Denník N

Centrálny prijímací tábor pre žiadateľov o azyl

Odpoveď na zavádzajúci blog ľudskoprávneho aktivistu Mareka Linhu

V nedeľu venoval ľudskoprávny aktivista pôsobiaci v zdialenom Osle blog nášmu návrhu zriadiť centrálne prijímacie tábory, kde budú posudzovaní žiadatelia o azyl. Musím povedať, zavádzanie a zosmiešňovanie mladému mužovi ide, nabrať odvahu a pripustiť pod svojim blogom diskusiu už pomenej. Teda vôbec.

Najprv k nášmu návrhu na zriadenie centrálnych prijímacích táborov, podľa možností na území severnej Afriky. Jednalo by sa o územie veľké povedzme 10 x 10 kilometrov, ktoré by bolo dočasne územím EÚ. Niečo ako veľvyslanectvá. Za toto územie by EÚ zaplatila tuniskej alebo egyptskej vláde poctivé peniaze a bola by to EÚ, ktorá by garantovala bezpečnosť a poriadok v tomto tábore. Ak môžu ísť vojaci európskych štátov na misiu na Cyprus, do Kosova, do Afganistanu, či Iraku, môžu ísť aj účinne strážiť takýto tábor.

Krajiny ako Tunis, či Egypt, ktoré kvôli nedávnym teroristickým útokom prišli o značné príjmy z turizmu, by financie za prenájom plochy rozhodne uvítali. Potrebné činnosti, napríklad výučba detí, zdravotná starostlivosť, prevádzka jedální, by vykonávali priamo žiadatelia o azyl. Jednoducho, lekári spomedzi utečencov by liečili ľudí, učitelia by vyučovali deti a pod. a EÚ by im za to platila slušné peniaze. Je to zaručene lacnejšie, ako zdravotná starostlivosť v Európe.

V tomto tábore by sedel sudca resp. sudcovia z každej krajiny EÚ a žiadateľ o azyl by sa na mieste rozhodol, v ktorej krajine EÚ chce požiadať o azyl. Príslušný sudca by žiadosť o azyl vybavil tak, ako keby ju posudzoval v domovskej krajine. Po kladnom vybavení žiadosti by bol azylant bezpečným spôsobom presunutý do krajiny, ktorá mu azyl poskytla. Akékoľvek kvóty teda odpadajú. Po zamietnutí žiadosti by žiadateľ musel tábor opustiť. A, to je podstatná vec, každý jeden človek (napríklad taký, ktorého vyloví pobrežná hliadky z mora), ktorý by chcel žiadať o azyl, by bol bezpečne prevedený do tohto tábora.

Toľko k nášmu návrhu. Marek Linha uvádza štyri problémy tohto návrhu. Po prvé, že vraj by „takéto opatrenie zradilo článok 34 Ženevskej dohody“, ktorý hovorí, že zmluvné štáty sa zaväzujú čo najviac uľahčovať asimiláciu a vyvinú všetko úsilie najmä na urýchlenie konania o udelenie štátneho občianstva. No práve v centrálnom utečeneckom tábore by bolo možné dosahovať efekty z rozsahu a azylové procedúry by prebiehali výrazne rýchlejšie, ako dnes.

Zároveň pán Linha tvrdí, že „S jednoduchším prístupom k azylovej procedúre by sa nápor na azylové konanie s vysokou pravdepodobnosťou zvýšil“, čo považujem za vrcholne cynické a neľudské. My teda máme nechať umierať tisíce utečencov ročne v stredozemnom mori (a zároveň nahrávať miliardové zisky prevádzačom), len aby sme sťažili prístup k azylovej procedúre. Žasnem, že toto vypustí ľudskoprávny aktivista.

Pán Linha tiež konštatuje, že „Značné počty utečencov neprichádzajú do Európy cez územie severnej Afriky a Stredozemné more, ale cez územie Blízkeho východu a Turecko.“ To je pravda, preto by bolo potrebné zriadiť druhý centrálny utečenecký tábor na území Srbska, samozrejme rovnakým spôsobom. Takýto tábor už aj vzniká a EÚ potvrdila, že rokuje o finančnej podpore (správy o tom, že by ho zriadila priamo, EÚ dementovala).

