Denník N

Koniec demokracie v Európskej únii: pád vlády na Slovensku, snaha o absolutistickú centralizáciu moci a rozhodnutie, ktoré bezdôvodne trestá tých slušných

Európska komisia (zdroj: www.imidaily.com)
Európska komisia (zdroj: www.imidaily.com)

Situácia vo vláde Slovenskej republiky zatriasla orgánmi Európskej únie. Okrem obáv z narastajúceho extrémizmu v jednotlivých štátoch Európskej únie sa naskytla aj otázka stability a súčinnosti jednotlivých vlád s Európskou úniou. Čo to bude znamenať pre budúcnosť demokracie na Slovensku a v celej Európskej únii?

Polarizácia spoločnosti na Slovensku, neschopnosť vlády bezpečne zvládnuť pandemickú situáciu, kontroverzný okázalý nákup ruskej vakcíny Sputnik V, pochybnosti o geopolitickom zaradení Slovenskej republiky. O týchto témach sa diskutovalo na poslednom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky. Na stole bola kľúčová otázka: návrh na vyjadrenie nedôvery vláde Slovenskej republiky z dielne poslancov opozičnej strany SMER – SD a niektorých nezaradených poslancov. Viacerí poslanci opozície hovorili o totálnom zlyhaní vlády, aké na Slovensku nemá obdoby. Vládu však nešetrili ani koaliční poslanci. Na druhej strane, predseda parlamentu vyzýval k tomu, že vyslovenie nedôvery vláde je krajným riešením, a ešte stále je priestor na dialóg. Za vyjadrenie nedôvery nakoniec hlasovalo 77 poslancov (všetci opoziční poslanci a poslanci strany SaS, skoro všetci poslanci strany ZA ĽUDÍ), čím bol návrh schválený. Proti vyhláseniu nedôvery hlasovali jedine poslanci strán SME RODINA a OĽANO. “Veľmi ma mrzí súčasná situácia na Slovensku, ktorá viedla až k vyjadreniu nedôvery vláde Národnou radou Slovenskej republiky. Je to celospoločenským aktom vyplývajúcim z dlhodobo trvajúcej kritickej situácie, v ktorej sme museli znášať všetky ťažoby chaotického riadenia pandémie, a z neistoty v jej bezpečné zvládnutie vládou Slovenskej republiky. Ubezpečujem Vás, že sa budem teraz snažiť využiť všetky svoje kompetencie na čo najzodpovednejší prístup k riešeniu súčasného stavu na Slovensku,” vyjadrila sa pani prezidentka.

Situácia vo vláde Slovenskej republiky zatriasla nielen Slovenskom. Orgány Európskej únie už od počiatku vládnej krízy v marci 2021 diskutujú  o kompetentnosti demokraticky volených národných orgánov riadiť jednotlivé štáty Európskej únie v časoch pandémie. Okrem obáv z narastajúceho extrémizmu v jednotlivých štátoch Európskej únie sa naskytla aj otázka stability a súčinnosti jednotlivých vlád s Európskou úniou. Nielen Maďarsko, ale aj Slovenská republika sa vydali cestou nákupu vakcín, ktoré nie sú v Európskej únii ešte schválené, a tak de facto obišli celoeurópske snahy o solidárne nakladanie s nákupom vakcín a o zabezpečenie jednotných štandardov v celej Európskej únii. Zazneli z viacerých strán aj priame vyjadrenia ako “nevedia sa spravovať sami” či “štáty si robia, čo chcú”, čoho dôkazom má byť práve Slovensko. Navyše, táto situácia dáva priestor antisystémovým a extrémistickým stranám. Európska komisia sa preto rozhodla pre rázne konanie a situácia na Slovensku bola takpovediac škrknutím zápalkou. V jej záujme je zachovať spoločné celoeurópske smerovanie, a preto sa rozhodla vypracovať návrh na obmedzenie kompetencií ústavných orgánov jednotlivých štátov Európskej únie. Ich funkciu by mali nahradiť práve Rady pre správu jednotlivých štátov, ktoré sa stanú vrcholnými orgánmi výkonnej moci v jednotlivých štátoch. Tieto rady sa budú priamo zodpovedať orgánom Európskej únie. Na ich čele bude stáť Komisár pre správu štátov Európskej únie, ktorého úlohou bude menovať všetkých členov jednotlivých komisií, pričom časť členov bude na jeho návrh. Títo ním navrhnutí členovia zároveň nesmú byť občanmi štátu, ktorý spravujú. Časť členov navrhnú parlamenty daných štátov. Komisia následne navrhne kandidáta, ktorého komisár vymenuje za premiéra. Tieto rady tak de facto nahradia vlády jednotlivých štátov Európskej únie a národné parlamenty by sa podľa najnovšej verzie návrhu nariadenia mali stať čisto poradnými orgánmi jednotlivých rád. Pre Slovenskú republiku by to znamenalo, že vznikne Rada pre správu Slovenskej republiky, ktorá bude priamo podriadená Európskej komisii, a ktorá nahradí vládu Slovenskej republiky. Parlament, volený občanmi Slovenska, bude mať až na právo navrhnúť niekoľko členov tejto Rady len poradnú funkciu. A teda by to znamenalo, že namiesto zástupcov občanov volených v riadných voľbách, by o Slovenskej republike rozhodoval orgán priamo vymenovaný Európskou úniou. Jedná sa o potlačenie suverenity jednotlivých demokratických štátov vrátane politicky “slušných” štátov ako je Nemecko či Holandsko, a preto sa očakáva, že v tejto situácii sa spoja skoro všetky politické strany členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska v proteste proti tomuto návrhu. A pravdepodobne tento návrh nevstúpi do platnosti, pretože by podľa všetkého musel najprv byť schválený Radou Európskej únie. Faktom ale zostáva, že ešte nič nespojilo tak veľmi slovenské strany naprieč celým politickým spektrom, ako by mohol práve spomínaný návrh nariadenia.

Príde vám to ako za vlasy pritiahnutý hoax? Tak vo veľmi podobnej situácii sa práve nachádzajú slovenské verejné vysoké školy v súvislosti s návrhom novely vysokoškolského zákona z dielne ministra školstva Branislava Gröhlinga.

Teraz najčítanejšie

Adam Štefunko

Som absolvent FMFI UK a študent HF JAMU. Chcel by som upozorňovať na dôsledky rozhodnutí a na potrebu rozvahy pri ich prijímaní.