Denník N

Ako nám môže Cibulkovej „Louis Vuitton efekt“ pomôcť zaočkovať Slovensko?

Prieskumy verejnej mienky o vakcinácií odhaľujú desivé zistenia. Napriek dostupnej a účinnej prevencií COVID-19 sa približne polovica občanov nechce nechať zaočkovať. Nie. Chyba nie je v našom školstve a úrovni priemernej inteligencie. Chyba nastala v málo inovatívnom myslení ministerstva zdravotníctva o spôsobe uvedenia vakcíny na trh napriek tomu, že behaviorálna ekonómia ponúka efektívne riešenia.

Pred pár týždňami som na sociálnych sieťach podporil kampaň „Zaočkujem sa“, lebo mi snaha jej iniciátorov prišla sympatická a myšlienku podporujem. Avšak tomu, čo sa dialo v nasledujúcich dňoch som sa nestíhal čudovať. Pod príspevkom pribúdali stovky komentárov, pričom väčšina z nich bola jasne negatívna (až vulgárna). Prečítal som všetky, od konšpirácii typu, že vo vakcíne je ukrytý čip až po obyčajný strach z toho, že vakcína môže spôsobiť zdravotné komplikácie.

Problém s nedostatočnou vôľou dať sa zaočkovať potvrdzujú dlhodobo aj prieskumy verejnej mienky. Podľa posledného od agentúry Ipsos sa nechce dať zaočkovať približne 40% občanov Slovenska. Aj keď toto číslo pomaly klesá, stále sme ďaleko od potrebnej zaočkovanosti obyvateľstva aby sa efektívne zamedzilo šíreniu vírusu.

Pritom od toho, ako rýchlo získa naša spoločnosť imunitu vďaka očkovaniu závisia nielen životy a zdravie, ale aj fungovanie krajiny, ekonomiky, zdravotníctva či iných oblastí nášho života. Komunikačné kampane, štátna alebo občianska, do ktorej som sa zapojil aj ja, majú určite zmysel, ale obávam sa, že nebudú dostatočné. Značnú časť ľudí dnes nastavených proti očkovaniu nepresvedčí fotka Hamšíka alebo Kamily Magálovej. Súdiac podľa komentárov na facebooku, priveľa ľudí je presvedčených, že napriek priamemu prenosu očkovania pani prezidentky alebo uznávaného epidemiológa prof. Krčméryho, nedošlo k očkovaniu ale k podaniu vitamínov.

Priviedlo ma to preto k myšlienke vyskúšať zapojiť behaviorálnu logiku. Pokúsiť sa zahrať na strunu chamtivosti, prémiovosti, závisti a túžby po veciach, ktoré nemôžeme mať a spraviť z vakcíny luxusný statok. Pracovne som si túto metódu nazval ako Cibulkovej „Louis Vuitton efekt“.

V čom spočíva princíp Cibulkovej „Louis Vuitton efektu“?

Princípom je (dočasné) prevrátenie postupu očkovacej stratégie. Namiesto očkovania najzraniteľnejších a najohrozenejších občanov ponúknuť časť vakcín tržným spôsobom. Najlepší spôsob pre podporenie Cibulkovej Louis Vuitton efektu by bola otvorená dražba vakcín, ktorá by aspoň v prvopočiatku vakcinácie vyhnala ceny do enormných výšok. Nasledovala by mediálna senzácia a začala by pracovať ľudská chamtivosť.

Dnes je logika postupného očkovania jednoduchá. Starší ľudia sú z pohľadu vážnosti následkov Covid-19 výrazne ohrozenejšou skupinou ako zvyšok populácie. Od veku 85+ rokov je ich šanca na prežitie po nakazení len 50%, preto je pochopiteľné, že pri obmedzenom počte vakcín a s cieľom minimalizovať úmrtia a hospitalizácie ťažkých stavov, dostali prednosť. Je pravda, že často sú zavretí vo svojich bublinách a vďaka tomu, že nemajú až taký častý kontakt s inými a majú výrazne nižšiu mobilitu, je ich šanca na infikovanie nižšia. Ale ak je našim primárnym cieľom znížiť mortalitu, je pochopiteľné, že majú prioritu.

Napriek tomu v spoločnosti zostáva obrovské množstvo ľudí, ktorí spravia všetko pre to, aby sa k vakcíne dostali. Dobrým príkladom je úspešná tenistka Dominika Cibulková, ktorá spolu s manželom využila svoje kontakty a nechala sa zaočkovať mimo poradovníka. Nedajme sa pomýliť, Cibulková nie je výnimkou, takýchto prípadov sú na Slovensku určite desiatky, možno stovky.

Ak teda platí, že tu vždy bude skupina ľudí, ktorí sú ochotní vynaložiť veľké množstvo prostriedkov, aj finančných, aby boli zaočkovaní, prečo to nevyužiť v prospech dobrého PR vakcinácie? Vyčleňme zanedbateľnú časť vakcín, ktorá by bola dostupná na klasickom trhovom mechanizme cez verejnú dražbu, ktorej výnos by šiel naspäť do systému na boj s covidom.

Som si istý, že v situácii, keď by sa celebrity alebo biznismeni predháňali v tom, koľko sú za vakcínu ochotní zaplatiť, okamžite by sa z vakcíny stal luxusný statok. Titulky bulváru by zaplavili príbehy obrovských súm a spolu s nimi by sa zvyšovala aj subjektívna hodnota vakcín. V kaviarenských debatách (teda pardón, kaviarne by mali byť zatvorené) by bola zaočkovanosť status symbolom. Po veľmi krátkej dobe by zafungoval efekt micro-influencingu a správy o zaočkovaných kamarátoch by sa rozšírili do celej krajiny aj mimo okruh najbohatších ľudí a samotnú Bratislavu. Presne takto funguje psychológia pri marketingu a predaji luxusných statkov, po ktorých následne túžia davy, základom je prémiovosť.

Samozrejme, berte tento nápad s menšou rezervou (aj komunizmus a socializmus niekomu na papieri dával zmysel). Som si vedomý toho, že má mnoho úskalí a v praxi by bol vnímaný kontroverzne. Jeho logikou by sa však štát mohol inšpirovať. Ukážme ľuďom akú hodnotu má pre nich vakcína. Nielen, koľko stojí jedna jej dávka, ale čo zaočkovanie znamená. Že budú môcť chodiť bez obáv do práce a zarábať,  navštevovať príbuzných a kamarátov, či chodiť do obchodov a reštaurácií. Ako ekonóm verím, že motivácia vlastnou chamtivosťou je na konci dňa najsilnejšia. Naopak, negatívna motivácia trestaním vždy vyvoláva odpor a zbytočné vášne.

Teraz najčítanejšie

Michal Kaszas

Michal Kaszas

Michal je medzinárodný finančný a zdravotnícky stratég. V Boston Consulting Group (BCG) pomáhal popredným svetovým spoločnostiam a vládam so stratégiou a optimalizáciou procesov. Zameriaval sa na zdravotníctvo a Private Equity. Medzinárodnú expertízu sa rozhodol aplikovať a dnes buduje vlastný Private Equity fond, HardWood Investments, ktorý sa zameriava na investície do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a infraštruktúrnych aktív. Je bývalý triatlonista a najmladší európsky finisher Ironmanu.