Denník N

Je elektromobilita novou érou trvalo udržateľnej dopravy?

Dnes hovoríme o tom, že elektromobilita stojí na prahu ďalšieho zlatého veku a „spaľováky“ musia byť, z ekologických dôvodov, nahradené elektromobilmi. Naozaj nás čaká vstup do novej éry? Je elektrifikovaná doprava cestou k záchrane planéty? A prečo je potrebné vzdelávanie v tejto oblasti?

Nábeh na elektromobilitu je historicky bezpochybne jednou z najväčších výziev automobilového priemyslu. Pri pohľade do minulosti je to však zaujímavým paradoxom. Elektromobilita tu totiž bola ešte skôr ako „spaľováky“. Svoj náskok z pohľadu ergonómie a praktickosti si elektromobily dokázali udržať približne dve dekády od uvedenia prvého benzínového auta na trh. Ich užívatelia však postupne požadovali dlhší dojazd, autá so spaľovacím motorom sa technicky zdokonalili a prostredníctvom masovej výroby spaľováky zacielili širšiu klientelu, ktorá si drahý elektromobil nemohla dovoliť. Elektromobily túto „auto-moto vojnu“ prehrali a lúsknutím prsta sa dostali do úzadia. Aj napriek tomu však dnes hovoríme o tom, že elektromobilita stojí na prahu ďalšieho zlatého veku a „spaľováky“ musia byť, z ekologických dôvodov, nahradené elektromobilmi. Naozaj nás čaká vstup do novej éry? Je elektrifikovaná doprava naozaj cestou k záchrane planéty? A prečo je potrebné aj vzdelávanie v tejto oblasti?

Z MINULOSTI BY SME SA MALI POUČIŤ, TECHNOLÓGIE ROZVÍJAŤ A EKOLOGICKY NAPREDOVAŤ

Batériové autá sa stali hlavným spôsobom osobnej dopravy v USA už na prelome 19. a 20. storočia. Na elektromobilitu sa však v tej dobe ľudia pozerali úplne inak. Za ich úspechom vtedy nestála ochrana planéty, ale krátke technologické okno, počas ktorého elektromobily dosiahli vyššiu efektivitu ako parné stroje a Henry Ford ešte nezačal masovú výrobu svojho benzínového Modelu T. V druhej polovici 20. storočia síce vznikali desiatky modelov elektrických áut, ich predaj sme však mohli rátať nanajvýš v pár tisíckach. Prečo sa v tej dobe elektromobily na trhu neuchytili? Okrem toho, že batérie boli technologicky (ne)vyspelé a nabíjacia infraštruktúra nedostačujúca, dôvodom bola hlavne ich cenová neefektivita v porovnaní so spaľovákmi. Toto zmýšľanie bolo vtedy úplne pochopiteľné. Dnes by však mala verejnosť nazerať na elektrifikáciu dopravy inak. Berme toto obdobie ako skvelý základ pre dnešný rozmach elektromobility, poučme sa z technologických chýb vtedajších čiastkových vynálezov, napredujme a podporujme vzdelávanie ohľadom dôležitosti trvalo udržateľnej dopravy. V InoBat Auto sa o to snažíme. Okrem výskumu, vývoja a výroby prvých ekologických a inteligentných batérií na svete, chceme aj vzdelávať. Aktuálne tak robíme aj  prostredníctvom celoročného edukačného programu BATTERYacademy, ktorý sme odštartovali v januári. V prvom diele som sa vyrozprával viac práve na tému histórie, ale aj samotného fungovania batérií. Ak vás téma zaujala, určite si ho pustite.

ČO SA VLASTNE ZMENILO?

