Denník N

C. S. Lewis: Zázraky (Čitateľský denník 14/2021)

„Dopustili bychom se velké chyby, kdybychom si představovali, že křesťanství někdy zamýšlelo rozptýlit úžas, ba dokonce hrůzu z vnímání vlastní nicotnosti, kterou zakoušíme, přemýšlime-li o povaze věcí. Křesťanství přišlo, aby tento pocit umocnilo.

Bez tohoto vnímání není žádné náboženství. Nejeden člověk vychovaný v ovzduší jalového vyznávání určité mělké formy křesťanství může po prostudovaní astronomie, kdy si uvědomí, jak majestátně lhostejná je k člověku většina skutečného světa, opustit své náboženství a zároveň prožívat svou první nefalšovanou náboženskou zkušenost.

Křesťanství nezahrnuje víru, že všechny věci byly učiněny pro člověka. Zahrnuje víru, že Bůh lidi miluje, že se pro jejich spásu stal člověkem a zemřel. Až dosud se mi nepodařilo pochopit, jak to, co víme o velikosti vesmíru (a lidé se o ní dozvídají od doby Ptolemaiovy), ovlivňuje důvěryhodnost křesťanství, ať už k horšímu, či k lepšímu.“

Neviem, čo to o mne vypovedá, ale počujúc slovo zázraky sa mi ako prvé vybaví rovnomenný gvašový comics od Kurta Busieka a Alexa Rossa pojednávajúci o pohľade bežného človeka na superhrdinov vyčínajúcich v osemdesiatkovom New Yorku. C. S. Lewis sa, samozrejme, venuje trocha iným zázrakom — tým biblickým.

Zázraky otvára ujasnením základných pojmov a problematikou myslenia samotného. Je to síce tá najzložitejšia a najmenej chrumkavá časť knihy, ale na úvod veľmi vhodná. Rozdiely medzi naturalizmom a supranaturalizmom nie sú zjavné každému, a pre pochopenie tohto diela ich budete potrebovať počuť. Podobne, ako v svojej známejšej knihe K jádru křesťanství, aj tu teda pán profesor systematicky postupuje od všeobecnej filozofie smerom ku konkrétnemu biblickému zjaveniu.

Načrtne problematiku dobra a zla, morálnych súdov, staro- a novozákonného jazyka, pravdepodobnosti, modlitby, prozreteľnosti i slobodnej vôle. Otázke zázrakov sa nevyhýba štýlom „zázrak je to, že slnečnicový kvietok sa otáča za slnkom“ ale priamo hovorí o narodení z panny, kráčaní po vode a nanebovstúpení ako o historických udalostiach.

A práve nanebovstúpenie mu slúži ako príklad zázraku, ktorý nám je už akosi nepríjemný — bol vari Kristus prvým kozmonautom v dejinách? Lewis tvrdí na doslovnom chápaní a vysvetľuje, akú má s týmto zázrakom spojitosť jazyk a kultúra (ak by Ježiš nevystúpil hore na nebo, ale dole do zeme, asi by z toho vznikla trocha iná teológia — to cíti aj úplný laik, že?). Poukazuje aj na to, že ľudia v minulosti neboli hlúpučkí ne-znalci prírodných zákonov, za akých ich zväčša pokladáme, ale že veľmi dobre vedeli, čo narušuje prirodzený kolobeh vecí, a čo nie.

Ako to je už u Lewisa zvykom, podáva svoje lingvisticko-historicko-filozofické úvahy dostatočne zrozumietľne aj pre bežného smrteľníka. Občas síce uletí nejakým smerom, ktorý sa mi zdá zbytočný alebo prekombinovaný, ale celkovo ide opäť o ďalší kúsok zlatého fondu kresťanskej apologetiky. Elegantnej a anti-triumfalistickej.

To mám rád.

C. S. Lewis: Zázraky
Návrat domů, 2014
240 strán
*
85 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete sledovať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.