Denník N

Tajomstvo, o ktorom sa pri zálohovaní nápojových obalov nehovorí

O necelý rok vojde do platnosti povinnosť zálohovať PET fľaše z nápojov. Do obchodu však bude možné odovzdať iba nepokrčenú fľašu s neporušeným kódom na naskenovanie. Inak systém fľašu síce príjme, ale peniaze nevráti. Čo bude novinka znamenať pre triedený zber?

Odpoveďou, ktorá sa najviac ponúka, je možno „prázdnejšie žlté kontajnery“. Zo skúseností zo zahraničia vyplýva, že zálohovanie prispieva k rýchlemu zvýšeniu podielu recyklácie nápojových PET fliaš, respektíve plechoviek. Podľa odhadov by sa z vyzbieraných obalov malo recyklovať až 90 % odpadu – envirorezort by chcel hranicu dosiahnuť v roku 2025. Dnes je to niečo vyše 60 %. Vo všetkých desiatich európskych krajinách, ktoré majú podobný systém, aký sa na Slovensku pripravuje, je miera recyklovania zálohovaných materiálov vyššia ako 85 %. Takto vyzbieraný plastový a kovový odpad by mal byť kvalitnejší a ľahšie recyklovateľný, ako ten, ktorý dnes bežne končí v žltých kontajneroch.

To by bola sama o sebe dobrá správa. Dnes sa totiž často stáva, že plastové fľaše v zberných nádobách zaberajú priveľa miesta – nie všetci sú zvyknutí, že ich treba pred odhodením stlačiť. Často tak dochádza k zberu menšieho množstva plastov, než na aký je kontajner určený.

Prázdny žltý kontajner: výhra alebo vlastný gól?

Prázdny žltý kontajner však nemusí byť jednoznačnou výhrou. Keď sa pozrieme, koľko percent tvoria nápojové PET fľaše a plechovky – teda obaly, pre ktoré bude čoskoro platiť zálohový systém – v hmotnosti obalov uvedených na trh, zistíme, že to nie je vysoké percento. V prípade plechoviek je to 1,2 % a v prípade PET fliaš 6,4 % . Náklady na zavedenie zálohového systému sú preto veľmi vysoké, v porovnaní s tým, o aké nízke percento z celkového odpadu ide.

PET fľaše a plechovky teda zďaleka nie sú jediné plasty, ktoré treba triediť. V plastových obaloch sú zabalené mnohé ďalšie produkty, na ktoré sa zálohový systém nebude vzťahovať. Pri tých môže klesnúť ochota ľudí triediť, a to napríklad už pre samotné nepohodlie, ktoré bude predstavovať ďalšia nádoba na odpad v byte. Systém – PET fľaše zvlášť, ostatné plasty zvlášť – môže v malom byte predstavovať problém.

Počiatočný zmätok pravdepodobne spôsobia aj na prvý pohľad protichodné odporúčania, či fľaše krčiť alebo nekrčiť. Nezálohované PET fľaše, napríklad od mlieka alebo oleja, nebudú mať kódy, pomocou ktorých by ich bolo možné odovzdať. Tie treba skrčiť a vyhodiť do žltého kontajnera. Na druhej strane, kód na skrčenej fľaši od minerálky skener nenačíta a do systému nevezme. Hoci sú peniaze zvyčajne silnou motiváciou pre osvojenie si aj komplikovanejších pravidiel, počiatočný neúspech jednotlivcov môže odradiť.

Zápas s plastmi pokračuje aj po zálohovaní

Systém zálohovania by mal pomôcť aj tomu, aby plastové fľaše či plechovky z nápojov nekončili ako voľne pohodený odpad v prírode. To je aj jeden z cieľov Ministerstva životného prostredia. Podľa prieskumov, ktoré sme uskutočnili v mestách a obciach na Slovensku, však medzi voľne pohodeným odpadom nie sú najčastejšie PET fľaše. Jednoznačne dominujú práve iné plastové odpady, ako napríklad obaly zo sladkostí či fólie. V mestách sú medzi top znečisťovateľmi prostredia aj cigaretové ohorky.

Zavedenie zálohovania plastov z nápojových obalov preto nestačí. Aj keď môže byť dobrým pomocníkom, zápas s plastmi pokračuje ďalej. Máme ešte rok na to, aby sa pravidlá upresnili a všetkým bolo jasné, ako s ktorým odpadom nakladať. Našou spoločnou úlohou je snažiť sa odpad tvoriť čím menej rozumným výberom produktov. Keď to však inak nejde, mali by sme odpad naďalej triediť, a to aj v tom prípade, že nám doma po zavedení zálohovania pribudne ďalší kôš.

Teraz najčítanejšie