Denník N

Šeptuchy liečia slovom

Šeptuchy sú napísané akoby v štýle magického realizmu. Aspoň mne to na mnohých miestach pripomínalo Sto rokov samoty. Je to však iba moja asociácia, a pre tých, ktorí knihu nečítali je nutné vysvetliť, že Šeptuchy sa neodohrávajú v bájnom latinsko-americkom Maconde, ale na pomedzí medzí Poľskom a Bieloruskom.

V kraji, ktorý spôsobom života jeho obyvateľov však v mnohom pripomína mystický svet Maconďanov. Priestor rustikálny, trocha zabudnutý, periféria, kde sa súčasnosť a modernosť pretláčajú do sveta povier, tradičnej religiozity a aj medicíny.

Dejová linka nie je až taká dominantná, no próza disponuje mnohými výnimočnými atribútmi. Autorka má skutočne jedinečný a krásny štýl písania. Jej próza je autentická a je až k neuvereniu, ako jej rozprávanie a opisy fungujú, ako podnecujú predstavivosť čitateľa, a pritom ho prikrmujú lahodnými myšlienkami a životnými múdrosťami, ktoré sa vlastne ako múdrosti netvária a ani nimi nechcú byť.

Alena Sabuchová má totiž jeden výnimočný dar. Je ním pozorovací talent a aj schopnosť unikátne zachytávať okamihy, videné, počuté, prežité a aj prečítané. V jej slovách potom ako čitateľ nachádzate tie stopy života, ako keď sa aj vaše osobné spomienky viažu na konkrétnu pieseň, pocit, vôňu alebo predmet.

Podobne ako keď si pamätáte, ako príjemne ste si oddýchli v babkiných duchnách, ako voňala nedeľa, keď sa starý otec pred obedom oholil, pamätáte si jedny konkrétne Vianoce alebo ten okamih, keď ste sa prvýkrát skutočne zaľúbili. Ten krátky film sa vám vždy spustí nevedome, nepotrebujete ho úmyselne a mechanicky rekonštruovať. Niekedy stačí že dostanete jednu konkrétnu spomienkovú esenciu.

Autorkin rukopis pôsobí upokojujúco. Je ako terapia slovom. Jej vety majú potenciál liečiť únavu zo sveta a aktuálneho diania. Sú ako slová a modlitby šeptané šeptuchami – ženami z Podlasia, ktoré vedia liečiť.

Alena Sabuchová: Šeptuchy, Artforum 2019

Teraz najčítanejšie