Denník N

Názor rezortu financií na návrh zákona o novej súdnej mape

Ministerstvo financií Slovenskej republiky podalo nasledovné zásadné pripomienky k návrhu zákona o novej súdnej mape:

V  časti 2.2.4. analýzy vplyvov je uvedené, že v súvislosti so súdnou reformou sa predpokladajú aj ďalšie negatívne vplyvy na rozpočet, ktorých realizácia nie je priamo naviazaná na účinnosť navrhovanej legislatívnej zmeny, to znamená, že môžu byť realizované priebežne už od roku 2021. Ide najmä o potrebu priestorového riešenia súdnictva (nákup, obnova, rekonštrukcia budov) a tiež o výdavky súvisiace s digitalizáciou a budovaním dátového skladu súdnictva. Celkovo sa tieto výdavky odhadujú v sume cca 320 mil. eur, pričom ich financovanie sa predpokladá zo zdrojov EÚ – Fondu obnovy. Upozorňujeme, že v prípade, ak by niektoré z uvedených výdavkov neboli financované zo zdrojov EÚ, bude potrebné ich zabezpečiť v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR na príslušný rozpočtový rok.

Predložený materiál má negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu navrhovaného zriadenia troch nových správnych súdov od 1. apríla 2022 (zvýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR od 1. apríla 2022 o 255 zamestnancov, z toho 63 sudcov a zvýšenie celkových výdavkov o 16 945 100 eur v roku 2022 a o 12 369 600 eur v roku 2023, z toho osobných výdavkov na rok 2022 o 6 605 100 eur a od roku 2023 o 9 009 600 eur.

Predložený materiál predpokladá, že „v oblasti súdnictva nebudú v ďalších rokoch oproti stavu v roku 2020 krátené počty zamestnancov a s tým súvisiace výdavky“ (čo je predmetom rokovania s Ministerstvom financií SR bez ohľadu na navrhované zmeny). Upozorňujeme, že vplyvy na štátny rozpočet na roky 2022 a 2023 je potrebné kvantifikovať v limitoch schválených v zákone o štátnom rozpočte na rok 2021 a v rozpočte verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Výdavky súvisiace s predloženým materiálom je potrebné zabezpečiť v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na uvedené žiadame upraviť doložku vybraných vplyvov a Analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.

Žiadame rozpísať sumu 5 mil. eur v roku 2022, ktorá súvisí so sťahovaním a cestovnými náhradami sudcov na jednotlivé položky. Z doložky vplyvov vyplýva, že výdavky spojené so sťahovaním zrušených súdov a s vyplácaním náhrad zvýšených výdavkov sudcov sú v roku 2022 vo výške 5 mil. eur. Bez uvedenia rozpisu výdavkov na jednotlivé položky však nie je možné overiť vplyv na rozpočet verejnej správy.

Medzi obyčajnými pripomienkami rezortu financií nájdeme aj tieto:

Upozorňujeme, že materiál nebol predložený na predbežné pripomienkové konanie, čím došlo k porušeniu Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

V tabuľke č. 1 analýzy vplyvov sú v riadku „rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora“ uvedené sumy, ktoré sú vyššie ako celkové výdavky na jednotlivé roky, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom sa predkladateľ k týmto sumám dopracoval, keďže sa v iných častiach analýzy vplyvov neuvádzajú. Tieto sumy je potrebné zosúladiť so sumami celkových výdavkov.

V časti 2.2.4. analýzy vplyvov je uvedené, že „zmena, ktorá je navrhovaná v rámci reformy súdnej mapy a má negatívny vplyv na rozpočet, je zriadenie troch nových správnych súdov od 1. 4. 2022“, pričom v tejto časti je uvedená tabuľka s kvantifikáciou vplyvov. Celkové výdavky na rok 2022 uvedené v tejto tabuľke však nekorešpondujú so sumami celkových výdavkov uvedených v ostatných častiach analýzy vplyvov. Uvedené je potrebné zosúladiť.

