Denník N

Príležitostná spolupráca a nespolupráca

Niekto svojím správaním a konaním sám pripravuje cestu návratu mafie. Keď už premiérovi nič nie je viac podozrivé, nech si všimne pochvaly ľudí, ktorí jeho hybridnú operáciu oceňujú. Hybridné vojny majú svojich pešiakov aj generálov.  S výložkami či bez výložiek. V opozícii a u nás žiaľ aj vo vládnej koalícii. Spolupracovníci si to musia premyslieť, či to stojí za to, využiť túto „príležitosť“.

 

Ešte, dúfam, nie je neskoro. Ale už sme zašli priďaleko. Veľmi si želám, aby sme sa ako európania pričinili o certifikáciu každej vakcíny. Aby sme benefity členstva v EÚ sprístupnili aj iným a nepredbiehali sa v rade. A aby sme sa správali ako obyvatelia spoločného domu EÚ solidárne a predvídateľne a nie ako jeho nájomníci odmietajúci platiť nájom a rešpektovať „domový poriadok“.

Nech sa z necertifikovanej vakcíny prestane robiť nástroj v hybridnej vojne a nech je „LEN“ liekom, na ktorý budeme všetci hľadieť s nádejou pre všetkých. A veľmi si želám, aby sme si neklamali.

ALE: To, že dovozom necertifikovanej vakcíny sa realizovala hybridná operácia Ruskej federácie ako o nej pred rokmi písal dnešný minister obrany Jaroslav Naď, povedal jasne a verejne minister vlády Igora Matoviča. Konkrétne to bol jeden z najkompetentnejších ministrov. Nestraník a erudovaný diplomat Ivan Korčok.

A on veľmi dobre vie, o čom hovorí, ak označí vítanie necertifikovanej vakcíny za nástroj v hybridnej vojne. S presne nastavenou scénou a dramaturgiou. Videli sme otvorené lietadlo s nápismi na krabiciach dovezeného necertifikovaného lieku. Sputnik V.  Nástroje vo vojne sa volajú aj zbrane. Pred nimi si podávali ruky premiér a minister. Posolstvo nemôže byť čitateľnejšie.

Foto TA SR

Je jasné, že je potrebné pracovať vo verejnej správe a podporovať úsilie verejnej správy a štátnych inštitúcií o zlepšenie života na Slovensku. Profesionalita štátnych úradníkov a verejných či štátnych inštitúcií  je prvým predpokladom funkčného štátu. Funkčný a flexibilný byrokratický aparát bez korupcie, klientelizmu je snom každého občana. Kdekoľvek na svete, nielen na Slovensku.

Pri tejto hybridnej vojenskej operácii premiérovi asistoval minister zdravotníctva tej istej vlády Marek Krajči. Minister, ktorý dostal v čase pandémie ako uznávaný líder OZ Kresťania v meste veľmi nevďačnú ministerskú úlohu.

Ministerstvo zdravotníctva v kampani o vakcíne komunikuje a robí osvetu. Informuje a bojuje s nepriateľmi vakcinácie a snaží sa komunikovať otvorene a jasne na základe odborných pohľadov a faktov. Potom minister toho istého ministerstva obíde všetky pravidlá aj záväzky vyplývajúce z nášho členstva v EÚ a prepožičia sa ako tvár hybridnej operácie, fotí sa pred krabicami vakcíny ako nástrojom hybridnej vojny a propagandy.

Podáva si ruky, hoci státisíce vakcín v rámci koordinácie európskou komisiou predtým nikto nevítal a na adresu EÚ sme si museli vypočuť skôr ako slová vďaky a tlačoviek pred otvoreným dopravným prostriedkom, veľa oprávnenej kritiky ohľadom meškajúcich dodávok či iných problémov s dodržiavaním zmlúv.

V rámci programu SOS nám prisľúbili pomoc a pôžičku vakcín operatívne naši európski partneri. Nie vláda krajiny, ktorá má svojich neoznačených aj označených vojakov ako okupantov na území Krymu, Ukrajiny a všelikde inde. Očkujeme státisíce občanov certifikovanými európskymi a americkými vakcínami. Nie necertifikovanými. Je to v záujme občanov tohto štátu.

