Denník N

O tom, či nepomôcť a nenávidieť je také slovenské a o tom, či je čo oslavovať

Dlho som si myslela, že sa k otázke utečencov nebudem verejne vyjadrovať, pretože blogov, postrehov a odprezentovaných postojov je všade milión a človek má ten známy pocit, keď sa bojí otvoriť chladničku..

Ale som už raz taká, vydržím byť ticho vždy len po určitú hranicu. Tá bola u mňa prekročená včera, keď som sa mala možnosť prečítať si toto :

“ A my sa tu máme o tých zbabelcov, čo nás prišli akurát tak vyžierať, starať?

Ako je možné, že pseudohumanisti pri referende o homosexuáloch plakali, že katolíci sú strašná netolerantná zberba a zrazu by si sem nasáčkovali samých moslimov, ktorí sú oveľa netolerantnejší?! Prečo by som mal tolerovať islam, ktorý považujem za totálne barbarský a vyzývajúci na porušovanie základných ľudských práv?!!“

 

To sa dvere dodávky Hyza otvárajú zas a znova.. nie, horšie…to ich tam títo nehumanisti a neslniečkári po jednom ukladajú.

Najprv som sa pozastavila nad tým, ako môže niekto spojiť dokopy otázku homosexuálov, referenda a imigrantov, ale netrvalo dlho a došlo mi to. Pre tento typ ľudí je dôležité len jedno. Nájsť ho. Toho niekoho, proti komu sa dá bojovať a na kom sa dá vyvŕšiť zlosť, poriešiť si svoje komplexy, či spackaný život.

Ľudia sa totiž nedelia na bielych, čiernych, moslimov, kresťanov, gayov, lesby, trans , hetero. Ľudia sa delia len na tých a na tých čo chcú nenávidieť.

 

V rámci inteligentných diskusií zaznieva najviac viet podobných týmto  „oni nám tu vezmú niečo čo je naše“ budú tu žiť na náš úkor „veď tá naša vláda sa nevie postarať ani o nás“ / ok, v tej poslednej vete sa zhodneme/.

Niekde v tomto sa stráca fakt, že štatút utečenca je daný a my, keď už zabudneme byť ľuďmi, sme viazaní záväzkami, ktoré nám plynú z medzinárodného práva. Ak sa nám na tom niečo nepáči, tak poďme, spravme si nové referendum o vystúpení/zotrvaní v EU. Ja nie som dvojnásobným zástancom EÚ, ale ak už niekam patríme, asi by bolo dosť naivné/alebo len také slovenské/ očakávať, že možno rozkradnúť eurofondy a pri všetkom ostatnom sa tváriť, že vlastne neexistujeme.

Niekde v tom sa stráca fakt, že hoci  to naše zdravotníctvo je skôr pohrebníctvom, že tá naša sociálna vláda má veľmi špecifický pohľad na slovo „sociálne“ , to nie je chyba utečencov, ani tých „cigošov, homošov, transiek“. Je to len naša zodpovednosť, pretože nech už máme na Slovensku vládu akúkoľvek, bude to vždy len tá vláda, ktorú sme si my sami zvolili.

Otázkou zostáva, ak my nič nemáme, či nám niekto iný môže niečo vziať.

Otázkou zostáva, či je to naozaj tak, že nepomôcť niekomu rovná sa zlepšenie môjho života, či životnej úrovne. Či keby sa sem dostala tá dodávka „včas“, budú rožky drahšie, alebo ešte menší odborníci v nemocniciach.

Otázkou zostáva, či sú zbabelcami ľudia, ktorí utečú za lepším životom pre seba a svoje rodiny, alebo tí, čo na tie svoje nadávajú 24/7 bez akejkoľvek schopnosti sa presťahovať čo i len do iného mesta.

Otázkou zostáva, či naozaj sú katolíci „netolerantná zberba“, alebo lepšie, či sme nimi my sami. Sme?

Je radikálny kresťan lepší ako radikálny moslim? Alebo fanatizmus v ktoromkoľvek náboženskom smere, či životnom postoji?

Chceme rozhodovať o tom, či iná žena smie, alebo nesmie ísť na potrat?

Chceme rozhodovať o tom, či nevyliečiteľne chorý človek má právo na eutanáziu?

Chceme rozhodovať o tom, či sa niekto môže ženiť, alebo uzavrieť registrované partnerstvo?

Chceme rozhodovať o tom, či si niekto má právo založiť rodinu?

Chceme rozhodovať o tom, či stopercentného chlapa z každého chlapa robí penis a zo ženy ženu vagína?

Alebo vieme byť tolerantní? Vieme urobiť niečo so svojimi životmi bez toho, aby sme vždy čakali na toho, kto s nimi niečo spraví za nás, s doprovodom hlasného búchania do stola , chŕliac nenávisť na všetko a na všetkých, ktorí za to môžu?

Nie EU, ani Amerika nie sú sväté. Nie, otázka utečencov nie je riešená najšťastnejšie. V akom svete však žijeme, ak sa nám zdá 70 mŕtvych ľudí málo, ach bože náš dobrý, daj aby ich bolo ešte viac!?

 

Moje trans dieťa zajtra nastupuje opäť do školy. Posledné dni prázdnin mi každé ráno hovorí o zlých snoch a o tom ako sa do školy neteší. O tom čo ho tam zase čaká… pre mňa ako človeka a jeho matku sú tí čistí nepoškvrnení slovenskí kresťania, ktorí donútia 13 ročné dieťa k takýmto myšlienkam oveľa horší ako lode s migrantami.