Takže skúsim stručný sumár:

Financovanie súdnej mapy závisí od Fondu obnovy EU, ktorého čerpanie nie je automaticky nárokovateľné. Môže sa pokojne stať, že Fond obnovy neposkytne z titulu súdnej mapy žiadne plnenie alebo poskytne plnenie len čiastočné. Súvis medzi pandémiou a organizáciou súdnictva som zatiaľ nenašla. Moja otázka znie, čo budeme robiť, keď peniaze z Covid fondu nedostaneme a  zákon o súdnej mape už bude schválený. Máme my vôbec na to? Alebo po našom – neporcujeme tak náhodou prasa, ktoré behá po cudzom dvore a nie je naše?

Majú si občania tohto štátu  založiť sporenie s názvom Súdna mapa na pokrytie nákladov tohto projektu z titulu očakávaného zvýšeného daňového zaťaženia (ktoré bude mimochodom aj v prípade, ak Covid peniaze na súdnu mapu dostaneme)?  Alebo sa približne 300 miliónov EUR v štátnom rozpočte uchmatne nejakému inému rezortu, pokiaľ čerpanie z Covid fondu nebude úspešné? Nenapadá mi narýchlo, ktorému rezortu nebude 300 miliónov EUR chýbať.

Projekt novej súdnej mapy nie je rozpočtovo krytý v časti zriadenia troch nových správnych súdov.

Suma 5 miliónov EUR v roku 2022, ktorá súvisí so sťahovaním a cestovnými náhradami sudcov, nie je špecifikovaná a položkovito rozpísaná. To jest ľudovo povedané, táto suma je nateraz „vycucaná z prsta“.

No a napokon, medzi jednotlivými časťami tabuliek výdavkov nie je zhoda, údaje navzájom nekorešpondujú, čiže jedným slovom bordel. Milióny EUR len tak lietajú hore dole.

Záverom mi nedá  uviesť krátky komentár, ktorý by som si asi mohla odpustiť, ale cítim niečo ako pocit krivdy, preto si ho neodpustím. Posledné dni ukázali, že argumenty o závažných nedostatkoch návrhu zákona o novej súdnej mape, ktoré v pripomienkovom konaní predkladajú ústredné orgány štátnej správy ako aj nepolitické subjekty, sú totožné s doterajšími našimi verejnými vyjadreniami, ktoré zaznievajú od januára tohto roka.

Ministerstvo spravodlivosti SR k našim odborným výhradám doteraz reagovalo snahou o   ich bagatelizovanie, používajúc tiež vyjadrenia o sudcovskom stave, ktorému ide o svoj vlastný osobný komfort a neochotu k zmenám, a preto s novou súdnou mapou nesúhlasí.

Takýto nenáležitý spôsob komunikácie ministerstva spravodlivosti  o sudcoch nemôže  prinavrátiť dôveru verejnosti v súdnu moc, práve naopak.

Za použitie vyššie uvedených verejných hodnotení  oponentov súdnej mapy z radov sudcov, ktorých  argumenty boli exekutívou verejne označované a znevažované  ako argumenty osobného komfortu sudcov, a nie ako argumenty odborného charakteru, očakávam verejné ospravedlnenie  rezortu spravodlivosti.

 

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Dana Jelinková Dudzíková

Od júna 2020  som sudkyňou Okresného súdu Bratislava I. na obchodnom úseku. Som spoluautorkou Otvoreného listu sudcov a signatárkou výzvy Právnici spolu za právny štát.  Som súčasťou komunikačnej platformy sudcov www.sudnamoc.sk.  Pred nástupom do funkcie sudcu som 18 rokov vykonávala advokátske povolanie. Advokátsku činnosť som vykonávala ako advokát priameho kontaktu s občanmi.  Venovala som sa sporovej agende a tomu, čo sa zvykne nazývať živé právo.  Posledné roky mojej advokátskej praxe som venovala  pomoci osobám v exekúciách a  s osobným bankrotom. Niekoľko rokov som poskytovala bezplatne právnu pomoc svojou účasťou na verejných projektoch zameraných na zvýšenie právneho povedomia občanov.  Vykonávala som aj činnosť správcu. Hovorím anglicky a francúzsky, v oboch týchto jazykoch som poskytovala právne služby. V roku 2012 som bola zapísaná do zoznamu frankofónnych advokátov vedeným Veľvyslanectvom Francúzskej republiky v Bratislave.  Právnu pomoc som poskytovala  aj občanom Francúzskej republiky. Spolupracovala som so zložkami francúzskeho justičného systému.