Denník N

Škľabí sa na nás krutá tvár spravodlivosti ?

Pri reakcii na smrť kolegu advokáta vo väzbe, som odkázaná na informácie, ktoré boli medializované, a teda ich ani sama nepovažujem v tejto chvíli za dostatočne preukázané.

Aby bolo jasno, štát, ktorý dbá na svoje demokratické zdravie a dobrú  kondíciu musí vyvodzovať zodpovednosť voči osobám, ktoré páchajú činy, ktoré štát považuje za trestné, medzi ne patrí aj korupcia.

Ani o tom niet pochýb, že prísnejší meter musí byť použitý na tých, ktorí majú to privilégium a  bola im zverená úloha dohľadu nad riadnym fungovaním štátu, dodržiavaním zákonov a ich spravodlivou aplikáciou v praxi.

A nejde o len to, že zomrel ďalší človek vo väzbe, kolega advokát, obvinený z korupcie, nakoľko nebolo možné mu včas poskytnúť adekvátnu liečbu -pripojením na pľúcnu ventiláciu.

Podľa toho, čo sa dozvedáme z médií o situácii v našich nemocniciach, sa do takejto bezvýchodiskovej situácie dostane alebo už dostalo a dostáva, žiaľ, asi viacero občanov tohto štátu. Lôžok s ventilátormi nie je dostatok. Na účely tohto blogu si odpustím odbočku k otázke zodpovednosti príslušných osôb manažujúcich zvládnutie koronakrízy.

Ak je pravda, čo uviedli k tejto téme médiá, na celej veci ma najviac zarazilo, ako právnici narábali s inštrumentami práva v situácii, kedy bolo takmer jasné, že človek vo väzenskej nemocnici kovidu podľahne.

Po desaťročiach bezzubej, krívajúcej a poloslepej spravodlivosti, ktorú sme na Slovensku praktikovali a inštrumenty práva používali veľmi selektívne, máme súhlasiť s jej prerodom na krutú a bezcitnú beštiu.

Spravodlivosť a neľudská bezohľadnosť, bezcitnosť až cynizmus, nejdú dohromady. Právo má byť nástrojom, ktorého použitie má a musí slúžiť jedinému cieľu a tým je spravodlivosť. Nie krutá pomsta, týranie, mučenie a neľudské zaobchádzanie.

Ak je výsledkom použitia práva, že manželka a blízki zomierajúceho manžela, syna a otca, zásahom štátu dlhodobo odlúčeného od rodiny, nemajú právo na informácie o jeho zdravotnom stave, len pre formálny právny nedostatok, ktorým je chýbajúce notárske splnomocnenie, možno konštatovať, že ten, kto s inštrumentmi práva narábal, sa minul cieľa.

Právo bolo zneužité.

Ak je pravdou, že právnik dohliadajúci nad zákonným priebehom vyšetrovania, neumožnil osobe vo väzbe, aby takéto splnomocnenie vystavila, pretože neumožnil kontakt s notárom, opäť sme boli svedkami neobratného a krutého narábania s nástrojmi práva.

Advokát vzatý do väzby, trestne stíhaný, na ktorého sa stále vzťahuje prezumpcia neviny, mohol mať rôzne záväzky a povinnosti vo svojej kancelárii, voči rodine a inde, ktorých plnenie bolo v záujme iných osôb, ktoré podľa našich zákonov trestným stíhaním páchateľa majú  byť dotknuté čo najmenej. Pretože za spáchanie trestného činu a jeho dôsledky má byť potrestaný páchateľ, nie jeho široké okolie.

V tejto situácii mohlo notársky overené splnomocnenie pomôcť riešiť situácie a možné nespravodlivé dôsledky iných ľudí, nie podozrivého páchateľa trestného činu. Toto advokátovi, podľa medializovaných informácií, osobami, ktoré boli na to oprávnené umožnené nebolo. Použili inštrument práva, tak ako použije chirurg nôž. Zarezali.

Či na ochranu, alebo zneškodnenie, zákonnosti a spravodlivosti, si zodpovie každý sám.

Dobre, ak aj nejestvovalo notárom overené plnomocenstvo. Je ľudsky akceptovateľné v 21. storočí, v údajne civilizovanej spoločnosti, aby rigidné trvanie na dodržaní formy, malo prednosť pred súcitom k manželke, ktorá len chcela informácie o zdravotnom stave svojho manžela ? ( Kolegovia ma upozornili, že manželia majú právo na informácie o vzájomnom zdravotnom stave aj bez splnomocnenia, iba ak by si to chorý manžel výslovne neželal, čo asi nebol tento prípad.)

Čo také hrozne protiprávne by sa stalo, aký záujem by sa ohrozil, keby sa v otázke zdravotného stavu manžela urobila výnimka !

Pevne verím, a dúfam, že podrobnosti, ktoré sme sa o prípade doposiaľ dozvedeli z médií, sa nepreukážu ako pravdivé.

Ak áno, môže sa zdať, že  jemné inštrumenty práva, ako chirurgické nože, nie sú v precíznych a jemných rukách chirurgov, ale skôr  v neobratných rukách (každého asi napadne iné prirovnanie  koho).

Záverom odkaz pre všetkých, ktorí s právom narábame, pri aplikácii myslime na to, že či by sme ho  použili rovnakým spôsobom na seba a svojich blízkych, mohlo by nás to naučiť zaobchádzať s ním správne.

Opäť musím, ako právnik skonštatovať, že ma fackuje hanba.

P.S. Odkaz aj pre tých, ktorí hejtovali advokátsku komoru, keď chcela, aby aj advokáti boli zaradení medzi ostatné právnické profesie, pri očkovaní, ako kritická infraštruktúra (lebo áno, komora reagovala na to, že tam mali byť zaradené len niektoré právnické profesie  a advokáti nie, komora neiniciovala vytváranie iného poradovníka).

Na pojednávania, na výsluchy sa človek podľa opatrení vlády môže dostaviť aj bez preukázania sa testom. Advokát pri svojej práci v podstate koluje – stretne sa s klientom, ide na políciu, tam sa stretne s ďalšími ľuďmi, ide na poštu, ide na súd, ide do väzby. Zosnulý advokát sa nakazil vo väzbe, pri účasti na úkone pred súdom v Justičnom paláci, od iného obvineného. Kto sa mal o jeho bezpečnosť postarať ? Sám to urobiť nemohol.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..