Obnova Slovenska, kde je jej začiatok a kde končí?
Obnoviť sa dá niečo čo už bolo, čo sme už mali a nejak sa to začalo strácať. Pri pláne obnovy Slovenska sa pretláča trochu sarkasticky znejúca otázka, čo vlastne ideme obnovovať..? Pandémia a s ňou spojená devastácia však odpovedá jasne – obnoviť je nutné takmer všetko. Návrat do normálneho života bude nepochybne zásadnou prioritou, minimálne rovnako dôležité bude ale aj to, či chceme nabehnúť na zaužívanú cestu štátu umiestneného niekde uprostred globálnych rebríčkov, alebo spozornieť pri všetkom čo doba COVID-u obnažuje a namiesto návratu do bežných koľají ísť ďalej, s odhodlaním „..toto už nie, tu môžeme byť oveľa lepší.“
Toho čo by sme si na Slovensku už radšej neželali je určite viac, korona kríza to jasne sumarizuje každý deň, od kolabujúceho zdravotníctva, cez školstvo závislé na dobrovoľnom úsilí učiteľov a rodičov, až po všetky ďalšie zlyhávajúce odvetvia a činnosti závislé od „štátu“, v konečnom dôsledku však vždy od konkrétnych jednotlivcov, od toho ako uvažujú a podľa čoho sa rozhodujú. Zotrvačnosť a dlhodobé nastavenia sú neviditeľnými protivníkmi, dokážu udrieť a udusiť aj tú najúprimnejšiu snahu a odhodlanie robiť veci lepšie a inak. Šancu uspieť majú len tí, ktorí vedia presvedčiť jasnou víziou a najmä krokmi, ktoré vzbudzujú dôveru, presvedčenie že vízia môže priniesť hmatateľné výsledky. Výsledky o ktoré vždy a predovšetkým ide, na ktoré sa vždy pýtame, aké majú byť. To je jediná a zásadná otázka, ktorou všetko začína a ktorá jediná určuje, aká bude koncovka.
Slovensko v celej svojej histórii nemalo nikdy toľko zdrojov, ako za posledných 20-30 rokov, avšak ak dáme nabok súkromné investície a na krajinu sa pozrieme z mierneho nadhľadu, otázke čo nové sa vlastne za tie „štátne peniaze“ postavilo sa len ťažko ubrániť. Nie, tu nejde o čiernobiele videnie, ale ak sa zamyslíme kde je štát vo svojom najširšom zmysle slova typickým investorom, tak to sú predovšetkým školy/škôlky, nemocnice, cesty, železnice, verejné budovy a priestranstvá, služby, atď.., kontext je zrejmý, stačí sa pozrieť a zdravý úsudok si pri troche objektívnosti urobí každý sám.
Plán obnovy je novou príležitosťou, už jeho tvorba umožňuje vidieť, či Slovensko ide svoj kurz zmeniť a či je odhodlané postupovať s vyššími ambíciami a razantnejšie. Aký bude výsledok? To ukáže opäť až budúcnosť, vo veľkej miere bude ale taký, aké sú očakávania lídrov dnešného Slovenska, ako plán nastavia v jeho konečnej podobe. Je to v ich rukách a záleží najmä na nich, či rok 2030 opäť prinesie rozpaky z rozplynutých investícií do ťažko viditeľných výsledkov, alebo sa niečo zmení a Slovensko bude moderným, ekologicky založeným štátom, s rozvinutými službami zdravotníctva, vzdelávania, dopravy a ďalšími základnými službami, využívajúcimi najnovšie inovácie slovenských podnikov a výskumu.
O obnove Slovenska sa rozhoduje dnes. Výsledkom dnešných rozhodnutí bude, ako nás o niekoľko rokov bude vnímať svet, ako sa budeme dívať sami na seba, či nájdeme a začneme obnovovať to najpodstatnejšie – náš úspešný príbeh, príbeh Slovenska. Úspešný príbeh ktorý pokračuje, príbeh ľudí, ktorí zvládli ďalšie ťažké obdobie a chcú žiť v skvelej krajine, so zdravou ekonomikou, v zelenej a čistej prírode, v krajine ..kde to žije!