Vrátim sa ešte na chvíľu do histórie. Diskusia o udržateľnosti dopravy nabrala prvýkrát reálne kontúry až s postupným znečisťovaním ovzdušia veľkomiest v 50. – 60.-tych rokoch. Tému alternatívnych palív povýšili na vyššiu, strategickú úroveň až prvé ropné šoky zo 70.-tych rokov. Avšak aj vtedy bola environmentálna stránka elektromobility vnímaná len ako pozitívna externalita. Vnímanie elektromobility ako možné globálne riešenie pre zelenší svet priniesla až ďalšia dekáda, a to najmä v súvislosti s fenoménom globálneho otepľovania. Aj napriek tomu však nedošlo k žiadnej masovej implementácii elektromobilov. Mám pocit, že aj po takom dlhom čase nastávajú reálne zmeny až teraz. Práve v posledných rokoch sa dostali do popredia environmentálne argumenty pre rast elektromobility, ktoré idú ruka v ruke s technologickým progresom vo vývoji batérií. Nová generácia batérií, medzi ktoré budú jednoznačne patriť aj tie naše slovenské z InoBat, bude bezpečná, veľkokapacitná, rýchlo nabíjateľná a s dlhou životnosťou. Dole idú aj ceny. Za KWh „battery packu“ dnes zaplatíte cca 130 USD, pričom v roku 2010 to bolo 9-násobne viac. Rastúce trendy v nabíjaní si tiež začala uvedomovať celá plejáda subjektov od poskytovateľov služieb, cez developerov, energetických spoločností, prevádzkovateľov čerpacích staníc, výrobcov až po programátorov. Hlavným dôvodom tak zásadného progresu, aký zažívame dnes, sú však práve ekologické argumenty. Tie sa, chvalabohu, pretavili do politických priorít, prísnejších emisných kvót, regulácií, dostali sa na agendu predstavenstiev veľkých hráčov automobilového priemyslu a ovplyvnili aj užívateľov.

ELEKTROMOBILOV BUDE ČORAZ VIAC. SÚ VŠAK NAOZAJ TAKOU VÝHROU PRE NAŠU PLANÉTU?

ÁNO – to je krátka odpoveď. Tá dlhšia spočíva vo vysvetlení toho, ako veľmi a za akých podmienok. Pravdou je, že samotná výroba batériového vozidla je z pohľadu emisií CO2 v porovnaní s bežným autom náročnejšia. Dôležitou premennou je veľkosť batérie, keďže jej výroba môže zaťažiť planétu o 2-17 ton CO2. Výroba zvyšku elektromobilu vyprodukuje cca 7-10 ton CO2. Na porovnanie, pri výrobe kompletného auta so spaľovacím motorom je to „iba“ 8-10 ton CO2. Je ale potrebné poznamenať aj to, že uvedená environmentálna záťaž je závislá od viacerých faktorov, ako je spôsob ťažby surovín, logistika či energetický mix krajiny, v ktorej sú autá alebo batérie vyrábané. Máte však pravdu, elektromobil tesne po tom, ako vyjde zo závodu, môže byť až 2,7-násobne horší pre životné prostredie ako spaľovák. Pamätajme však, prosím aj na to, že každá minca má dve strany.

MATEMATIKA NEPUSTÍ!

Vyššie spomínaný environmentálny deficit elektromobily dobiehajú v oblasti emisií zo spotreby. V krajinách s nízkouhlíkovým energetickým mixom to ide rýchlejšie. V štátoch, kde sa viac pália fosílne palivá, to ide samozrejme pomalšie. Ak si vyššie uvedené najpesimistickejšie výrobné emisie porovnáme s prevádzkovými, tak podľa Ministerstva energetiky USA malý elektromobil s 30 kWh batériou (napr. Mini Cooper SE) používaný v štáte so „zeleným“ energetickým mixom, dobehne tento náskok pri priemerných 12 000 míľach ročne približne za rok. Ak by ste jazdili na väčšom elektromobile so 100 kWh batériou (napr. Tesla model X), trvať to môže cca 3,5 – 4 roky. V štáte s najhorším energetickým mixom to môže pri malom aute trvať cca 5 rokov, v prípade väčšieho vozidla aj 18 rokov. To sú presne prípady, kde je v rámci ochrany planéty lepšie zvoliť plug-in hybridy či hybridy, keďže majú menšie batérie ako autá čisto na elektrický pohon a stále nižšiu spotrebu ako spaľováky.