Moc bezmocných

Mám skúsenosť s autoritárskymi systémami, ktoré vedia veľmi dobre ošetriť a odmeniť lojálnu spoluprácu. Osobnú. Prečítajme si po čase opäť Havlovu Moc bezmocných.  A spomenieme si aké strašidlo obchádza našu krajinu. Strašidlo tých, ktorí hovoria pravdu a nestrkajú „stranícky“ „merch“ a dekorácie medzi bežný tovar. Kritizujú, hoci „prehrali“. Stávajú sa z nich nezamestnaní alebo nežiadúci zamestnanci. Alebo jednoducho nechcú oportunisticky využiť túto „malú príležitosť“ na spoluprácu. Hoci ide o dobrú vec nechcú byť ani dobrými „oportunistami“…

Tenká línia medzi tým, že či ešte alebo už vôbec nie, je výsostne osobná. Každý z nás má subjektívne hranice. Preto si neviem celkom dovoliť ponúknuť univerzálnu odpoveď na otázku, či je dovolené a dobré spolupracovať s dnešnou vládnom mocou na úrovni štátneho úradníka či zamestnanca ministerstva. Jednoduchá odpoveď by bola: „áno“, jasné. Netreba ťahať stranícku politiku tam, kde nepatrí. Ide o vec. Pamätáme si však Zuzanu Hlávkovú, ktorá ohrozila „slovenské predsedníctvo“ len tým, že upozornila na netrasparentnosť na MZV v známej kauze.

Napríklad vidím aj rozdiel medzi tým, či má človek prácu akú chce, alebo len takú, aká je. Alebo žiadnu. A či v konkrétnej situácii chodí len do práce, lebo musí, alebo ešte o tom aj pateticky píše, ako pomáha dobrej veci, lebo je vnútorne presvedčený o dobrej veci. Ako sa hovorí je „purpose driven“. A vlastne nie je.

Je to len dobrá individuálna príležitosť, ktorú treba využiť. Po anglicky „opportunity“. A veľmi ťažko sa to „dotknutým priznáva“.  V ére dôverníkov a spolupracovníkov to bol nejeden smutný a ponižujúci príbeh. Museli vstúpiť do strany, museli spolupracovať, vraj všetko museli kvôli deťom, kariére, úspechu. Nemuseli. Vedia to tí, čo nespolupracovali a preto mali iný život ako tí, čo „museli“.

Žiaľ mám osobnú skúsenosť s dvoma autoritatívnymi systémami, ktoré sa tvárili ako rodina. Som ročník 1969. Preto tým, ktorí ešte spolupracujú v nejakej podobe s tými, ktorí organizovali hybridnú vojenskú operáciu chcem objasniť toto moje vnímanie. Nemyslím to v zlom. Jednotlivcom aj koaličným stranám a ich lídrom. Zdá sa mi, že v našej spoločnosti tu bol kedysi väčší potenciál domýšľať veci. Domyslime aj toto. Kto môže. A chce.

Spomienka na blok zmeny

Pozdravujem všetkých „architektov“ BLOKU ZMENY, čo sa nespojili s nikým, lebo sa chceli spojiť aj s tým, ktorý dnes organizuje poza chrbát svojich partnerov hybridné operácie. Práve sme sa posunuli ešte bližšie k doteraz neuveriteľnému. V interpretácii Igora Matoviča sme sa stali svedkami divného prepojenia hlasovania o „eurovale“ a vlády smeráckej mafie, ktorá je zodpovedná za vraždu novinára.

Áno. Presne takto to premiér povedal: „Zomrel novinár, lebo si niekto povedal, že euroval je dôležitejší.“ Aj on sám pritom v roku 2011 podobne ako SaS nehlasoval za navýšenie eurovalu a nevyjadril tým dôveru vláde Ivety Radičovej. Takto to bolo. Nič nebolo vymyslené. Skutok nehanebného manipulatívneho klamstva sa stal. Takto klamal pán premiér Matovič na včerajšej tlačovke. A my sa môžeme vrátiť k tričkám s nápisom Fico chráni zlodejov a konštatovať, že premiér klame a chráni tých, ktorí klamú spolu s ním.

Ak by to, to čo povedal, bola pravda, tak aj Igor Matovič osobne prispel k tomu, že nám tu osem rokov vládla mafia. Za pád Radičovej vlády hlasoval rovnako ako tí, na ktorých ukazuje prstom. A my dobre vieme, že Igor Matovič nemôže byť zodpovedný za to, že organizovaná zločinecká skupina zavraždila Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.

