Denník N

Vstúpi 21. storočie do Prašiny?

Prašina sa aj v záverečnej časti trilógie s názvom Biela komnata ešte stále týči nad Prahou ako čierny útes uprostred oceána svetiel, blikajúcich reklám, cinkajúcich električiek a blikajúcich modrých obrazoviek. Šibeničný vrch je ešte stále útočiskom tých, pre ktorých je okolitý svet príliš veľký a nepokojný.

Prašina je skvelým príbehom o duálnom súboji. Na jednej strane svet pokroku, dynamiky a techniky, na druhej mikrokozmos pomalosti a starých časov pred zavedením elektriny. Nechýba jej ani typicky rozprávkový boj dobra a zla, pričom je veľmi relatívne, čo je vlastne tým dobrom, a čo zlom.

Týmto relativizmom sme aj my sami dennodenne konfrontovaní. Za ostatný rok dokonca ešte viac ako inokedy. Sme unavení z digitálneho sveta, v ktorom trávime pracovný a často aj súkromný život. Chýbajú nám prirodzené ľudské kontakty, snažíme sa utekať z home officov do prírody, do éteru bez zoomov a video meetingov.

Prašina je však napriek vyššie napísanému, knihou pre deti a mládež. Tí samozrejme nemusia dej chápať v tomto filozofickom podtexte. Im určite nie je adresovaná výčitka obyvateľa Prašiny: „Stále hovoríte o pokroku, a pritom ste stvorili svet, kde ste vy sami prestali čokoľvek znamenať. Dávno nikam nepatríte, o nikoho sa nezaujímate a nikto sa nezaujíma o vás. Vybudovali ste svet samoty a nezmyselnej, bezcieľnej práce. Zakrývate si oči, utiekate sa do neexistujúcich snov a nahovárate si, že ste to takto chceli“.

Toto je najmä apel autora, tridsiatnika – matematika a programátora, ktorý môže mať pochopiteľné pochybnosti o súčasnom svete. Napokon nie je v tom sám. Digitálny svet a sociálne siete doliehajú na nás všetkých, deti a mládež nevynímajúc. Aj preto možno nie je na škodu, keď sú aj detskí čitatelia, prostredníctvom dobrodružného príbehu, vystavení takýmto úvahám.

Vojtěch Matocha však na čitateľa nenalieha. Detský čitateľ si to vlastne ani nemusí všimnúť, pokojne môže ísť iba po príbehu a za dobrodružstvom. Trilógia v mnohom pripomína sériu, ktorú sme v 80. rokoch 20 storočia ako deti hltali pod názvom Alfred Hitchcock a Traja pátrači.

Teda ja som sa tak pri čítaní Prašiny cítil. V každej časti som sa akoby vrátil do detstva. Všetko sa točí okolo záhadného stroja dávneho vynálezcu Hanuša Nápravníka, ktorého vynález udržiava Prašinu Prašinou, teda miestom bez elektriny a bez elektromagnetického vlnenia. Ak sa stroj zastaví, prašinskými ulicami sa preženie dvadsiate prvé storočie.

Matocha Vojtěch: Prašina 3. Biela komnata, Artforum, 2021

Teraz najčítanejšie