POĎME VŠAK EŠTE ĎALEJ …

K podobným výsledkom dospela aj Európska federácia pre dopravu a životné prostredie, ktorá do kalkulácie zahŕňa aj to, kde bola batéria do elektromobilu vyrobená. Ako príklad uvediem Francúzsko, Poľsko a Slovensko. Napríklad stredne veľký elektromobil používaný vo Francúzsku, s baterkou vyrobenou v tejto krajine, má o 80 % menšiu celkovú environmentálnu stopu ako tá istá alternatíva spaľováku pri cca 12 000 km na tachometri ročne. Dokonca, aj v prípade Poľska, ktorého energetický mix je závislý najmä od uhoľných elektrární, by mal byť elektrický variant takéhoto auta šetrnejší k životnému prostrediu o 28 %. Poďme však na Slovensko, kde máme pre elektromobilitu v tomto smere veľmi dobré zázemie. Vďaka nášmu nízko uhlíkovému energetickému mixu totiž dokážeme pri jazdení na rovnakom elektromobile ušetriť až krásnych 74 % CO2 počas celého životného cyklu vozidla.

ZODPOVEDNOSŤ BY MALI PREVZAŤ REGULÁTORI, AUTOMOBILKY AJ SPOTREBITELIA

Áno, čísla hovoria jasne. Rád by som však upozornil na jednu vec. Stále platí, že pokiaľ by ste jazdili výrazne podpriemerné vzdialenosti ročne na aute so zbytočne veľkou batériou, a zároveň ho používali v krajine s vysokou uhlíkovou stopou výroby elektrickej energie, elektromobil by nedobehol emisie spôsobené jeho výrobou. Extrémne dôležitým faktom však aj naďalej ostáva to, že 30 % emisií EÚ pochádza práve z dopravy, pričom tá cestná je zodpovedná až za 70 % týchto emisií. Je preto veľmi potrebné zamyslieť sa nielen nad zodpovednosťou zo strany regulátorov a automobiliek, ale apelovať aj na individuálnu zodpovednosť samotných spotrebiteľov. Tí by mali mať čo najviac informácií, aby vedeli naozaj správne zvážiť, či je pre nich kúpa elektromobilu skutočne zelenšou voľbou. Ako by sa však mali k relevantným informáciám dostať? Diskusia o elektromobilite sa často zvrtne k rozsiahlej rozprave o typoch batérií, najnovších modeloch elektromobilov a pochopiteľne reflektuje konkrétne, praktické otázky súvisiace s cenou, rýchlosťou nabíjania, ekológiou, bezpečnosťou či infraštruktúrou.

Ako však zistiť, ktoré verejne dostupné informácie o negatívnych aspektoch elektromobility sú len mýtmi, a ktoré realitou? Aj tu je jednou z najlepších možností edukácia. Na búranie najčastejších mýtov zo sveta elektromobility sa v 2. dieli BATTERYacademy zameral Andy Plamer, jeden z najvýraznejších osobností automobilového priemyslu na svete. Nevyvrátiteľným faktom je, že elektromobilita predstavuje kľúčovú súčasť energetickej transformácie 21. storočia. Som hrdý na to, že stojíme na čele nového sveta energií a vďaka práci v InoBat môžem aj ja prispieť k vytvoreniu ekologickej a udržateľnej budúcnosti nás všetkých.

Oto Pisoň
Project Manager in the Board of Directors´ Advisory, InoBat Auto

Teraz najčítanejšie

InoBat

InoBat je slovenská spoločnosť založená v roku 2019 zaoberajúca sa výskumom, vývojom, výrobou a recykláciou batérií s dlhodobým cieľom slúžiť európskemu trhu s novými energetickými riešeniami. Hlavnými odvetviami sú InoBat Auto, ktorý sa zaoberá R&D a výrobou batérií do elektrovozidiel, InoBat Energy, zaoberajúci sa skladovaním energie a InoBat Recyling, prinášajúci riešenie na recykláciu batérií. Okrem toho, InoBat pracuje aj na rozvoji InoBat Charging, ktorý rieši nabíjaciu infraštruktúru a InoBat Hydrogen pre vodíkové a alternatívne pohony. Najrozvinutejšou odnožou spoločnosti InoBat je InoBat Auto, ktoré umožňuje elektrickú mobilitu vytváraním svojich unikátnych batérií pre zelenší svet. Sme batériová spoločnosť „Discovery to Delivery“ s jedinečným výskumom a vývojom v oblasti výroby prinášajúcim riešenia šité na mieru pre svojich zákazníkov. www.inobat.eu

Tento blog je platený.