Mimochodom, o prijímacích táboroch v severnej Afrike uvažuje nielen nemecká kresťansko sociálna únia (CSU), ale aj strana Zelených. Zrejme aj od nich sú to len „mediálne praktiky hodné Fica či Slotu“.

Ostávajú peniaze. Pán Linha nie je ekonóm a nemá odkiaľ mať komplexnejší pohľad na financovanie takýchto projektov. Avšak len Nemecko dá ročne okolo 10 miliárd € na utečencov, starostlivosť o jedného neplnoletého utečenca vyjde v Nemecku na 5 tisíc eur mesačne, rôzne domovy, kde sú utečenci ubytovaní, sú strašne preplácané, lebo ich je nedostatok… Dva centrálne tábory, v severnej Afrike a na Balkáne, ktorých zriadenie a ochranu by zabezpečila už tak či tak existujúca armáda a kde by množstvo činností vykonávali samotní utečenci, by boli zaručene lacnejšie.

Teraz k podstatnej veci: Pán Linha vyslovene zavádza, ak argumentuje „non refoulementom“ a prípadom Hirsi Jamaa, kedy talianska pobrežná stráž naložila na svoju loď niekoľko utečencov a odvliekla ich späť do Afriky. Títo ľudia nemali možnosť požiadať o azyl a tým Taliansko porušilo medzinárodné dohovory o ľudských právach. Áno, s tým sa dá súhlasiť. Ak by však existoval centrálny utečenecký tábor v severnej Afrike, neboli by porušené nikoho práva, lebo každý jeden tam prevezený utečenec má možnosť tam požiadať o azyl, dokonca tú krajinu, ktorú si on vyberie. Zároveň mu nehrozí žiadne mučenie, ako bolo v prípadoch Al-Jedda a Al Skeini, čo je ďalšie hrubé zavádzanie zo strany Mareka Linhu.

Práve zriadením dvoch centrálnych utečeneckých táborov by sa opäť vniesol poriadok do systému, lebo to, čo zažíva Európa dnes, je čistý chaos. Na jednej strane máme zákony, ktoré zakazujú ilegálne prekročenie hranice, na druhej strane odmeníme ilegálne prekročenie hranice možnosťou ostať. To je živná pôda pre prevádzačov par excellence. Ak by ale bol centrálny utečenecký tábor v severnej Afrike, nikto by už neplatil tisíce dolárov za jazdu gumovým člnom cez Stredozemné more.

Na záver jedna otázka na pána Linhu, ktorý tvrdí, že „Utesňovanie hraníc nie je riešenie.“. Čo má EÚ spraviť s tými žiadateľmi o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Lebo ak dnes dovolíme vstup do EÚ všetkým, potom tých, ktorí nárok na azyl (a tých je väčšina) nemajú, z EÚ už nikdy nedostaneme. Ak toto je cieľ, rovno zrušme hranice a zrušme akékoľvek azylové procedúry. Len potom sa nečudujme, ako to tu bude o pár rokov vyzerať. Ale to už je na úplne inú diskusiu.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulík

Rozhliadnite sa. Vidíte snáď na Slovensku niekoho iného, kto nemá žiadny korupčný škandál, kto drží slovo, kto má program zostavený naozajstnými expertmi, kto má viac ako 10 rokov skúseností, ako tieto konkrétne riešenia pre ľudí presadiť, kto sa neriadi ideológiou, ale zdravým rozumom a kto má úprimnú chuť postaviť tú najlepšiu možnú budúcnosť pre Slovensko?
Všetci, ktorí nám veria, menia hru s nami. Nenechajú sa podplatiť rozhadzovaním, ktoré budú splácať naše deti. Už majú dosť chaotických amatérov. Zaujímajú ich konkrétne zmeny, pre ktoré sa mladým oplatí zostať na Slovensku. Chcú už konečne reálne výsledky.
A chcú sebavedomé Slovensko, ktoré najlepšie vie, čo potrebuje.
Sme SASKA a meníme hru.