
M: Sama sa učím vytrvalosti, ísť krôčik po krôčiku. Stačí malá chvíľa byť spolu. Keď sa tých chvíľ nazbiera viacero za sebou, tak ako celok vytvoria pekný príbeh. Len netreba prestať, musíme náš vzťah stále udržiavať a pracovať na ňom.

Hana, odkedy sa poznáte, čo akú najväčšiu životnú krízu si zažila?  
H:  Pred chvíľkou som si spomenula na to, čo ma trápilo. Týkalo sa to mojej mamy. Bola to pre mňa dôležitá vec a Marta mi pomohla nájsť zdravý odstup, aby som neničila samú seba. To bolo pre mňa najdôležitejšie, ale zároveň to bola výzva. Mohla som vtedy prísť za Martou a zveriť sa jej.

Marta, vďaka čomu Hana zvládla ťažké životné situácie? 
M: Hlavne chce. Lebo človeku sa nedá pomôcť, keď nechce. Neviem, či to je ovplyvnené našim vzťahom, ale možno aj tým, že už dospela. Ale to je prirodzené. Je to super, že je zodpovednejšia a aj dospelejšia. Keď jej niečo vysvetľujem, tak odpovedá „Áno, áno, viem, viem, viem.“

Hana, aké je tvoje najodvážnejšie prianie alebo sen do budúcnosti?  
H: Mám veľa prianí. V blízkej budúcnosti by som si želela dostať sa na vysokú školu. Chcela by som sa osamostatniť a naučiť sa byť samostatná. A potom získať dobrú prácu. Rozmýšľala som nad psychológiou, lebo strednú mám v odbore ochrana osôb a majetku, chcela by som to spojiť a možno v budúcnosti vypomáhať v policajnom zbore. Skončiť psychológiu a potom sa možno rozprávať s problémovými ľuďmi. Uvidíme, ako to dopadne. Chcela by som pomáhať ľuďom.

A  akú rolu v tvojich snoch zohráva Marta? 
H: Viem, že ma bude podporovať. Dnes som ako prvú alebo druhú otázku od nej dostala: „Poslala si prihlášku?“

Pociťuješ, že vďaka vzťahu s Martou sa sama meníš?  
H:  Určite si všímam, že sa snažím byť zodpovednejšia a nezabúdať, ale určite potrebujem,  aby mi niekto občas moje povinnosti pripomenul.
M: Keď sme sa spoznali, mala Hana 16 rokov, alebo tesne pred 16-timi narodeninami. Odkedy sa poznáme, tak sa dosť zmenila. Ale je to aj tým, že dospela. Ale niekedy ma sama prekvapí a odpovie „Áno, áno, všetko vybavené.“

Marta, aké želanie by si dala Hana do budúcnosti? 
M: Aby bola sebestačná.

Čo bola pre teba najväčšia výzva ako pre BUDDY dobrovoľníčku?  
M:  Aby mala vo mne dôveru, aby si nemyslela, že som tam, lebo musím. Alebo že je to moja povinnosť.  Som tu pre ňu preto, lebo s ňou chcem byť. Zapojenie do programu BUDDY mi dalo zmysel života. Mám dobrý pocit, že sa venujem niečomu zmysluplnému.

Čo by si povedala ľudom, ktorí sa zvažujú tiež prihlásiť?  
M: Aby si to dobre rozmysleli, lebo nie je to na týždeň, ani na mesiac. Aby boli pripravení, že to bude na dlhú dobu. Pokiaľ sú rozhodnutí, ochotní obetovať svoj čas a sú pripravení budovať vzťah a niekomu pomáhať, tak nech do toho idú.


Marta je skutočný človek a skutočná BUDDY dobrovoľníčka. Hana je dieťa, ktoré naozaj vyrastá v inštitucionalizovanej starostlivosti. Iba jej meno sme pre účel tohto článku zmenili. Snažíme sa tak uchovať jej súkromie a identitu. Všetky emócie a radosti tejto BUDDY dvojice sú však autentické a naozajstné :)

Názory dobrovoľníka a dieťaťa vyjadrené v článku sú kvôli autenticite uvedené v originálnom znení a nemusia byť vždy v súlade s postojom občianského združenia PRO VIDA.

Program BUDDY spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, aby mali lepšiu šancu na dôstojný život.

Dajte jednému dieťaťu dlhodobo a pravideľne svoj čas a staňte sa aj Vy BUDDY dobrovoľníkom.  Ak nemáte čas, pošlite nám príspevok a my nájdeme tých, ktorí deťom z detských domovov dajú svoj čas.

Prečítajte si aj ostatné články na špecifické témy detí z detských a iných domovov.

Teraz najčítanejšie

spájame deti z detských domovov s dobrovoľními a učíme dospelých rozumieť deťom

BUDDY

Odborní psychológovia a pedagógovia v spolupráci s programom BUDDY publikujú príspevky o rôznych situáciách vo vzťahu dospelý - dieťa. Vo svojich textoch vždy poskytujú jednoduché komunikačné riešenia tak, aby bol dospelý pre dieťa dobrým mentorom. Program BUDDY spája deti z detských domovov s vyškolenými dobrovoľníkmi a pomáha im vytvoriť dôverný a dlhotrvajúci vzťah. Dobrovoľník sa učí trpezlivosti a pokore. Deti dostávajú pozornosť, pozitívny vzor a podporu bez predsudkov. BUDDY tak deťom dáva lepšiu šancu na dôstojný život. Spoločnosti zasa prináša príležitosť mať menej detí na ulici, keďže cieľom programu je, aby každé dieťa, ktoré odíde z domova a bolo v programe BUDDY, malo prácu a bývanie. Najdlhší vzťah má 11 rokov. Projekt vznikol v roku 2006.