Prečo to však potrebuje takto manipulatívne servírovať? Vidíme, že od predvolebnej kampane, kedy účelovo o všeličom klamal a zbabelo a neúprimne rozdával podpásovky vôbec nič nezabudol a že sa ani nič sa nenaučil. No jeho raketový vzostup umožnil len jemnocit ostatných, ktorí si mysleli, že je lepšie byť s ním, ako proti nemu. Nevyvracali jeho klamstvá, nevracali jeho podpásovky, len sa od neho pre istotu držali ďalej. Nepomohlo. Ľúbivé manipulatívne lži zapôsobili. Spolu s kokteilom autentickej nezmieriteľnosti voči klientelizmu a korupcii Ficových vlád vznikol silný kokteil trochu zdravého a trochu toxického nápoja.

FotoN Tomáš Benedikovič

Aj preto nás čaká bez ohľadu na to, ako sa dnešná koalícia so situáciou popasuje, náročné obdobie . A bojím sa, že to bude trvať dlhšie, ako nám to bude milé a príjemné. Hlavne kvôli dopadom na celú spoločnosť a naše mentálne zdravie.

„Vakcína SPUTNIK V je nástrojom v hybridnej vojne“, hovorí Ivan Korčok. Preto, že porušuje pravidlá EÚ, ktorej sme členmi. Nie je totiž registrovaná ako bezpečná v EÚ ako inštitúcii, ktorá nám dáva miliardy eur ako podporu v kríze napríklad v rámci plánu obnovy.

Nie preto, že je ruská, ako o tom klamú ľudia ako Fico, Čarnogurský či Matovič. Preto, že nie je certifikovaná inštitúciou, ktorá je naša. Európa sme totiž my.

OĽaNO  – najmenšia koaličná strana

Na okraj podpory, ktorú dnes ešte OĽaNO má, snáď môžeme povedať, že papierovo ide o jednu z najmenších politických strán na Slovensku. Vlastne stranou nikdy nebola. Je to len akási politická megafónová a anketová agentúra s geniálnym lídrom ako vyrábačom marketingových vĺn. Kompetencie naplniť to, čo sľubovali kampane sú limitované charakterom strany. Vysoké percento poslancov NR SR za túto stranu nikdy členmi tejto strany nebolo, ani nikdy nebude. 25 percent hlasov, ktoré dostala táto ministrana vo voľbách 29. februára 2020, sa momentálne zmenšilo na 10,4%.

Toto percento ľudí je asi spokojných s vládou OĽaNO. Užívajú si to, čo pociťujú aj vďaka volebnému výsledku, ako veľkú satisfakciu. A potom sú tu tie akcie NAKA s menami búrka, očistec, judáš či mýtnik, ktoré si dnešná vláda mylne privlastňuje. Veríme, že ide o akt spravodlivosti a nie straníckej objednávky. Rozviazané ruky sú dielom pocitu slobody v polícii nie straníckej objednávky. O túto slobodu môžu zodpovední vyšetrovatelia a sudcovia prísť ak im „ruky“ pôvodní mocipáni opäť zaviažu.

Poslanec Fico to má jednoduché, on to robil takto. Preto je to prezentované a vnímané tak, že práve s týmito symbolickými akciami sa sympatizanti dnešného premiéra identifikujú. Pocit uspokojenia z odplaty je silné puto. Ak toto však bude jediným putom, ukáže sa, že vyšetrovacia väzba sa stane pre jej doterajších nájomníkov len prechodným stavom a spravodlivého súdu sa nedočkajú.  A návrat mafie sa zrealizuje oveľa rýchlejšie ako si dnes vieme predstaviť. Stále v tento scenár dúfajú.

Udeje sa to nie preto, lebo si niekto želá jej návrat, ale preto, že premiér Igor Matovič jej svojím správaním a konaním sám pripravuje cestu. Keď už mu nič nie je viac podozrivé, nech si všimne pochvaly ľudí, ktorí jeho hybridnú operáciu oceňujú. Ozaj si nemyslí, že pán s „papamobilom na hlave“ prestal chrániť zlodejov a poslanec Blaha sa stal jeho nezištným sympatizantom.

Hybridné vojny majú svojich pešiakov aj generálov.  S výložkami či bez výložiek. V opozícii a u nás žiaľ aj vo vládnej koalícii. Spolupracovníci si to musia premyslieť, či to stojí za to, využiť túto „príležitosť“.

 

Teraz najčítanejšie