Mimochodom, nedávno sme  sa obaja zúčastnili diskusie s Rómami, nielen o Rómoch, ale i o migrantoch a o nás „bielych“. Môj syn vtedy napísal toto

„Ahojte ľudia/čitateľia/blogeri/. Volám sa Tomáš a som trans*. Keďže som toho názoru, že trans* ľudia nemusia nutne písať len o trans* téme a problematike,  tak by som tento svoj post chcel zamerať na inú problematiku.

Včera som sa zúčastnil jednej diskusie, ktorá sa týkala najmä Rómov. Boli tam ľudia zo Slovenska, Česka, Fínska a Rakúska. V diskusii sa hovorilo najmä o tom, aká je situácia v danej krajine a čo by sa dalo zlepšiť. Opíšem vám situáciu vo Fínsku a v Maďarsku. Fíni majú v každom meste jedného Róma ktorý sa venuje ich problémom, sú zamestnaní a žijú viac menej ako „normálni ľudia“ (nie ako zvieratá ako si mnohí myslia). Je tam síce jeden pán, ktorý je proti nim, ale vďaka bohu nezastáva vysokú funkciu vo vláde. V Maďarsku je situácia o dosť horšia a títo ľudia nemálo kedy utekajú inde, pretože mnohí ľudia si neuvedomujú, že sa tam dejú veci ako pred druhou svetovou vojnou. A na tomto sa to dá pekne vidieť. Ako to že vo Fínsku môžu Rómovia žiť vcelku normálnym životom a v Maďarsku musia utekať? Viete, myslím si, že stačí len trochu pochopenia.

Slovensko (väčšina Slovenska) vidí Rómov ako príživníkov, ktorý nič nerobia, majú 12 detí, žijú v gete a rozvracajú krásnu slovenskú krajinu.

Rómovia sa stretávajú s predsudkami a všetkým čo k tomu patrí, rovnako ako napríklad ja preto že som trans, rovnako ako niekto s nadváhou napríklad. A teraz sa pýtam čím to je, že sa musíme tak strašne všetci nenávidieť a nesnažíme sa jeden druhého pochopiť ?

 

Vlastne áno. Ten pseudočlovek /mimochodom, sama za seba radšej stokrát pseudohumanistom ako raz pseudočlovekom/ zo včera mohol navzájom pliesť referendum, migrantov a homošov, rovnako ako sa ja môžem v blogu dotknúť navzájom nesúvisiacich skupín ľudí.

Lebo je úplne jedno, koho z nich si vyberiete nenávidieť.

A ešte  niečo, keď  nám už o nič iné nejde, len zostať slovenskí a chrániť si to naše a včera sme s toľkou hrdosťou oslavovali Deň Ústavy… okrem iného sa v nej píše

„ My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave:…

 

 

Prvý oddiel
Základné ustanovenia

Čl. 1

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl. 7

(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia

Čl. 11

zrušený

Čl. 12

1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Čl. 13

(1) Povinnosti možno ukladať

  1. a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
    b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
    c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Druhý oddiel
Základné ľudské práva a slobody

Čl. 14

Každý má spôsobilosť na práva.

Čl. 15

(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
(3) Trest smrti sa nepripúšťa.
(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

Čl. 16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

 

Čl. 19

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

To len pre niektorých na pripomenutie, aby sa vedelo, čo by to malo byť to naše slovenské, čo si tak dôstojne chránime. Alebo nie je? Možno by stálo za to , zamyslieť sa nad tým, či z tej ústavy, ktorou sa radi oháňame a s pompou ju oslavujeme nerobia zdrap papiera naše činy. Možno by stálo za to, zamyslieť sa nad tým, či by nebolo lepšie, keby sme pred tým, ako niekomu vstúpime do života, vstúpili do svojho srdca. A miesto šírenia obludnej nenávisti, poďakovali Bohu, že nie sme na mieste týchto ľudí.

A pre tých ostatných, pre všetkých tých, ktorí bojujú za niečo a nie proti niekomu, ktorí sú stále ľuďmi, pre každého človeka, ktorý cíti fyzickú či psychickú bolesť, o to viac, ak mu ju spôsobuje niekto iný, lebo úprimne, niektorí ľudia sú zhubnejší ako rakovina…  pre všetkých, čo vedia tak dobre, aké to je nemať Domov…

 

 

„May the frightened cease to be afraid
And those bound be freed.
May the powerless find power
And may people think of benefiting each other.

For as long as space remains,
For as long as sentient beings remain,
Until then, may I too remain,
To dispel the misery of the world.“

 

 

Teraz najčítanejšie

Anna Brawne

Človek a hrdá mama trans*dieťaťa. Obyčajná baba, čo by rada priniesla svoj pohľad na veci, život a svet. "If there’s one thing I’ve learned in life, it’s to fight. Fight for what’s right. Fight for what you believe in, what’s important to you. But most importantly, fight for the ones you love, and never forget to tell how much they mean to you while they’re still alive." " Whoever saves one life saves the world entire." " No Man Is an Island " " Neexistuje nič dôležitejšie, ako zostať človekom" " Musíme opustiť život, ktorý sme plánovali, aby sme mohli žiť život, ktorý na nás čaká."