Denník N

Politika medzi hrou, remeslom a umením.

Viktor Orbán stiahol poslancov FIDESZu z európskej frakcie ľudovcov. Toľko tlačová správa. Preložené do ľudskej reči, Armin Laschet sa stane kandidátom CDU/CSU na spolkového kancelára a začne (zatiaľ v zákulisí) napĺňať personálne predstavy o obsahovej budúcnosti Nemecka. Viem si predstaviť, že ich súčasťou bude aj personálne obsadenie šéfa frakcie ľudovcov pragmatickejšou osobou, ktorá nakoniec prichýli aj “polepšeného“ Orbána. Čo to urobí s KDH naviazaným na Manfreda Webera (CSU) a fundamentalistickými silami v Matovičovom okolí a ako s tým naloží samotný Matovič … a možno len uvažujem príliš hybridne.

Ak je dnes všetko ruské nástrojom hybridnej vojny, čo tak skúsiť považovať NordStream2 za nástroj na ovládnutie európskeho trhu s plynom. Ak platí, že pánom je odberateľ, distribučné “huby“ do Európy ovláda (bude ovládať) predsa niekto iný. Alebo sa mýlim? Ak pád berlínskeho múra znamenal pre nás slobodu, z Berlína v tom čase odišiel posledný francúzsky vojak a skončila povojnová zonácia Nemecka. Ak Dzurinda hovoril s obľubou o subsidiarite, Martin Schulz dnes hovorí o komplementarite národných a únijných záujmov. Rozmach Číny nie je zaujímavý ani tak číslami, ako skôr takmer bezhraničným obdivom Číňanov (?) ku všetkému nemeckému. Že z toho ťaží aj samotné Nemecko (komplementárne Únia) doložia čoskoro čísla konštatujúce, že nemecký priemysel už zaberá naplno.

Politik (poslanec) ako prototyp človeka spokojného samého so sebou, často v závese toho, čo sa vo svete deje, ktorému pasuje k výrazu tváre akási zdržanlivosť, skrytá za tónované sklá ružových okuliarov, lipnúcim na tradíciách často suplujúcich absenciu vízie. Sociálne siete, ktorých najväčší potenciál spočíva v ich zneužívaní, šablóny správneho videnia sveta podsúvané novinármi (?) … kontra úspešnosť vlády meraná tým, či vládne efektívne. Koalícia ako zmeska chutí, vôní a záujmov. Záhradná či lesná… s rizikom, že každá chuť sa raz preje. Politika vraj nie je druhom bojového športu, ale disciplína na zlepšovanie podmienok existencie voličov. Kto stíha, zostáva, kto nestíha, “s pánombohom idem od vás“…

Ak začínal Matovič ako aktivista s rastúcim politickým a sociálnym vplyvom, premiérstvo k tomu pridalo rozmer ekonomický, s akýmsi totalitným pokušením povýšiť svoje videnie sveta na jedíné správne. Fundamentálne správne, vrátane výberu tém. Nakoniec zostali variácie na tému tej jednej. Zostane prázdno zmiešané s pocitom nezvládnutého. A garanciou, že už sa viac nevráti.

Hľadá sa vláda, ktorá zvládne umenie nachádzania zhody a popri tom nestratí kontakt s Európou. Komplementárne.

Teraz najčítanejšie